Pacifická platňa alebo tichomorská platňa je tektonická platňa pokrývajúca Tichý oceán. Je to jediná veľká platňa, ktorá je tvorená výlučne oceánskou kôrou.

Juhovýchodný okraj tvorí Východopacifický chrbát, ktorý je miestom najrýchlejšieho rozpínania zemskej kôry (až 10 cm/rok). Východopacifický chrbát tvorí hranicu medzi pacifickou, antarktickou platňou a platňou Nazca. Smerom na sever sa stretáva so severoamerickou platňou, kde je dôležitým geologickým fenoménom tektonický zlom San Andreas v Kalifornii - miesto častého výskytu zemetrasení.

Severný, severozápadný a západný okraj tvorí sústava hlbokomorských priekop (Aleutská, Ochotská a Mariánska, Tonžská a Kermadecká priekopa) a s nimi spojený vulkanizmus ostrovných oblúkov (Aleuty, Kurily, Japonské ostrovy, Filipíny, Mariány, Šalamúnove ostrovy, Tonga, Kermadecove ostrovy a Nový Zéland). Tento vulkanický pás je známy aj pod názvom Ohnivý kruh. Južná strana je ohraničená riftovým systémom s Antarktickou platňou.

Pozri aj

• Zoznam tektonických platní

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pacifická platňa

Portál vied o Zemi