A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Sergej Krikaľov | |
kozmonaut RKK Energija | |
![]() Sergej Krikaľov v roku 2005 | |
Št. príslušnosť | ZSSR/Rusko |
---|---|
Narodenie | 28. august 1958 (65 rokov) Leningrad, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko) |
Predchádzajúce zamestnanie | strojársky inžinier |
Čas vo vesmíre | 803 dní, 9 hodín, 38 minút |
Kozmonaut od | 2. septembra 1985 |
Misie | Sojuz TM-7/Mir Sojuz TM-12/Mir/ Sojuz TM-13 STS-60 STS-88/ISS Sojuz TM-31/ISS/ STS-102 Sojuz TMA-6/ISS |
Znaky misií | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() |
Kozmonaut do | 27. marca 2009 |
Sergej Konstantinovič Krikaľov (rus. Сергей Константинович Крикалёв, * 28. august 1958, Leningrad) je bývalý sovietsky, resp. ruský kozmonaut. V rokoch 1988 – 2005 absolvoval šesť kozmických letov s celkovou dĺžkou 803 dní a osem výstupov do vesmíru. Od roku 2005 drží rekord v celkovej dĺžke pobytu v kozme. Od marca 2009 je prvým civilným náčelníkom Strediská prípravy kozmonautov J. A. Gagarina v Hviezdnom mestečku.
Život
Mladosť
Sergej Krikaľov sa narodil v Leningrade, roku 1981 získal titul inžiniera na Leningradskom mechanickom inštitúte (dnes Baltská štátna technická univerzita "Vojenmech" D. F. Ustinova).[1] Roku 1981 nastúpil do NPO Energija, tu sa zúčastnil na vypracúvaní pokynov pre kozmonautov a palubnej dokumentácie, bol pridelený do Strediska riadenia letov v Koroľove, po strate spojenia sa Saľutom 7 roku 1985 bol v skupine, ktorá pripravovala opravárenský let ku stanici.[2]
Kozmonaut
Čoskoro po nástupe do NPO Energija sa Krikaľov prihlásil medzi kozmonautov, v júni 1983 získal súhlas lekárov k výcviku. Členom oddielu kozmonautov NPO Energija sa stal 2. septembra 1985. Prešiel všeobecnou vesmírnou prípravou a 28. novembra 1986 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2] Bol zaradený v skupine pripravujúcej sa na lety raketoplán Buran, v posádke s kozmonautom Letecko-výskumného inštitútu Alexandrom Ščukinom.[3]
Prvý let (1988/89)
V marci 1988 bol prevedený do programu letov na orbitálnu stanicu Mir. V posádke Sojuzu TM-7 zamenil na poste palubného inžiniera Alexandra Kaleriho, vyradeného zo zdravotných dôvodov.[2] Sojuz TM-7 odštartoval 26 . novembra 1988 s Alexandrom Volkovom, Sergejom Krikaľovom a Jeanom-Loupom Chrétienom na palube. Chrétien sa po mesiaci vrátil s Vladimirom Titovom a Musom Manarovom. Na stanici zostali ako 4. základná posádka Volkov, Krikaľov a z predošlej posádky Valerij Poľakov. Trojica zostala na stanici do apríla 1989, keď sa vrátila na Zem, stanicu ponechali v automatickom režime letu.
Druhý let (1991/92)
Od júna 1990 bol palubným inžinierom záložnej posádky letu Sojuz TM-11 (v posádke s Anatolijom Arcebarským a Helen Sharmanovou).[2] Po štarte Sojuzu TM-11 sa posádka Arcebarskij, Krikaľov, Sharmanová stala hlavnou pre nasledujúci let. So Sojuzom TM-12 odštartovali 18. mája 1991, po prevzatí stanice od vtedajšej posádky táto so Sharmanovou pristála a Arcebarskij s Krikaľovom zostali na Mire ako 9. základná posádka. Krátko pred plánovaným pristátím bolo rozhodnuté o ponechaní Krikaľova v nasledujúcej základnej posádke. Vo výmennom Sojuze TM-13 v októbri 1991 totiž leteli rakúsky a kazašský kozmonaut, ktorí sa okamžite vrátili.[4] Preto mohol iba Arcebarského nahradiť Alexandr Volkov. Volkov s Krikaľovom pristáli 25. marca 1992. Krikaľovov druhý let tak trval 311 dní a 20 hodín, počas letu šesťkrát vystúpil do otvoreného vesmíru.[2]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/b/b6/NASA-Krikalev-inside-ISS.jpg/220px-NASA-Krikalev-inside-ISS.jpg)
Tretí let (1994)
V septembri 1992 bol vybraný pre prvý let ruského kozmonauta v americkom raketopláne. Od novembra 1992 sa v houstonskom stredisku NASA pripravoval na misiu STS-60. Tretíkrát sa vydal do vesmíru z mysu Canaveral na palube Discovery 3. februára 1994, raketoplán pristál 11. februára po 8 dňoch a 7 hodinách letu.[2]
V Houstone
Od apríla 1994 do februára 1995 pôsobil v Houstone ako náhradník Vladimira Titova pre let STS-63. Pri letoch programu Shuttle-Mir (STS-63, STS-71, STS-74 a STS-76) zastával funkciu vedúceho skupiny ruských pracovníkov Strediska riadenia letov pridelených do Houstonu.[2]
Štvrtý let (1998)
V januári 1996 bol vymenovaný za palubného inžiniera v Expedícii 1, štart sa odložil, preto bol medzitým zaradený do posádky STS-88. Raketoplán Endeavour odštartoval 4. decembra, pripojil k základnému bloku ISS Zarja blok Unity a pristál 16. decembra 1998. Let trval 11 dní 19 hodín.[2]
Piaty let (2000/01)
Dňa 31. októbra 2000 napokon odštartovala v Sojuze TM-31 prvá základná posádka ISS (William Shepherd, Jurij Gidzenko a Sergej Krikaľov), ku stanici sa pripojili 2. novembra a zostali na nej do 19. marca 2001.[2][1]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e5/Krikalev_on_iss.jpg/220px-Krikalev_on_iss.jpg)
Šiesty let (2005)
V októbri 2000 bol menovaný za veliteľa záložnej posádky Expedície 7.[2] Po havárii raketoplánu Columbia vo februári 2003 boli posádky niekoľkokrát zreorganizované, nakoniec bol Krikaľov určený za veliteľa Expedície 11. Na šiesty let odštartoval 15. apríla 2005 v Sojuze TMA-6, pristál 10. októbra 2005 po 179 dňoch letu.[1]
Po letoch
V máji 2006 bol predbežne určený za veliteľa záložnej posádky Expedície 17 a hlavnej Expedície 19, už v marci 2007 bol z prípravy odvolaný a nahradený Gennadijom Padalkom.[2]
Manažér
Vo februári 2007 bol menovaný za viceprezidenta spoločnosti RKK Energija pre pilotované lety, pri zachovaní statusu kozmonauta. V lete 2007 po reorganizácii vedenia spoločnosti zostal len námestníkom hlavného konštruktéra spoločnosti.[1] V marci 2009 odišiel z oddielu kozmonautov aj vedenie spoločnosti Energija a prevzal funkciu náčelníka Vedeckovýskumného skúšobného strediska prípravy kozmonautov J. A. Gagarina.[1]
Rodina, záujmy
Krikaľov je ženatý, manželka je inžinierka v RKK Energija, majú dcéru.[2] Od roku 1977 sa venoval leteckej akrobacii na klzákoch, bol členom reprezentácie Leningradu (1980 – 81). Roku 1983 sa stal absolútnym majstrom Moskvy v leteckej akrobacii, reprezentoval Sovietsky zväz, neskôr Rusko. Roku 1997 bol na svetových majstrovstiev v Turecku členom víťazného ruského družstva, individuálne získal striebornú medailu. Roku 2001 na 2. svetových leteckých hrách v Barcelone bol hlavným trénerom ruskej reprezentácie.[2]
„ | Ustanovil som rekord v počte dní strávených vo vesmíre. Ale na rekordoch nezáleží, dôležité sú výsledky. | “ |
– Sergej Krikaľov |
Vyznamenania
- Hrdina Sovietskeho zväzu (27. apríla 1989)
- Leninov rad (27. apríla 1989)
- Rad družby národov (25. marca 1992)
- Hrdina Ruskej federácie (11. apríla 1992)
- Rad cti (15. apríla 1998)
- Rad za zásluhy pred vlasťou IV. stupňa (5. apríla 2002)
Referencie
- ↑ a b c d e UFARKIN, Nikolaj Vasiljevič. Крикалёв Сергей Константинович . Проект "Герои Страны"., . Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm . Moskva: rev. 2009-01-13, . Kapitola Отряд космонавтов РКК «Энергия». Dostupné online. (po rusky)
- ↑ MARTÍNEK, František. Jednou a dost . Malá encyklopédia kozmonautiky, rev. 2003-12-28, . Dostupné online.
- ↑ BURCEVOVÁ, N.. Космический долгожитель . Moskva: Roskosmos, 2008-08-23, . Dostupné online. (po rusky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sergej Konstantinovič Krikaľov
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sergej Krikaljov na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk