A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pyrit | |
FeS₂ | |
Klasifikácia | |
---|---|
Strunzova klasifikácia | II/D.17 (8.vyd.) 2.EB.05a (9.vyd.) |
Nickelova-Strunzova klasifikácia | 2.EB.05a (10.vyd.) |
Danaova klasifikácia | 2.12.1.1 (8.vyd.) |
Kryštalografia | |
Kryšt. sústava | Kubická sústava |
Zoznam minerálov Pyrit na mindat.org Pyrit na Commons | |
Pyrit je minerál kryštalizujúci v kubickej sústave, chemicky disulfid železnatý – FeS2.
Názov pyrit pochádza z gréčtiny a je odvodený od slova oheň, pretože po údere z neho často odlietajú iskry. V minulosti tiež označovaný ako kyz železný[1]. V klenotníctve sa minerál niekedy predáva pod označením markazit[2], čo je však označenie iného minerálu, ktorý má síce rovnaké chemické zloženie ale odlišnú symetriu.
Charakteristika
Tento minerál vytvára často kryštály tvaru kocky, iným často sa vyskytujúcim kryštalickým tvarom sú pentagonálne dodekaédre. Jeho kryštálová štruktúra je kubická, patril medzi prvé minerály preskúmané röntgénovými difrakčnými metódami[3]. V štruktúre je niekedy prítomný v malom množstve nikel a kobalt, v menšej miere aj meď a zlato. Kryštály mávajú pozdĺžne ryhované plochy. Pyrit môže byť aj celistvý, zrnitý, obličkovitý, nátekovitý aj hroznovitý. Má zelenočierny vryp. Je to nepriehľadný (opakný) minerál so žltým kovovým leskom[4]. (Pre podobnosť zlatu niekedy označovaný mačacie zlato.) Je pomerne tvrdý najmä v porovnaní s ostatnými sulfidmi. V oxidických podmienkach ľahko zvetráva na zmes oxidov železa – limonit[5]. Pre rozklad pyritu v povrchových partiách rudných žíl je typické uvoľňovanie tepla. Toto teplo môže v zimnom období nezriedka roztápať okolitý sneh[6]. Mikroskopické vlastnosti nábrusov pyritu možno študovať pomocou rudného mikroskopu.
Na rozdiel od väčšiny ostatných bežných sulfidických minerálov je pyrit stabilný až do teploty cez 400 °C. Má preto potenciál zachovať niektoré stopy o podmienkach svojho vzniku (a teda aj vzniku ložiska) ale aj ďalších zmenách teplotno-tlakových podmienok[7]. Za priaznivých podmienok môžu byť dokonca nárasty v jeho tlakových tieňoch použité na určenie charakteru deformácie[8].
Vznik
Je bežným akcesorickým minerálom rôznych druhov vyvretých, usadených aj premenených hornín. Vyskytuje sa aj v uhlí, čiernych bridliciach a iných sedimentoch bohatých na organické látky. Známy je aj ako konkrécia z kriedových sedimentov.
Častý je na nízko aj vysokoteplotných hydrotermálnych žilách spolu s chalkopyritom, kremeňom, kalcitom, galenitom a sfaleritom. Vzniká aj hydrotermálnych výveroch na dne oceánu známych ako čierni fajčiari. V granitoch nebýva vo väčšej miere prítomný, zvykne byť skôr v pegmatitoch a skarnoch, prípadne porfýroch, ktoré sú na ne viazané. Môže sa hromadiť magmatickou diferenciáciou z bázických hornín, kedy sa podieľa na stavbe stratiformných sulfidických ložísk niklu a medi spolu s pyrotitom, pentlanditom, chalkopyritom a magnetitom[9].
Poznávanie
Pyrit pri nárazoch s tvrdými kovovými predmetmi iskrí[4]. Na rozdiel od chalkopyritu má menej sýtu farbu. Typická je aj jeho vyššia tvrdosť a krehkosť, čím ho možno odlíšiť od zlata.
Výskyt
Je najbežnejším sulfidickým minerálom. Je bežný v rôznych geologických prostrediach, najčastejšie v žilných aj vyvretých horninách. V žilných telesách vychádzajúcich na povrch často tvoria produkty jeho zvetrávania zónu označovanú ako gossan[5]. Známy aj zo sedimentov bohatých na organickú hmotu.
Lokality
Vo svete
Ako súčasť veľkých ložísk je známy napr. zo Sudbury v Kanade alebo z Merensky reef z Juhoafrickej republiky. Pekné kryštály pyritu sú známe z Duckfordu a Chestru v USA, Rio Marina na talianskom ostrove Elba alebo Llallaguna v Bolívii[10]. V Španielsku sa nachádza na lokalitách Ambasaguasu a Navajanu.
Z Česka je známy zo Zlatých Hor v Zlatohorskej vrchovine, Hromnice pri Plznni, okolia Rychnova nad Kněžnou alebo z hnedého uhlia v severočeskej panvy ale aj z Kladna a Příbramu.
Na Slovensku
Bežný minerál mnohých hydrotermálnych ložísk viazaných na stredoslovenské neovulkanity, napr. z Banská Štiavnica. V Slovenskom rudohorí je známy z Rudnian, Smolníka, Gemerskej Polomy alebo Nižnej Slanej. Na ložisku v Hnúšti tvorí aj 20 cm veľké kryštály v mastencových bridliciach. Nachádza sa aj v Malých Karpatoch medzi Pernekom a Pezinkom, kde boli jeho výskyty intenzívne študované[11].
Ekonomický význam
Používa sa na výrobu kyseliny sírovej, síranu železnatého a niekedy sa používa aj na výrobu síry. Niekedy býva ťažený pre malú prímes medi alebo zlata. Ako ruda železa sa však používa iba zriedkavo, pre veľkú energetickú náročnosť takejto výroby. Väčšinou iba v prípadoch, keď nie sú dostupné iné typy vhodných železných rúd[5]. Veľké kryštály sú mineralogicky cenné. V minulosti sa mohol používať aj ako ozdobný kameň, napr. ako ozdoba inkských zrkadiel[2]. Používal sa tiež v kresadlách.
Ako nezaujímavý minerál býva často ponechávaný na haldách spolu s jalovinou. V takýchto prípadoch môže vplyvom vlhkosti dochádzať k jeho oxidácii a vzniku kyseliny sírovej, ktorá môže veľmi negatívne ovplyvniť okolité prostredie. Vznikajú kyslé banské vody, ktoré sú veľkou environmentálnou záťažou aj stovky rokov po skončení aktívnej ťažby nerastných surovín. Pyrit môže byť často nežiaducou prímesou v prípade napríklad nerudných surovín. Nezriedka môže byť nebezpečná jeho tendencia k oxidácii.
Referencie
- ↑ Jedickeová, L., 2003, Nerasty a horniny. Ottovo nakladatelství, Praha, 192 s.
- ↑ a b Manutchehr-Danai, M. (Editor), 2009, Dictionary of Gems and Gemology. Springer-Verlag, Berlin, 1034 s.
- ↑ Bragg, W. L., 1913, The structure of some crystals as indicated by their diffraction of X-rays. Proc. Roy. Soc. Lond., A 89, s. 248 – 277
- ↑ a b Minerály a horniny Slovenska – pyrit . mineraly.sk, . Dostupné online. Archivované 2009-02-05 z originálu.
- ↑ a b c Klein, C., 2006, Mineralógia. Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.
- ↑ Hrečko, I. a kolektív, 1981, Z dejín geologických vied na Slovensku. Osveta, Martin, s. 13 – 14
- ↑ Barrie, C.G., 2010, Pyrite - fool’s gold or misunderstood mineral? Geology Today, 26, 1, s. 28 – 33
- ↑ Ramsay, J. G., Huber, M. I., 1983, The Techniques of Modern Structural Geology, Volume. 1. Strain Analysis. Academic Press, London, 397 s.
- ↑ Oružinský, V., 1993, Úvod do geológie ložísk rúd. Univerzita Komenského, Bratislava, 132 s.
- ↑ Korbel, P., Novák, M., 2001, The Complete encyclopedia of Minerals. Grange books, 295 s.
- ↑ Veľký, J. a kolektív, 1980, Encyklopédia Slovenska. IV. zväzok. N-Q. Veda, Bratislava, s. 593
Iné projekty
Externé odkazy
- www.mindat.org – pyrit na mineralogickej databáze
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk