A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Spartakiáda bolo hromadné verejné telovýchovné vystúpenie. Tradícia nadväzovala na, v komunistickom Česko-Slovensku neželané, sokolské slety, pre ktoré bol postavený veľký štadión na Strahove v roku 1926. Rovnako ako posledný Sokolský Slet, tak aj spartakiády sa odohrávali na veľkom Strahovskom štadióne v Prahe.
Prvá celoštátna spartakiáda 1955
Prvá celoštátna spartakiáda (I.CS) (23. júna - 5. júla 1955) bola vyvrcholením osláv desiateho výročia oslobodenia (časti) Česko-Slovenska Červenou armádou. Súčasťou mali pôvodne byť aj lyžiarske preteky, šachové súťaže (Botvinik, Smyslov, Tal, Petrosjan, Pachman, Filip, Zíta), štafetové preteky a preteky v zimných športoch. Rozpočet prvej spartakiády bol 45 miliónov Kčs s predpokladaným ziskom 26,5 miliónov Kčs (mesačný plat strojného inžiniera bol vtedy 500 Kčs/mesačne).
Spartakiády sprevádzala militantná rétorika. Na strahovskom štadióne dominovalo heslo "Na prácu a obranu vlasti pripravení!“ a úvodník Rudého práva v otvárací deň znel: "Spartakiáda ukáže celému svetu, že náš ľud stojí na stráži pokoja a mieru svojej vlasti, že je rozhodnutý chrániť bezpečnosť a nedotknuteľnosť republiky.“ Ozbrojené sily ČSR mali vyhradený osobitný deň. Jedno vystúpenie absolvovali vojaci dokonca s puškami a záver programu obsahoval hromadný zoskok výsadkárov na plochu štadióna.[1]
Na spartakiáde sa zúčastnilo 567 506 cvičencov, z toho 33 187 bolo zo Slovenska, čo je menej ako 7 %. Postupne, najmä po roku 1968, rástol podiel účastníkov zo Slovenska. Na tretej spartakiáde v roku 1975 tvorili už takmer 17 % a na štvrtej 20 % z celkového počtu cvičencov.[1]
Ďalšie spartakiády
Ďalšie celoštátne (česko-slovenské) spartakiády sa konali v rokoch 1960, 1965, 1975, 1980 a 1985. III. CS (1965) bola neblaho preslávená pádom novo postavených reproduktorov do čakajúcich detí v areáli študentských internátov, z ktorých štyri na mieste zahynuli a ďalšie boli ťažko zranené, Na danej spartakiáde cvičila aj skupina starých Sokolov, ktorí mali na svojich úboroch okázalo pripevnené sokolské znaky XI. Všesokolského sletu z roku 1948. Napriek tomu, že nácviky sledoval prezident Antonín Novotný, nikto z usporiadateľov nevyzval k odstráneniu daného Sokola vo vzlete. Spartakiáda v roku 1970 bola zrušená z obavy, že by sa mohla zvrhnúť na protirežimovú demonštráciu krátko po ukončení pražskej jari a nastolení normalizácie a aj pre vpád sovietskych vojsk v roku 1968 sa nestačilo nič nacvičovať. V roku 1975 došlo k zmene názvu z „celoštátnej“ na „česko-slovenskú“. Prípravy na spartakiádu v roku 1990 boli ovplyvnené nežnou revolúciou. V roku 1990 sa „spartakiáda“ organizovala, nie však pod tradičným názvom, ale ako „Tělovýchovné slavnosti“. Prebiehali však v menšej miere, než bývalo zvykom a hlavne už bez politickej propagandy. V Prahe došlo k presunu na Štadión Evžena Rošického, pričom sa necvičilo vo všetkých kategóriách.
Spartakiády boli gigantické propagandistické akcie vtedajšieho komunistického režimu v naozaj veľkom rozsahu. Boli povinné vo viacerých stupňoch „školské“, „obvodné“, „celoštátne“ (na Strahově). Napríklad druhej spartakiády v roku 1960 sa priamo na Strahove zúčastnilo viac ako 750 000 cvičencov a pozorovalo ich viac ako 2 000 000 divákov.
Ak niekto zo žiakov odmietol cvičiť, bola mu zhoršená známka z telesnej výchovy až o dva stupne (keď odmietol aj „obvodnú“, napr. v Nuslích na Děkance). Nacvičovať a zúčastniť sa „školskej“ spartakiády však musel. Pri vystúpení sa striedali jednotlivé zostavy nacvičené viacerými účastníkmi, ktorí boli rozdelení do veľkého množstva kategórií, v čom sa v podstate kopírovali všesokolské slety, avšak s väčším donucovacím mechanizmom, a to hlavne na školách. Napríklad rodičia s deťmi, mladší žiaci, starší žiaci, mladšie a staršie žiačky, dorastenci a dorastenkyne, učni (pracovné zálohy), ženy a muži. Samostatne cvičili aj členovia Zväzarmu, svoje vystúpenia nacvičovali aj vojaci základnej služby, ktorí nacvičovali svoje vystúpenia v rámci svojej povinnej vojenskej služby. Napríklad na poslednej spartakiáde v roku 1985 vystupovalo aj 13 824 vojakov, vtedy 96 čiat so 144 mužmi. Aj termín konania koncom júna a začiatkom júla kopírovalo predchádzajúcich jedenásť všesokolských sletov.
Názov spartakiáda vymyslel Jiří František Chaloupecký už v roku 1921 pre vystúpenie FDTJ – Federace dělnických tělovýchovných jednot, ktoré sa konalo v roku 1921 na pražských Maninách a navštívil ich aj prezident Tomáš Garrigue Masaryk, okrem iného nadšený propagátor Sokola (ale nevyhýbal sa aj Orelským cvičením). Nechal sa pritom inspirovať menom vodcu vzbury rímskych otrokov – Spartakom[2].
Organizácia spartakiád
Pre život v Prahe a jej obyvateľov znamenala každá Spartakiáda mnoho rôznych obmedzení, pretože v Prahe v dobe spartakiády prebývalo niekoľko stotisíc ľudí z celého Česko-Slovenska. Tí boli ubytovaní najmä na školách po celej Prahe a v blízkom okolí, pražské školy mávali v tej dobe o štrnásť dní dlhšie letné prázdniny. Električky, trolejbusy a autobusy jazdili po úplne nových linkách. Hlavne v centre mesta potom panoval mimoriadny ruch, veľké návaly vznikali v prostriedkoch mestskej hromadnej dopravy. Vojaci mali postavené svoje vlastné vojenské mestečko v Břevnově na Vypichu pod Bílou horou.
Referencie
- ↑ a b Vladimír Jancura: Prvá spartakiáda a tušenie svetla v tuneli, Pravda.sk, 24. júna 2015, Online
- ↑ Rozhlas.cz - Jak vzniklo slovo „spartakiáda“
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Spartakiáda
Externé odkazy
- Soudružky a soudruzi, tužme se (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spartakiáda na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk