A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Propyleje je všeobecný pojem označujúci monumentálnu vstupnú bránu, ktorá bola súčasťou antickej gréckej architektúry. Typickým príkladom je vstupná brána na aténskej akropole. Pojem môže označovať aj neskoršie neoklasické a romantizujúce stavby ako napríklad Brandenburská brána v Berlíne.
Propyleje v Aténach
Aténska akropola bola už od mykénskych čias obraňovaná hradbami, ktoré pretrvali s malými zmenami až do roku 480 p.n.l, keď boli stavby na akropole zničené perzskou armádou. Propyleje boli postavené ako súčasť stavieb na Akropole, ktorých výstavbu inicioval aténsky politik Pericles v snahe o prebudovanie Akropoly po ničivých Perzských vojnách. Hlavným architektom bol Periklov priateľ Feidias a výstavba bola financovaná zo zdrojov Délskeho spolku.[1]
Výstavba
Samotné Propyleje boli budované v rokoch 437-431 architektom menom Mnesikles, o ktorom nie je dochovaných viac informácií. Ide o prvú známu stavbu na ktorej sa vyskytovali iónske a dórske prvky súčasne. Originálny a inovatívny dizajn nebol napokon dokončený v plánovanom rozsahu z dôvodu nútenej prestávky ako aj kvôli vypuknutie Peloponézskej vojny. Stredom viedla Svätá cesta panaténajských sprievodov. Cez bránu prechádzali návštevníci Akropoly v čase sviatkov spolu s obetnými zvieratami. Prechádzalo sa cez jednu hlavnú a štyri postranné brány. Na prácach participovali významní umelci vtedajšej doby, ako napríklad sochár Alkamenes.[1]
Nachádzajú sa v západnej časti skalnatého návršia. Ako všetky pamiatky na Akropole, sú i Propyleje postavené z penthélskeho bieleho mramoru, pričom sivý mramor z Eleusis na mnohých miestach prerušuje bielu jednotvárnosť a zároveň zdôrazňuje architektonickú štruktúru. Stavba s dĺžkou 74 m sa rozprestiera takmer po celom západnom svahu Akropoly.
Centrálna budova je dvoma radmi stĺpov rozdelená na tri lode a mramorovým múrom v pravom uhle na dva fronty, východný a západný. Každú z lodí tvorí šesť dórskych stĺpov s jedným štítom. Vstupná časť je prerušená piatimi bránami. Najväčšia z nich, stredná, bola považovaná za hlavný vchod od Via Sacra (t. j. Svätej cesty), po ktorej išli slávnostné sprievody počas konania panathénajských hier.
Bohato vyzdobený strop bol podopretý mramorovými nosníkmi a dvoma radmi iónskych stĺpov. Hviezdicovité stopy v kazetách, ktoré sú zrejme ešte i dnes, dovoľujú rekonštruovať utváranie stropu, ktorý mal predstavovať modré nebo so zlatými hviezdami.
Severné krídlo zahŕňa veľký priestor, obdĺžnikovú miestnosť Pinakothéku, v ktorej veľkí umelci 5. stor. pred Kr. vystavovali svoje diela. Mnésiklov zámer, postaviť rovnakú budovu v južnom krídle, narazil na odpor kňazov vedľajšej svätyne Charitiek a chrámu Athény Niké. Preto svoje plány sa obmedzil na menšiu otvorenú sálu s jedným radom stĺpov na severnej a jedným na južnej časti. Popri majstrovských maliarskych dielach boli Propyleje ozdobené i dielami významných sochárov. Nad všetkými dominovala gigantická Feidiova skulptúra Atény Promachos (t. j. Tej, čo bojuje v prvej línii). Dielo vysoké 7,5 m predstavovalo bohyňu s korintskou helmou, ozbrojenú kopijou a štítom.
Okrem schodov viedli cez Propyleje i rampy v tvare písmena S, ktoré umožňovali výstup nielen ľuďom, ale aj povozom, používaným pre transport materiálu, a obetným zvieratám. Neskoršie, za cisára Septimia Severa (193 – 211 po Kr.) zriadili Rimania slávnostné schodisko, a tzv. Beulého bránu, pomenovanú na počesť francúzskeho archeológa Ernesta Beulé, ktorú ju odkryl v roku 1852 pod tureckým opevnením.
Severné krídlo Propylejí pokrýva podstavec z hyméttskeho mramoru, postavený v 2. stor. pred Kr. pre sochu mecenáša a obdivovateľa Atén, pergamského kráľa Euménea. Neskoršie naň, postavili sochu Marca Vipsania Agrippu, zaťa cisára Augusta, na štvorzáprahu.
Propyleje zdieľali osud Atén a Akropoly. V byzantskej dobe sa stali sídlom arcibiskupa, neskoršie si tu zriadil svoje sídlo Florenťan Nerio Acciaiuolli a pri južnom krídle postavil vysokú štvorhrannú vežu, ktorú dal v r. 1875 strhnúť H. Schliemann. Ťažkú ranu utrpeli Propyleje r. 1645 úderom blesku, ktorý spôsobil na Mnésiklovom majstrovskom diele nenapraviteľné škody.
Reštauračné práce
Počas reštauračných prác v rokoch 1909-1917 bolo použité železo čo spôsobilo fragmentáciu mramoru v dôsledku jeho oxidácie. Počas záchranných prác v rokoch 1990 – 1993 bolo 64 mramorových blokov odstránených a zakonzervovaných. Následne bolo medzi rokmi 2001 – 2010 odobratých 192 blokov, ktoré boli neskôr vrátené na pôvodné miesto a vystúžené titánom. Váha jedného bloku bola od od 0.5 po 11 ton.[2]
Referencie
- ↑ a b NEO MUSEIO TĒS AKROPOLĒS ATHEN. Acropolis Museum : guide. Athens : Acropolis museum editions, 2014. Dostupné online. ISBN 9786185120016.
- ↑ Propylaea Central Building . European Heritage Awards / Europa Nostra Awards, . Dostupné online. (po anglicky)
Zdroje
- E. Bernardini, Odhalené tajomstvá starých civilizácií, Príroda, Bratislava, 2007
- propyleje. In: NOVOTNÝ, Bohuslav, et al. Encyklopédia archeológie. 1. vyd. Bratislava : Obzor, 1986. 1032 s. S. 725.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Propyleje
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk