A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![Svetové dedičstvo UNESCO](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Welterbe.svg/50px-Welterbe.svg.png)
St Kilda* | |
---|---|
Lokalita Svetového dedičstva UNESCO | |
![]() | |
Štát | ![]() |
Typ | kombinovaná |
Kritériá | iii, v, vii, ix, x |
Identifikačné č. | 387 |
Región** | Európa a Severná Amerika |
Súradnice | 57°49′0″S 8°35′0″Z / 57,81667°S 8,58333°Z |
História zápisu | |
Zápis | 1986 (10. zasadnutie) |
Dodatky | 2004 a 2005 |
* Názov ako je zapísaný v zozname Svetového dedičstva. ** Klasifikované regióny podľa UNESCO. |
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/4/43/St_Kilda.png/220px-St_Kilda.png)
St. Kilda (škótskou gaelčinou: Hiort) je unikátne škótske súostrovie, ktoré leží v Atlantickom oceáne, 64 kilometrov západne od Vonkajších Hebríd. Ostrovy sú považované za akúsi raritu v novodobej histórii a to vďaka svojej takmer dokonalej izolovanosti až do 16. storočia, ktorá však pokračovala až kým sa nezačal rozvíjať na tomto území turizmus. Na súostroví sú veľké kolónie morských vtákov, medzi nimi sú i dnes ohrozené druhy. Veľkosť populácie podľa odhadov nikdy neprekročila počet 200 ľudí. Dnes je územie neobývané, poslední obyvatelia ostrovy opustili na vlastnú žiadosť v roku 1930.
St. Kilda patrí do majetku organizácie National Trust for Scotland a je od roku 1986 na zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Obyvateľstvo
Predpokladá sa, že ostrovy boli osídlené od doby bronzovej. Malá miestna populácia prakticky až do 18. storočia nemala veľa príležitostí stretnúť sa s ostatnými národmi a tak ich životné návyky zostávali dlho bez akýchkoľvek zmien. Obstarávanie potravy spočívalo v zbere a v love morských vtákov, jednoduchom rybolove, neskôr chove ovcí. V roku 1697, kedy St. Kildu navštívil Martin Martin činila populácia 180 ľudí. Neskôr sem návštevné lode zavliekli choleru a kiahne, čo zapríčinilo úbytok populácie. V roku 1727 prišlo na ostrovy niekoľko rodín z ostrova Harris, aby úbytok nahradilo. Okolo roku 1758 bol počet miestnych tesne pod stovkou, čo viac-menej platilo ďalších sto rokov. Emigrácia 36 obyvateľov do Austrálie v roku 1851 bola tak drastická, že už sa počet obyvateľov nikdy nezvýšil. Po prvej svetovej vojne opustilo územie 36 ostrovčanov a ostalo tu len 37 ľudí v roku 1928. 29. augusta 1930 opustilo posledných 36 obyvateľov St. Kildy ostrovy a presídlilo na škótsky polostrov Morvern.
Fauna
Ostrovy sú domovom mnohých morských vtákov, vrátane suly, ktorých tu žije 24 percent svetovej populácie – celkom 30 000 párov. Vedľa ostrova Bass Rock ide o jednu z najväčších svetových kolónii. Okrem súl sa na St. Kilde nachádza asi 49 000 párov víchrovníčka malého, čo je celkom 90 percent európskej populácie. Známa severská alka bielobradá sa tu vyskytuje vo veľkej stotridsaťtisícovej kolónii a to predstavuje 30 percent britskej kolónie. Na ostrovoch je možné nájsť orieška hnedého a naturalizovaný druh ryšavky krovinnej, ktorá sa prispôsobila miestnym ostrovným podmienkam a získala počas dlhého obdobia prispôsobovania niekoľko odlišností, rovnako ako Myš domová. Tá sa tu vyvinula v originálny poddruh Mus musculus muralis. Ďalším ojedinelým zástupcom fauny je Soayská ovca, anglicky Soay sheep (Ovis aries), pomenovaná podľa kildského ostrova Soay. Teraz však väčšia časť populácie z 2000 kusov žije na susednej Hirte, kam boli prepravené.
Pôvod mena
Existuje niekoľko teórii o pôvode mena. Žiadny svätec nie je známy pod menom Kilda. Haswell-Smith (2004) konštatuje, že meno St Kilda sa prvý raz objavilo na nizozemskej mape v roku 1666. Predpokladá sa, že bol názov odvodený z mena Norse sunt kelda. Martin Martin, ktorý ostrov navštívil v roku 1697 tvrdil, že je St. Kilda meno po jednom miestom obyvateľovi.
Geografia
Súostrovie predstavujú zvyšky zaniknutého prstenca sopky vyrastajúcej z morského dna približne 40 metrov pod hladinou. Jednotlivé ostrovy sú zložené z magmatu, v ktorom má výrazné zastúpenie gabro a žula.
Hirta (670 ha) je najväčší ostrov a zaberá viac než 78% celkovej rozlohy tohto súostrovia. Nasleduje Soay ('ostrov ovcí') s 99 hektármi (247 akrov) a Boreray, ktorý má 77 hektárov (190 akrov). Soay je 0,5 kilometra severozápadne od Hirty, Boreray 6 kilometrov na severovýchode.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému St. Kilda
Externé odkazy
- St. Kilda na stránkach NTS Archivované 2016-01-10 na Wayback Machine (po anglicky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku St. Kilda (Skotsko) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk