A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Srbsko a Čierna Hora Србија и Црна Гора
| |||||||||
Geografia
| |||||||||
Rozloha
|
102 350 km²
| ||||||||
Najvyšší bod
|
Djeravica
| ||||||||
Obyvateľstvo | |||||||||
Počet obyvateľov
|
10 832 545 (2006)
| ||||||||
Národnostné zloženie
|
|||||||||
Štátny útvar | |||||||||
Srbský dinár
euro (Čierna Hora) | |||||||||
|
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2f/Scg01.png/160px-Scg01.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e6/Scg02.png/160px-Scg02.png)
Srbsko a Čierna Hora bol názov zväzu (spoločenstva, voľnej federácie) republík Srbska a Čiernej Hory. Tieto republiky do 3. februára 2003 tvorili bývalú (zvyšnú) Juhosláviu. Štát sa nachádzal na Balkánskom polostrove. 21. mája 2006 sa v Čiernej Hore uskutočnilo referendum, v ktorom sa 55,4 % zúčastnených voličov vyslovilo za samostatnosť. Únia zanikla po vyhlásení nezávislosti Čiernou Horou 3. júna 2006 a prevzatím nástupníctva a medzinárodno-právnej subjektivity Srbskou republikou 5. júna 2006.
Názov
Názov Srbsko a Čierna Hora je v jednotnom čísle, preto sa pre zväz používa formulácia “Srbsko a Čierna Hora je...”, a keď sa hovorí o dvoch republikách, formulácia “Srbsko a Čierna Hora sú...”. Úplný názov zväzu je Štátne spoločenstvo Srbska a Čiernej Hory, resp. Štátny zväz Srbska a Čiernej Hory (srbsky Državna Zajednica Srbija i Crna Gora).
Politika
Až do pádu ZSSR sa v Juhoslávii udržal komunistický systém z roku 1945. V roku 1991 sa väčšina republík odtrhla a vyhlásila samostatnosť. Len Srbsko s Čiernou Horou udržalo pôvodnú štátnu organizáciu a ponechalo si názov Juhoslávia. S prijatím novej ústavy sa v roku 2003 Juhoslovanská zväzová republika zmenila na štát s názvom Srbsko a Čierna Hora.
Krajiny mali spoločný parlament, tzv. „скупштина“, so 126 poslancami a niektoré ďalšie spoločné inštitúcie, ako spoločného prezidenta a ministerskú radu, ktorá zahŕňala päť ministerstiev (obrany, zahraničia, zahraničných ekonomických vzťahov, vnútro-ekonomickej harmonizácie, občianskych a menšinových práv). Spoločný parlament rokoval v Belehrade a ústavný súd sídlil v Podgorici. Obidva štáty mali vlastnú hospodársku politiku, a rovnako aj vlastnú menu. Medzi oboma krajinami existovala colná kontrola.
Dejiny
Hlavné články: Dejiny Srbska a Čiernej Hory, Dejiny Juhoslávie, Čiernohorská republika (1992 – 2006)
Územie dnešného Srbska a Čiernej Hory bolo v 6. – 7. storočí osídľované slovanskými kmeňmi. V 9. storočí tu vznikli prvé štátne útvary, závislé najprv od bulharskej ríše, neskôr od Byzancie. Najvýznamnejšie z nich boli Raška (v juhozápadnom Srbsku) a Zeta (na území dnešnej Čiernej Hory), ktoré sa stali centrom zjednocovacieho procesu srbských kmeňov, vrcholiaceho v 12. storočí vytvorením jednotného srbského štátu – od r. 1217 kráľovstva pod vládou dynastie Nemanjićou. Najväčšieho rozsahu, politického aj hospodárskeho dosiahlo stredoveké srbské kráľovstvo za vlády Štefana Dušana. V 2. polovici 14. storočia sa však postupne rozpadalo na jednotlivé feudálne dŕžavy. V roku 1389 bolo spojené srbsko-bosnianske vojsko porazené Turkami v bitke na Kosovom poli. Srbsko sa v roku 1459 stalo súčasťou Osmanskej ríše.
Boj srbského národa proti tureckému útlaku vyvrcholil začiatkom 19. storočia povstaním Karadjordjeho a Miloša Obrenovića (1815). Osmanská ríša bola potom nútená uznať faktickú samosprávu Srbska, ktoré bolo v rokoch 1830 – 31 oficiálne prehlásené za autonómne kniežatstvo v rámci Osmanskej ríše. Po víťazstve Ruska v rusko-tureckej vojne (1877-78) sa stalo plne suverénnym kniežatstvom, od roku 1882 kráľovstvom.
Počas balkánskych vojen (1912-13) Srbsko značne rozšírilo svoje územie a získalo významnú politickú prestíž medzi juhoslovanskými národmi. Pod zámienkou sarajevského atentátu vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, čím sa začala prvá svetová vojna.
Po skončení vojny (1918) sa stalo jednou zo zväzových republík federatívnej Juhoslávie (zloženej z Chorvátska, Slovinska, Bosny a Hercegoviny, Srbska, Macedónska a Čiernej Hory). V roku 1945 vznikla Juhoslovanská federatívna ľudová republika, v roku 1963 Juhoslovanská socialistická federatívna republika (SFRJ).
V roku 1991 sa Chorvátsko, (Severné) Macedónsko, Slovinsko a v roku 1992 aj Bosna a Hercegovina osamostatnili od Juhoslávie, čím stratila mnoho zdrojov príjmov (v nepochybnom rade aj cestovný ruch) a nenávisť prerástla do krvavej občianskej vojny. V roku 1995 bol vyhlásený mier medzi Chorvátskom, Bosnou a Hercegovinou a Juhosláviou (i keď tichá nenávisť trvá naďalej). 4. februára 2003 sa Juhoslávia (resp. zvyšok z Juhoslávie) premenoval na Srbsko a Čierna Hora. 3. júna 2006 čiernohorský parlament vyhlásil nezávislosť Čiernej Hory, štát Srbsko a Čierna Hora formálne ešte existoval do 5. júna, kedy Srbsko po ňom prevzalo nástupníctvo.
Politické rozdelenie
Dve republiky a dve autonómne oblasti (kraje – „pokrajiny“):
- republika Srbsko s hlavným mestom Belehrad (zároveň hl. mesto spoločenstva)
- Autonómna oblasť Vojvodina s hlavným mestom Novi Sad
- Autonómna oblasť Kosovo a Metohia s hlavným mestom Priština
- republika Čierna Hora s hlavným mestom Podgorica
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/f/ff/Flag_of_Serbia.svg/160px-Flag_of_Serbia.svg.png)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Flag_of_Montenegro.svg/160px-Flag_of_Montenegro.svg.png)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk