A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pstružník | |
potok | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Košický kraj |
Okres | Košice I, Košice-okolie, |
Obec | Kavečany, Košice - Sever, Kostoľany nad Hornádom |
Prameň | Čierna hora, Košice |
- poloha | Hornádske predhorie, Kavečany |
- výška | 389 m |
- súradnice | 48°46′31″S 21°12′51″V / 48,7752°S 21,2143°V |
Ústie | Hornád |
- poloha | Košická rovina, Kostoľany nad Hornádom, Košice - Sever |
- výška | 213 m |
- súradnice | 48°46′17″S 21°14′39″V / 48,7713°S 21,2442°V |
Dĺžka | 2,8 km |
Rád toku | V. |
Hydrologické poradie | 4-32-03-1486 |
Poloha ústia
| |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Pstružník[1] je potok v Košickom regióne v meste Košice v mestskej časti Kavečany a v mestskej časti Sever obe v okrese Košice I a v obci Kostoľany nad Hornádom v okrese Košice-okolie. Je to pravostranný prítok Hornádu, ktorý ústi do Slanej na území Maďarska; má dĺžku 2,8 km. Je vodným tokom V. rádu. Hydrologické poradie (číslo povodia): 4-32-03-1486. Geomorfologická kategorizácia: geomorfologický celok Čierna hora, geomorfologický podcelok Hornádske predhorie a geomorfologický celok Košická kotlina, geomorfologický podcelok Košická rovina[2].
Prameň
Pramení v nadmorskej výške 389 m n. m. východne od intravilánu Kavečian v poľnohospodárskom extraviláne mestskej časti Kavečany.
Opis toku
Tečie východným smerom poľnohospodárskym extravilánom, pri južnom brehu obteká pole s rovnomenným názvom Pstružník[3] ležiace medzi brehom potoka a Budanovou ulicou, v nadmorskej výške 376 m n. m. vteká bez zmeny smeru do lesa spočiatku kombinovaného s poľnohospodárskymi pozemkami, ľavým brehom obteká pole Stredné pece[4]; pravým brehom obteká vodojem, vo výške 344 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi Kavečanmi a Kostoľanmi nad Hornádom a zároveň aj na okresnú hranicu medzi okresom Košice I a okresom Košice-okolie; sleduje túto hranicu; vo výške 338 m n. m. vodný tok začína sledovať obecnú hranicu medzi Kostoľanmi nad Hornádom a mestskou časťou Košice - Sever až do ústia, vyteká z lesa a vteká do intravilánu Kostolian nad Hornádom; podteká cestu III/3390 z mestskej časti Sever cez Kostoľany nad Hornádom do Obišoviec a vo výške 213 m n. m. ústi do Hornádu ako jeho pravostranný prítok. Potok Pstružník nemá prítoky. Preteká juhovýchodnou časťou katastrálneho územia Kavečany, od nadmorskej výšky 344 m n. m. až po ústie do Hornádu tvorí južnú hranicu obce Kostoľany nad Hornádom najprv v malom úseku s Kavečanmi a ďalej s mestskou časťou Sever; táto hranica je zároveň aj okresnou hranicou medzi okresom Košice-okolie a okresom Košice I.[5] Pramení, preteká a ústi na pomedzí geomorfologického celku Čierna hora, geomorfologického podcelku Hornádske predhorie s geomorfologickým celkom Košická kotlina a jej geomorfologickým podcelkom Košická rovina[6].
Pôvod názvu
Hydronymum Pstružník má pôvod v charakteristickom výskyte rýb označovaných menom pstruh s významom druh ryby z rodov Salmo a Oncorhynchus s výnimkou lososov s chutným mäsom žijúca v chladných horských bystrinách[7]; zo slovného základu apelatíva pstruh po doplnení formantom -n-ík bol utvorený jednoslovný nepredponový odvodený názov Pstružník ako súčasť skupiny názvov v slovenskej toponymii vrátane hydronymie[8]. Porovnaj aj hydronymá napr. Kalník, Mútnik, Rudník, Smolník, Zlatník. Podobnú motiváciu pomenovania ako Pstružník majú aj potoky Pstružný potok a Pstruhový potok.
Názov vodného toku Pstružník bol štandardizovaný v roku 1975[9]. Hydronymum Pstružník bolo prenesené bez zmeny na pole Pstružník v pramennom priestore na pravom brehu potoka.
História názvu
Pomenovací akt hydronyma Pstružník prebehol v slovenskom jazykovom prostredí zo slovanského apelatíva pЬstrǫgЪ → pstruh. Po prisídlení maďarského obyvateľstva do okolia dnešných Košíc bol tento názov s dobovou modifikáciou prevzatý do maďarčiny; prevzatie sa uskutočnilo ešte pred prvou polovicou 12. storočia, lebo v tomto čase došlo v slovenčine k substitúcii g → h. K roku 1261 sa viaže latinsky písaná listina s opisom hraníc, kde sa o území Horných Košíc uvádza, že ležia medzi Črmeľom, Pstružníkom (s podobou názvu Pistrungus potoc) a Hornádom.[10][11][12]
V 19. storočí sa objavila z pera kartografa podoba hydronyma Strážnik, ktorá mohla byť motivovaná podobnosťou ťažko vysloviteľnej spoluhláskovej skupiny na začiatku hydronyma Pstružník pre kartografa neslovenského pôvodu ako aj prítomnosťou neďalekého vrchu s názvom Stráža: 1820 Straznyík[13], 1876 Strážnik[14], 1952 Strážnik[15]. Od polovice dvadsiateho storočia sa používa výlučne podoba názvu Pstružník.
Referencie
- ↑ Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online (cit. 2021-11-09).
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na .
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-702/2013 zo dňa 31.1.2013 o štandardizácii 251 názvov geografických objektov z územia Slovenskej republiky. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2013, ročník 45, čiastka 1, s. 5. Dostupné na .
- ↑ Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-1913/2007 zo dňa 21.3.2007 o štandardizácii názvov nesídelných geografických objektov. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 1, s. 6. Dostupné online
- ↑ https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/zakladna-mapa/detail/ease/zbgis/%7BE3CAE6D0-5FF6-41C2-8305-0B5F1FFD7FC0%7D?pos=48.773522,21.229284,16 .
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 8, 10. 079-902-87 NVA.
- ↑ Andrea Goótšová; Alexandra Chomová; Jaromír Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 328.
- ↑ Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 24, 141-143.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 105. Bratislava 1976. 79-002-76.
- ↑ Vladimír Šmilauer. Vodopis starého Slovenska. 1. vyd. Praha a Bratislava : Nákladem Učené společnosti Šafaříkovy v Bratislavě, 1932. 564 s. S. 404, 472.
- ↑ Branislav Varsik. Slovanské (slovenské) názvy riek na Slovensku. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1990. 184 s. ISBN 80-224-0163-3. S. 127.
- ↑ György Györffy. Az Árpád-kori Magyarország történeti földrajza, I. A-Cs. 3. vyd. Budapest : Akadémiai kiadó, 1987. 4 zv. (907 s.) ISBN 963 05 4200 Chybné ISBN. S. 40, 105.
- ↑ Druhé vojenské mapovanie, sekcia 36, stĺpec XL
- ↑ Tretie vojenské mapovanie, sekcia 4566
- ↑ Špeciálna mapa 1:25 000, Vojenský zeměpisný ústav Praha 1936-1952
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk