A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ratio educationis (celý názov: Ratio educationis totiusque rei literariae per regnum Hungariae et provincias eidem adnexas, doslova Sústava výchovy a školského vzdelávania v Uhorskom kráľovstve a k nemu pripojených provinciách) bol organizačný poriadok pre školskú sústavu v Uhorsku, ktorý publikovala Uhorská kráľovská miestodržiteľská rada za vlády Márie Terézie 22. augusta 1777.
Vznik
V roku 1774 bol na popud Márie Terézie vydaný zákon, ktorý zostavil J. I. Felbiger, a ktorým sa prvýkrát pre rakúsku monarchiu okrem Uhorska zjednocovalo to, čo by sme dnes označili ako základné školstvo v materinskom jazyku. Zvykne sa nazývať Školský poriadok, celý názov znel Všeobecný školský poriadok pre nemecké normálne, hlavné a triviálne školy vo všetkých cisársko-kráľovských dedičných krajinách. Spomínané školy delil text na triviálne školy (nem. Trivialschule; v dedinách a mestečkách, jedno- alebo dvojtriedne), hlavné školy (nem. Hauptschule; v mestách, trojtriedne) a normálne školy (nem. Normalschule; v sídlach „provincií“, t.j. rozšírené hlavné školy). Pre Uhorsko bol tento „Školský poriadok“ v adaptovanej podobe schválený až o tri roky neskôr na základe dokumentu nazvaného Ratio educationis.[1][2] Práce na jeho zostavovaní viedol Jozef Ürméni, zo Slovákov sa aktívne na práci zúčastnil Adam František Kollár, ktorého niektorí autori považujú za hlavného autora Ratia.[3]
Charakteristika
Položil základy veľkej reformy školstva, umožnil vytváranie škôl s vyučovacím materinským jazykom a vydávať príslušné učebnice. Obsahoval aj študijný a disciplinárny poriadok. Cieľom výchovy bol v zmysle osvietenských myšlienok občan.
Citát z odseku 1 (dôležitého pre nemaďarské národy v Uhorsku)[4]:
- Každý jednotlivý národ (pokiaľ je to, pravda, možné) by mal mať školy s vlastným vyučovacím jazykom, na čele ktorých majú stáť učitelia dobre ovládajúci nielen rodný ale aj iné jazyky, ktoré sa v kráľovstve častejšie používajú…
Vytvoril jednotnú školskú sústavu od národných škôl po univerzitu[5][6]:
- Národné školy[7] (iný preklad: ľudové školy; lat. scholae vernaculae/scholae nationales; žiaci sa v nich učili okrem písania, čítania, počítania aj základy hospodárenia; vyučovacím jazykom bol materinský jazyk - pozri aj článok ľudová škola):
- typ 1 (na dedinách): 1 učiteľ, pre deti roľníkov (zodpovedá Feligerovej tzv. triviálnej škole na dedine)
- typ 2 (v mestečkách): 2 učitelia, pre deti remeselníkov (zodpovedá Felbigerovej triviálnej škole v mestečkách)
- typ 3 (v mestách): 3 učitelia, pre deti remeselníkov a obchodníkov (-zodpovedá Felbigerovej hlavnej škole)
- typ 4 (v sídlach dištriktov): 4 učitelia (alebo viac), pre deti remeselníkov a obchodníkov, doplnené o výchovu učiteľov národných škôl (-tzv. normálky alebo vzorové školy)
- Latinské školy[8] (vyučovací jazyk latinčina):
- 1. stupeň: všeobecné vzdelávanie (tzv. gramatické školy)
- 2. stupeň: rozšírenie všeobecného vzdelávania (tzv. humanitné triedy; spolu s gramatickými triedami tvorili gymnázium)
- 3. stupeň: dva roky filozofie a práva (tzv. akadémie; určené pre šľachtické deti; celkovo ich bolo 5, z toho na Slovensku v Trnave a Košiciach)
Ľudové školy by sme dnes označili ako základné, prvý a druhý stupeň latinských škôl ako stredné školy a akadémie (s výhradami) ako vysoké školy.
Referencie
- ↑ Allgemeine Schulordnung . aeiou.at, . Dostupné online. Archivované 2006-05-12 z originálu. (po nemecky)
- ↑ triviálne školy. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 458 – 459.
- ↑ Ratio educationis. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 160 – 161.
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 346.
- ↑ Ratio educationis. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 2, P – Ž. Bratislava : Veda, 1985. 704 s. S. 160 – 161. (Poznámka: V texte sú národné (ľudové) školy v mesteškách chybne priradené pod hlavné školy)
- ↑ Ratio educationis. In: Encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok V R – Š. Bratislava : Veda, 1981. 791 s. S. 41.
- ↑ MIHÁLECHOVÁ, Mária. Študijný materiál z dejín pedagogiky . Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, . S. 99 – 100. Dostupné online. Archivované 2011-09-20 z originálu.
- ↑ latinské školy. In: Pedagogická encyklopédia Slovenska. 1. vyd. Zväzok 1, A – O. Bratislava : Veda, 1984. 744 s. S. 484.
Externé odkazy
- Ratio educationis v digitálnej podobe
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk