A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Paleolit (iné názvy: staršia kamenná doba[1], stará kamenná doba; lingvisticky nevhodne: staršia doba kamenná) je najstaršie obdobie kamennej doby.
Paleolit sa začal v čase, keď človek, prípadne australopitek, prvýkrát začal cieľavedome používať pracovné nástroje, t.j. podľa súčasných vedomostí približne 2,6 miliónov rokov BP, prípadne 3,3 miliónov rokov BP (pozri aj komentár k začiatku kamennej doby v článku kamenná doba). Skončil sa s poslednou ľadovou dobou[1] (podľa moderného datovania koniec Dryasu 3, čiže začiatok holocénu, t. j. 9600 pred Kr./11 550 BP), ale na mnohých miestach ešte doznieva v poľadovej dobe (postglaciáli).[chýba zdroj
Na paleolit nadväzuje mezolit (niekedy označovaný aj ako konečný paleolit), ktorý sa odlišuje adaptáciou človeka na klimatické podmienky v podstate súčasného rázu.
Etymológia
Slovo paleolit pochádza zo spojenia:
- latinského palaeo-, ktoré pochádza z gréckeho πάλαιος - palaios (=starý),
- a gréckeho λίθος - lithos (=„kameň“).[2][3].
Periodizácia
Paleolit sa ďalej delí na niekoľko období, ktorých datácia sa v rôznych častiach sveta líši.
Pretože sa v rámci paleolitu sčasti zaobchádza so státisícmi či dokonca miliónmi rokov, niekedy sa roky odpočítavajú systémom BP.
Datovanie obvykle používané pre Slovensko (údaje sú pred Kr. teda "BP mínus 1950"; cca 2,6 mil. pred Kr. je celosvetový začiatok paleolitu):
- starý paleolit (spodný paleolit):
- najstarší paleolit (raný paleolit) (cca 2,6/2,5 mil. – cca 0,6/0,7/1 mil. pred Kr.),
- starý paleolit v užšom zmysle (cca 0,6/0,7/1 mil. – 250000/130000/125000 pred Kr.),
- stredný paleolit (250000/130000/125000 – 40000/35000 pred Kr.),
- mladý paleolit (vrchný paleolit):
- mladý paleolit v užšom zmysle (40000/35000 – 13000/11000 pred Kr.),
- neskorý paleolit (13000/11000 – 8300/8200/8000 pred Kr.),
- prípadne aj: mezolit(stredná kamenná doba, konečný paleolit) (8300/8200/8000 – 6000/5000 pred Kr.).
Poznámky k datovaniu:
- hranica 0,6/0,7/1 mil. je približný začiatok nálezov ľudí v Európe a Ázii (v Európe klasifikované spravidla ako Homo heidelbergensis alebo Homo antecessor, v Ázii ako Homo erectus)
- hranica 250 000 je približný začiatok neandertálca / koniec Homo erectus a Homo heidelbergensis (okrem Homo soloensis);
- hranica 130000/125000 je iný približný začiatok neandertálca – prvé typické nálezy (v Európe) a zároveň podľa (skôr starších) názorov jedno z datovaní vzniku anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Afrike;
- hranica 40000/35000 je začiatok nálezov anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) v Európe (často označovaných ako kromaňonec) resp. podľa niektorých (starších) názorov začiatok anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) vôbec;
- koniec (vlastného) paleolitu udávaný okolo 8200 pred Kr. vyplýva do veľkej miery z toho, že sa v minulosti myslelo, že posledná ľadová doba skončila zhruba okolo 8200 pred Kr. (správne je 9700 pred Kr.) a toto datovanie sa v archeológii ponechalo.
Antropogenéza
Starý paleolit (2,6 milióny – 250 tisíc rokov pred Kr.)
- australopitekorodé
- †Homo sp. – rôzne nezaraditeľné nálezy
- †Homo gautengensis
- †človek zručný (Homo habilis)
- †človek turkanský (Homo rudolfensis) (pôvodne považovaný za Homo habilis)
- †človek pracujúci (Homo ergaster) (pôvodne považovaný za Homo habilis alebo Homo erectus)
- †človek gruzínsky (Homo georgicus) (často považovaný za Homo ergaster)
- †človek vzpriamený (Homo erectus)
- †človek predchodca (Homo antecessor)
- †človek heidelberský (Homo heidelbergensis, archaický Homo sapiens)
Stredný paleolit (250 tisíc – 35 tisíc rokov pred Kr.)
- (časť druhu) †človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) (od cca 250 000 BP)
- (časť druhu) človek rozumný (Homo sapiens) (od cca 270/200/160 000 BP)
- (časť druhu) †človek floreský (Homo floresiensis, tzv. hobbit; nález z roku 2003)
Mladý paleolit (35 tisíc – 8 000 rokov pred Kr.)
- (časť druhu) †človek neandertálsky (Homo neanderthalensis) (do 28 000/24 000 BP)
- človek rozumný (Homo sapiens) typu kromaňonec
- (časť druhu) †človek floreský (Homo floresiensis)
Referencie
- ↑ a b Novotný, Bohuslav; et al. (1986), „paleolit“, Encyklopédia archeológie (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 657
- ↑ Králik, Ľubor (2015), „paleolit“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 416, ISBN 978-80-224-1493-7
- ↑ Králik, Ľubor (2015), „paleo-“, Stručný etymologický slovník slovenčiny (1. vyd.), Bratislava: VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, str. 129, ISBN 978-80-224-1493-7
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk