A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Seriál je literárne dielo (literárny seriál), filmové dielo (filmový seriál), televízne dielo (televízny seriál), rozhlasové dielo (rozhlasový seriál), výtvarné dielo, hra alebo novinový (novinový seriál) či internetový materiál, ktoré/-á/-ý sa skladá sa z viacerých dielov (spravidla spojených rovnakými hlavnými postavami) a/alebo vychádza na pokračovanie.
Televízny seriál
Jedno pokračovanie (vysielaná jednotka) sa volá časť alebo diel. Dlhšie seriály sa niekedy delia aj na série, teda skupiny častí vyrobené v jednom roku. Používajú sa aj nespisovné označenia epizóda pre jeden diel a sezóna pre sériu, ktoré vznikli doslovným prekladom z anglického jazyka.
Dej sa počas seriálu vyvíja, pribúdajú či ubúdajú vedľajšie postavy a v menšej miere aj hlavné postavy. V záujme sledovanosti je finále (posledná časť série) veľmi napínavé a rozuzlenie udalostí sa často nachádza na začiatku novej série. Ďalší typický znak je postupné zdokonaľovanie opisu postáv a vzťahov medzi nimi.
Slovenské televízie delia svoje seriály podľa pôvodu nasledovne:
- Pôvodné (pôvodná slovenská tvorba)
- Akvizície alebo Zahraničné seriály
- Telenovely (formát veľmi podobný tzv. mydlovým operám (soap opera))
- Animovaný seriál (na rozdiel od hraného)
Seriály podľa obsahu (žánru) sa delia napríklad (v televízii JOJ):
- Seriál z ... prostredia
- Seriál založený na skutočnej udalosti (udalostiach)
- Dramatický (akčné) seriál
- Komediálny seriál
- Kriminálny seriál
- Reality seriál
- Animovaný sitkom
- Improvizovaný sitkom
- Fantastické (fantasy, horor, mysteriózny, sci-fi)
Seriály podľa priebehu seriálovosti možno rozdeliť[1]
- oddelená serialita
- nenáväzná serialita
- polonávazná serialita
- náväzná serialita
- rozrušujúca serialita
Frekvencia opakovania
- Seriál Susedia bol vysielaný od jesene 2006 raz týždenne, najprv každý pondelok od 21:00 na TV Markíza (neskôr o 20:00). Susedia sa stali najúspešnejším a najsledovanejším pôvodným slovenským seriálom vyrobeným po roku 1989. Časom dosahovali jednotlivé časti sledovanosť nad milión divákov a podiel na trhu nad 60 %.
- Seriál Panelák je promovaný ako prvý denný slovenský televízny seriál, ktorý vysielala TV JOJ od 18. februára 2008 ako denný seriál až do 17. júna 2015, kedy bola odvysielaná finálna epizóda 15. série. Počas týchto 15 rokov bolo ročne odvysielaných približne 100 častí, teda asi dve časti týždenne.
- s mesačnou alebo inou periodicitou alebo bez nej.
Dĺžka dielu
Televízny seriál má najčastejšie 20 – 25 minút alebo 40 – 45 minút, podľa určenia. 20 – 25 minút dosahujú krátke komediálne seriály, často označované ako sitkom (situačná komédia). Príkladom sú napríklad populárne seriály Susedia, Priatelia alebo Najhorší týždeň môjho života. Dlhšie diely majú seriály s pokračujúcim dielom, ako napríklad Oteckovia, Druhá šanca alebo Sestričky.
Počet dielov TV seriálu
Treba rozlišovať televízne filmy rozdelené do niekoľkých častí[2] a polhodinové, trištvrte či hodinové televízne seriály. Sezóna seriálu zvykne mať zvyčajne 8 až 30 častí a v prípade úspechu pokračuje ďalšou (na Slovensku aj sto častí). Viacdielne programy ponúkajú prevádzkovateľom televízneho vysielania množstvo výhod. Na rozdiel od filmov sú výrobné náklady v televízii zvyčajne nižššie. Zároveň sú diváci viazaní v dlhodobejšom horizonte.
Filmový seriál
Prvý „seriál“ alebo film na pokračovanie s názvom „Čo sa stalo Mary?“ vyrobila firma Edison Company v roku 1912. Bežal súčasne ako filmový seriál v kinách a ako seriál v ilustrovanom časopise McClure's Ladies World. Seriál pozostával z 10-20 minútových epizód, ktoré sa dostávali do kín raz týždenne a vždy sa končili takzvaným „cliffhangerom“ (t.j. v najvzrušujúcejšom momente), aby povzbudili návrat divákov do kina. Väčšinou boli natočené s malými rozpočtami. Vo Francúzsku sa vyvinula inú forma filmových seriálov, ktorá bola navrhnutá viac lyricky a nebola závislá na cliffhangeri.
Medzi najznámejšie seriály v Amerike patril Pathého The Perils of Pauline (1914), ktorý pozostával z 20 pokračovaní a urobil z Pearl White medzinárodnú hviezdu. Najdlhším pokračovaním bol film Hazards of Helen (119 dielov, medzi novembrom 1914 a februárom 1917). Filmové seriály boli tiež veľmi populárne vo Francúzsku, najmä série Fantômas (1913) a Les Vampires (1915). V Nemecku Otto Rippert nakrútil Homunculus (1916) v šiestich epizódach.
Seriály zostali populárne v amerických kinách až do konca štyridsiatych rokov, či už v žánri sci-fi, ako boli Flash Gordon (1936), King of the Rocket Men (1949) a v kriminálnom filme ako Dick Tracy vs. Crime, Inc. (1941). S príchodom televízie sa filmové seriály presťahovali do nového média a vytvorili jednu zo zdorjov na ktoré nadväzovali televízne seriáli.[3] Prvým TV seriálom v ČSSR bola v rokoch 1959 až 1960 vysielané Příběhy rodiny Bláhovy.
Počet dielov všeobecne
- dvojdielne (zastaralo Dilogia, zo starogréčtiny „di“ dva a „logos“ slová)
- 3 dielne (Trilógia)
- 4 dielne (Tetralógia)
- 5 dielne (Pentalógia)
- 7 dielne (Heptalógia)
- 8 dielne (Oktalógia)
- 9 dielne (Nonalógia)
- 10 dielne (Dekalógia)
- 12 dielne (Dodekalógia)
Referencie
- ↑ KOKEŠ. Teorie seriálové fikce: možné cesty naratologické analýzy televizního seriálu . douglaskokes.cz, . Dostupné online.
- ↑ Das Lexikon der Filmbegriffe . filmlexikon.uni-kiel.de, . Dostupné online.
- ↑ Serial . filmlexikon.uni-kiel.de, . Dostupné online. (po nemecky)
Literatúra
- KOKEŠ, Radomír D.. Teorie seriálové fikce: možné cesty naratologické analýzy televizního seriálu . Ústav pro českou literaturu AV ČR. S. 228–257. Dostupné online. ISBN 978-80-85778-80-9.
- KOKEŠ, Radomír D.. Fikce, (makro)světy a typologie seriality . Ústav pro českou literaturu AV ČR. S. 149–174. Dostupné online. ISBN 978-80-85778-88-5.
- KOKEŠ, Radomír D.. Světy na pokračování. Rozbor možností seriálového vyprávění. Akropolis. ISBN 978-80-7470-146-7. (Obsah a úvodní kapitoly dostupné on-line.)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk