A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tučniakovité | |
Zástupcovia tučniakov rôznych rodov: zľava prvý riadok: tučniak obrovský, tučniak žltobrvý; druhý riadok: tučniak okuliarnatý, tučniak malý; tretí riadok: tučniak bieloškvrnový, tučniak žltooký | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Spheniscidae Sharpe, 1891 | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Tučniakotvaré alebo tučniaky (lat. Sphenisciformes) je rad letcov s jedinou recentnou čeľaďou tučniakovité (Spheniscidae).
Kedysi sa zaraďovali do nadradu plavce (Impennes), teda nie pod letce. Nadrad plavce zahŕňal len tento jeden rad.
Charakteristika
Sú to nelietavé vtáky žijúce na južnej pologuli. Nežijú, ako sa veľa ľudí chybne domnieva, iba v studenom podnebí aké je na Antarktíde. Tri druhy dokonca žijú v tropických oblastiach. Najsevernejšie umiestnená kolónia tučniakov sa nachádza dokonca až na Galapágoch.
Tučniaci druhotne stratili schopnosť letu, vďaka zmenám, ktoré z nich urobili výborných plavcov a potápačov. Nohy sú výrazne posunuté dozadu a medzi troma prstami majú plávaciu blanu. Nohy sú pri plávaní používané iba ako kormidlo. Pretože nepotrebujú znižovať hmotnosť kvôli letu a naopak sa potrebujú potápať, nemajú pneumatizované kosti.
Aby v studených vodách i mrazoch na súši udržali teplo, vyvinula sa im hrubá vrstva podkožného tuku (rovnako ako všetkým vodným cicavcom; tučniak s hmotnosťou 5,8 kg má 2,6 kg tuku) a veľmi husté perie po celom tele, navyše starostlivo premastené. Jednotlivé pierka sú veľmi krátke a pevné a pripomínajú skôr šupiny. Nové perie im narastie za 2 – 3 týždne (pri veľkých druhoch až 6 týždňov). Celú túto dobu tučniaky hladujú, pretože si nemôžu naloviť potravu.
Tučniaky majú pomerne uniformné zafarbenie. Je to dané životom vo vode, keď biely spodok tela nie je oproti lesknúcej sa hladine vidieť a umožňuje nepozorované priblíženie ku koristi, zatiaľ čo tmavý chrbát napomáha rýchlejšiemu ohriatiu na slnku.
Pretože v morskej vode je rozpustenej veľa soli, musia sa jej tučniaky (rovnako ako všetky morské tvory) zasa zbaviť. Na to slúži supraorbitálna žľaza, ktorej vývod ústi do nosnej dutiny a koncentrovaný roztok soli potom odkvapkáva zo špičky zobáku. Zobák je zo strán stlačený rohovitými doskami na povrchu.
Ekológia
Tučniaky sa živia prevažne rybami, hlavonožcami, v dobe, keď sú na pevnine a rastie im perie, sú schopné dlhodobo hladovať (niektoré Antarktické tučniaky hladujú až 4 mesiace).
Sú to spoločenské vtáky, žijúce v obrovských kolóniách. Sú monogamické a ku hniezdeniu sa vracajú vždy na rovnaké miesto. Znášajú obvykle iba jedno až dve vajcia. Hniezdo je maximálne vytlačené jamka vystlaná trávnou, alebo kamienkami, niektoré druhy hniezdia v norách, v dutinách skál, či pod koreňmi. Na vajciach sa striedajú obaja partneri a obom sa na bruchu vytvorí silno prekrvený holý záhyb kože. Najskôr sedí samica, zatiaľ čo samec je na mori, loví a vykrmuje sa (niekoľko dní až týždňov), potom sa vystriedajú a na more zamieri zasa samica. Dva najväčšie druhy hniezdo vôbec nestavajú, pretože hniezdia priamo na snehu a vajcia majú iba položené na nohách a prekryté zmieneným dobre prekrveným záhybom kože.
Mláďatá sa liahnu slepé a porastené prachovým perím. Spočiatku ho jeden rodič stráži a druhý loví, neskôr mláďatá tvoria „škôlky“ a lovia obaja rodičia. O škôlky sa starajú buď mladí nehniezdiaci jedinci, alebo tí, ktorí o svoju znôšku prišli. Rodičia sú schopní v škôlke nájsť svoje mláďa a kŕmia iba to. Pri druhoch hniezdiacich v dutinách, zostávajú mláďatá schované vnútri a preto škôlky nevytvárajú. Mláďatá sa vydávajú na more až keď majú kompletné operenie. Malé druhy dospievajú v 2 – 3 rokoch, veľké dokonca 5 – 7
Rozšírenie
Tučniaky žijú iba na južnej pologuli (iba výnimočne sa populácie žijúce pri rovníku dostanú kúsok na sever). Držia sa okolo Antarktídy a na pobrežiach kontinentov a ostrovov, ktoré omývajú studené prúdy mieriace od Antarktídy na sever. Spolu s týmito prúdmi sa tučniaky dostávajú až ku rovníku. Najsevernejšia populácia je známa na Galapágoch a i tu sú hlavne na ostrovoch na juh od rovniku.
Rozdelenie
Rad tučniaky (Spehnisciformes) obsahuje jedinú čeľaď tučniakovité (Spheniscidae).
- ? rod †Waimanu Jones, Ando & Fordyce 2006
- †Waimanu manneringi
- †Waimanu tuatahi
- čeľaď tučniakovité (Spheniscidae)
- podčeľaď tučniaky (Spheniscinae):
- Rod Aptenodytes
- tučniak veľký/tučniak kráľovský/tučniak patagónsky, Aptenodytes patagonicus
- tučniak obrovský/tučniak cisársky/(sic!) tučniak veľký, Aptenodytes forsteri
- Rod Pygoscelis
- †Pygoscelis tyreei
- tučniak bieloškvrnový/tučniak bielotemenný Pygoscelis papua
- tučniak okatý, Pygoscelis adeliae
- tučniak čiapočkatý, Pygoscelis antarcticus
- Rod Eudyptes
- †Eudyptes sp.
- tučniak ozdobný Eudyptes filholi
- tučniak parochňový Eudyptes moseleyi
- tučniak skalný Eudyptes chrysocome
- tučniak hrubozobý Eudyptes pachyrhynchus
- tučniak žltobrvý Eudyptes robustus
- tučniak bielolíci Eudyptes schlegeli
- tučniak štetinatý Eudyptes sclateri
- tučniak vlasatý (alebo tučniak žltohlavý) Eudyptes chrysolophus
- Rod Eudyptula
- tučniak malý/tučniak modrý, Eudyptula minor (vrátane Eudyptula minor albosignata)
- Rod Megadyptes
- tučniak žltooký Megadyptes antipodes
- Rod Spheniscus
- †Spheniscus predemersus
- †Spheniscus urbinai
- tučniak okuliarnatý, Spheniscus demersus
- tučniak dvojpásy Spheniscus magellanicus
- tučniak jednopásy/tučniak jednopásový Spheniscus humboldti
- tučniak galapágsky/tučniak teplomilný Spheniscus mendiculus
- Rod Aptenodytes
- podčeľaď †Palaeeudyptinae (uvádzame len rody):
- rod †Anthropodyptes
- rod †Anthropornis
- rod †Archaeospheniscus
- rod †Arthrodytes
- rod †Chubutodyptes biloculata
- rod †Dege
- rod †Delphinornis
- rod †Duntroonornis
- rod †Insuza
- rod †Korora
- rod †Marplesornis
- rod †Nucleornis
- rod †Pachydyptes
- rod †Palaeeudyptes
- rod †Palaeospheniscus
- rod †Paraptenodytes
- rod †Wimantornis
- podčeľaď tučniaky (Spheniscinae):
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Tučniakotvaré
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Tučniakotvaré
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk