A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Konžský slobodný štát
| |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha
|
2 345 410 km²
| ||||||
Najvyšší bod
|
Mount Stanley 5 109 m
| ||||||
Najdlhšia rieka
|
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov
|
~ 8 500 000 (odhad 2008)
| ||||||
francúzština (úradný), miestne jazyky
| |||||||
Štátny útvar | |||||||
absolutistická monarchia
| |||||||
Vznik
|
|||||||
Zánik
|
|||||||
|
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Konžský slobodný štát (iné názvy: Slobodný konžský štát, Slobodný štát Kongo, Nezávislý štát Kongo, Nezávislý konžský štát; fr. État indépendant du Congo) bolo v rokoch 1885 až 1908 nezávislé kráľovstvo, ktoré belgický kráľ Leopold II. pretvoril z územia povodia Konga na svoj vlastný majetok. V roku 1908 belgický parlament prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou, pretože režim nastolený v Slobodnom konžskom štáte sa vyznačoval nevídanou brutalitou a takisto nedokázal spravovať toto obrovské územie. Odhaduje sa, že počas trvania Slobodného konžského štátu zomrelo okolo 10 miliónov obyvateľov na občianske nepokoje, hlad a choroby, z ktorých šírenia je dokonca obvinený režim.
Dejiny
Európske objavovanie a ovládnutie Konga prebiehalo zhruba od roku 1870 do 20. rokov 20. storočia - prvým bol sir Henry Morton Stanley, ktorého sponzoroval belgický kráľ Leopold II., ktorý túžil po Kongu ako kolónii. Ako predseda Association Internationale Africaine poštval jedného európskeho rivala proti druhému. Formálne získal teritórium Kongo na konferencii v Berlíne v roku 1885. Leopold urobil z územia svoj vlastný majetok a pomenoval ho Slobodný štát Kongo. Leopoldov režim začal v Kongu realizovať rôzne projekty ako napríklad stavbu železnice od pobrežia do Leopoldville (dnes Kinshasa), ktorej dokončenie trvalo roky. Takmer všetky tieto projekty boli zamerané na čo najväčšie vyťaženie kapitálu z kolónie, čo viedlo k surovému vykorisťovaniu Afričanov. V „Slobodnom štáte“ bolo miestne obyvateľstvo využívané najmä na zber gumy, ktorá mala stúpajúcu hodnotu v dôsledku rastúceho trhu s gumenými pneumatikami. Na predaji gumy zarobil Leopold obrovskú sumu peňazí, vďaka čomu postavil mnoho budov v Bruseli a Ostende na oslavu svojej osoby a krajiny. Len medzi rokmi 1885 a 1908 zahynul milión Konžanov v dôsledku vykorisťovania a chorôb. Vládna komisia neskôr prišla k záveru, že populácia v Kongu sa počas tohto obdobia zmenšila možno o polovicu; no v oblasti nebolo urobené žiadne systematické sčítanie ľudu až do roku 1920.[1] Na presadenie výrobných kvót na gumu bola povolaná Force Publique (FP). FP bola armáda, avšak jej cieľ nebol brániť krajinu ale terorizovať domorodých obyvateľov.
Činnosť úradov v Slobodnom štáte Kongo vzbudila medzinárodnú kritiku. Protesty vedené E.D. Morelom, britským diplomatom Rogerom Casementom a taktiež známym spisovateľom Markom Twainom, ktorý vo svojom reporte v roku 1904 odsúdil miestne praktiky. Román Josepha Conrada Srdce Temnoty sa odohráva v Slobodnom štáte Kongo.
V roku 1908 Belgický parlament po počiatočnom odmietaní podľahol medzinárodnej kritike (najmä zo strany Veľkej Británie) a prebral od kráľa kontrolu nad územím ako belgickou kolóniou. Od tej chvíle bolo Belgické Kongo spravované belgickým parlamentom.
Genocída
Afrika mala v roku 1900 medzi 90 až 133 miliónmi obyvateľov a tak počet obetí v Slobodnom konžskom štáte, ktorý sa odhaduje na 10 miliónov, tvorí významný podiel. Belgickí vojaci sa takisto vyznačovali nebývalou brutalitou. Každá dedina mala kvóty, koľko gumy musí pre kolonizátorov zabezpečiť, čo spôsobovalo, že si medzi sebou gumu kradli. Keď dedina kvóty nesplnila, vojaci ich mali zabiť a doniesť odseknuté pravé ruky na veliteľstvo ako dôkaz, že dedinčanov zabili. Niekedy však vojaci podvádzali a dedinčana nezabili, iba mu odsekli pravú ruku.
Pozri aj
Referencie
- ↑ http://www.cadtm.org/Conference-d-Adam-Hochschild-les Conférence d’Adam Hochschild - les fantômes de Leopold II
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk