A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sociálnodemokratická strana Rakúska | |
![]() | |
Základné informácie | |
---|---|
Skratka | SPÖ |
Založenie | 1. január 1889 |
Predseda | Andreas Babler |
Poslancov | Národná rada
40 / 183 18 / 61 5 / 19 |
Ideológie | Sociálna demokracia |
Politické spektrum | Stredoľavica |
Zakladateľ | Victor Adler |
Počet členov | 140 000[1] |
Hymna | "Lied der Arbeit" |
Medzinárodné organizácie | |
Skupina Európskeho parlamentu | Progresívna aliancia socialistov a demokratov |
Európska politická strana | Strana európskych socialistov |
Medzinárodné organizácie | Socialistická internacionála |
Ďalšie informácie | |
Mládežnícka organizácia | Socialistická mládež Rakúsko |
Študentská organizácia | Socialistickí študenti Rakúska |
Sídlo | Löwelstraße 18 1010 Viedeň |
Farby | Červená |
Web | spoe.at |
Sociálnodemokratická strana Rakúska (nem. Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ) je rakúska stredoľavicová politická strana, založená 1. januára 1889. Členmi strany boli a na jej čele stáli významní politici Rakúska ako Victor Adler, Karl Renner a Bruno Kreisky. Rakúskymi kancelármi boli aj členovia Fred Sinowatz, Franz Vranitzky, Viktor Klima, Alfred Gusenbauer, Werner Faymann a Christian Kern.
História
Od jej založenia v roku 1889 ako SDAPÖ (Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska, Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs) je strana jednou z hlavných politických síl v Rakúsku. Na začiatku prvej svetovej vojny bola najsilnejšou stranou v parlamente. Na konci vojny v roku 1918 sa stal predseda strany Karl Renner kacelárom Prvej Rakúskej republiky. SDAPÖ stratila moc v roku 1920, stále však mala silnú podporu.
Po rozpade Rakúsko-Uhorskej Ríše (1918) podporovala myšlienku spojenia s Berlínom s cieľom vytvorenia veľkej demokratickej nemeckej republiky, čím nadväzovala na revolučný projekt z roku 1848. Víťazi vojny však namiesto toho nastavili hranice Rakúska ako samostatného štátu. V medzivojnovom období austromarxizmus, zachovávajúc si svoje črty v tváre nemeckej sociálnej demokracie, vinnej z krvavého potlačenia spartakistického povstania v roku 1919, predpokladal vytvorenie internacionály zameranej na spojenie rôznych prúdov socializmu. Pokus však nevyšiel, viac ľavicoví sociálni demokrati ako Max Adler sa spoliehali na robotnícke rady, ktoré sa v rokoch 1918 a 1919 rozvinuli v strednej Európe, najmä vo Viedni.[2]
SDAPÖ bola jednou z najzriadenejších európskych sociálnodemokratických strán. V 20. rokoch 20. storočia bolo okolo 15% Rakúšanov členmi nejakej asociácie spojenej so stranou. V roku 1929 mala 720 000 členov. SDAPÖ si držala hegemóniu medzi pracujúcou triedou, ale nevedela presvedčiť konzervatívnych voličov vo vidieku a malých mestách. Ekonomická kríza v 30. rokoch, ktorá spôsobila zatváranie podnikov a nezamestnanosť, uškodila a oslabila SDAPÖ, ktorej pokleslo členstvo.[2]
V 1934 Kresťanská sociálna strana, dominantná strana pravice, prevrhla demokratický systém a zriadila režim inšpirovaný fašizmom. Sociálni demokrati a komunisti sa bránili, boli však rýchlo potlačení.[2]
Keď sa uskutočnil Anšlus pod Hitlerovým Nacistickým nemeckom, bolo Rakúsko pritiahnuté do druhej svetovej vojny. V roku 1945 bola strana obnovená ako Socialistická strana Rakúska (Sozialistische Partei Österreichs, SPÖ) a bola vedená Adolfom Schärfom. SPÖ vstúpila do vlády Druhej republiky ako súčasť veľkej koalície s Rakúskou ľudovou stranou (ÖVP) do roku 1966, a s Komunistickou stranou Rakúska do roku 1949. Karl Renner sa stal prvým prezidentom Rakúska.
Medzi rokmi 1971 a 1983 bola SPÖ vedená Brunom Kreiskym jedinou vládnucou stranou. Nasledujúce tri roku vládla v koalícii so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), a potom do roku 2000 bola znovu vo veľkej koalícii s ÖVP. V roku 1991 sa strana vrátila k používaniu slova demokratická v jej mene, stala sa z nej Sociálnodemokratická strana Rakúska (Sozialdemokratische Partei Österreichs, SPÖ). V roku 2000 vytvorili FPÖ a ÖVP pravicovú koalíciu, čím vyradili SPÖ z vlády. Počas vládnutia tejto koalície bol v roku 2004 Heinz Fischer zvolený za prezidenta krajiny za SPÖ. Po voľbách v roku 2006 vznikla ďalšia veľká koalícia medzi SPÖ a ÖVP, ktorá vládla do roku 2017, kedy sa SPÖ vrátila do opozície. Vo voľbách v roku 2019 stratila SPÖ 12 mandátov a jej podpora klesla na 21,2%. V roku 2023 bol za nového predsedu strany zvolený Andreas Babler, starosta Traiskirchenu, kvôli technickej poruche bol však nemiesto neho za víťaza vyhlásený Hans Peter Doskozil.[3]
Vývoj názvu
Slovenský názov | Nemecký názov | Skratka | Obdobie |
---|---|---|---|
Sociálnodemokratická robotnícka strana Rakúska | Sozialdemokratische Arbeiterpartei Österreichs | SDAPÖ | 1888–1934 |
Socialistická strana Rakúska | Sozialistische Partei Österreichs | SPÖ | 1945–1991 |
Sociálnodemokratická strana Rakúska | Sozialdemokratische Partei Österreichs | SPÖ | od roku 1991 |
Predsedovia strany
- 1945 – 1957 Adolf Schärf
- 1957 – 1967 Bruno Pittermann
- 1967 – 1983 Bruno Kreisky
- 1983 – 1988 Fred Sinowatz
- 1988 – 1997 Franz Vranitzky
- 1997 – 2000 Viktor Klima
- 2000 – 2008 Alfred Gusenbauer
- 2008 – 2016 Werner Faymann
- 2016 Michael Häupl
- 2016 – 2018 Christian Kern
- 2018 – 2023 Pamela Rendi-Wagner
- od 2023 Andreas Babler
Programové vyhlásenie
Vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na zjazde strany v roku 1998, sa sociálnodemokratická strana zaviazala k sociálnej demokracii, k hodnotám slobody, rovnosti, spravodlivosti, solidarity a plnej zamestnanosti.
V roku 2017 zrušila strana po tridsiatich rokoch zákaz,[4] tzv. Vranitzkého doktrínu (nemecky Vranitzky-Doktrin),[5][6] t.j. vytváranie koalície na spolkovej úrovni so Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ).[7]
Volebné výsledky
Voľby do národnej rady
Voľby | Počet hlasov | Hlasy v % | + / - | Počet mandátov | + / - |
---|---|---|---|---|---|
1970 | 2 221 981 | 48,4 % | ▲ +5,8 | 81 | ▲ +7 |
1971 | 2 280 168 | 50,0 % | ▲ +1,6 | 93 | ▲ +12 |
1975 | 2 326 201 | 50,4 % | ▬ +0,4 | 93 | ▬ ±0 |
1979 | 2 413 226 | 51,0 % | ▬ +0,6 | 95 | ▲ +2 |
1983 | 2 312 529 | 47,6 % | ▼ -3,4 | 90 | ▼ -5 |
1986 | 2 092 024 | 43,1 % | ▼ -4,5 | 80 | ▼ -10 |
1990 | 2 012 787 | 42,8 % | ▬ -0,3 | 80 | ▬ ± 0 |
1994 | 1 617 804 | 34,9 % | ▼ -7,9 | 65 | ▼ -15 |
1995 | 1 843 474 | 38,1 % | ▲ +3,2 | 71 | ▲ +6 |
1999 | 1 532 448 | 33,15 % | ▼ -4,91 | 65 | ▼ -6 |
2002 | 1 792 499 | 36,51 % | ▲ +3,36 | 69 | ▲ +4 |
2006 | 1 663 986 | 35,34 % | ▼ -1,17 | 68 | ▼ -1 |
2008 | 1 398 620 | 29,43 % | ▼ -8,3 | 57 | ▼ -11 |
2013 | 1 118 223 | 27,10 % | ▼ -2,16 | 53 | ▼ -4 |
2017 | 1 351 918 | 26,9 % | ▼ -0,2 | 52 | ▼ -1 |
2019 | 1 011 868 | 21,2 % | ▼ -5,7 | 40 | ▼ -12 |
Voľby do Európskeho parlamentu
Volebný rok | Celkový počet hlasov | Hlasy v % | + / - | Počet mandátov | + / - |
---|---|---|---|---|---|
1996 | 1 105 910 | 29,15 % | - | 6 | - |
1999 | 888 338 | 31,71 % | ▲ +2,56 | 7 | ▲ +1 |
2004 | 833 517 | 33,33 % | ▲ +1,6 | 7 | ▬ ±0 |
2009 | 680 041 | 23,74 % | ▼ −9,6 | 4 | ▼ -3 |
2014 | 680 180 | 24,1 % | ▲ +0,40 | 5 | ▲ +1 |
2019 | 903 151 | 23,9 % | ▼ -0,20 | 5 | ▬ ±0 |
2024 | 818 287 | 23,22 % | ▼-0,67 | 5 | ▬ ±0 |
Referencie
- ↑ SCHIRETZ, Vilja. Die rote Basis als große Unbekannte . Wiener Zeitung, 2023-03-15, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ a b c RABINBACH, Anson. The Austrian socialist experiment: social democracy and austromarxism. : Westview Press, 1918-1934.
- ↑ Austria: Social Democrats red-faced as wrong winner declared – DW – 06/05/2023 . dw.com, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Von der Vranitzky-Doktrin zum rot-blauen Pakt von Eisenstadt . Die Presse, 2017-06-03, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Nach 30 Jahren: Ende für SPÖ-"Vranitzky-Doktrin" . Kronen Zeitung, 2017-06-13, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ PINK, Oliver. Vranitzky-Doktrin im Wandel der Zeit . Die Presse, 2009-01-29, . Dostupné online. (po nemecky)
- ↑ Rakouští socialisté otevřeli cestu ke koalici s populisty z FPÖ . TÝDEN.cz, 2017-06-14, . Dostupné online. (po česky)
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Sociálně demokratická strana Rakouska na českej Wikipédii a Social Democratic Party of Austria na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk