Pradědská hornatina
pohorie
Pradědská hornatina od Rejchartic - vľavo masív Mravenečníka, vpravo hlavný hrebeň od Vysokej hole po Ztracené kameny
Štát	Česko
Región	Olomoucký kraj
Časť	Krkonošsko-jesenická sústava
Najvyšší bod	Praděd
- výška	1 491 m n. m.
Wikimedia Commons: Hrubý Jeseník
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Pradědská hornatina je geomorfologický podcelok Hrubého Jeseníka, pohoria na rozmedzí Moravy a Českého Sliezska. Tvorí jeho centrálnu časť a najvyšším vrcholom je Praděd (1 491 m n. m.).

Poloha

Leží v južnej časti Hrubého Jeseníka a od severozápadne situovanej Keprnickej hornatiny ho oddeľuje Červenohorské sedlo. Severovýchodne položenú Medvědskú hornatinu oddeľuje sedlo Vidly (930 m n. m.) a južne položenú Hraběšickú vrchovinu sedlo Skřítek (877 m n. m.).

Vrcholy

Od Červenohorského sedla po sedlo Skřítek sa tiahne úzky hlavný hrebeň s vrcholmi:

• Velký Klínovec (1 164 m n. m.)
• Výrovka (1 167 m n. m.)
• Velký Jezerník (1 307 m n. m.)
• Malý Děd (1 368 m n. m.)
• Praděd (1 491 m n. m., najvyšší vrchol pohoria)
• Petrovy kameny (1 438 m n. m.)
• Vysoká hole (1 464 m n. m.)
• Velký Máj (1 384 m n. m.)
• Jelení hřbet (1 367 m n. m.)
• Břidličná (1 358 m n. m.)
• Pecný (1 334 m n. m.)
• Pec (1 311 m n. m.)

K západu vybieha mohutná rázsocha Mravenečníka (1 343 m n. m.) a vrchu Dlouhé stráně (1 353 m n. m.) s hornou nádržou rovnomennej prečerpávacej elektrárne.

Turistika

Hlavný hrebeň od Petrových kamenů po Pec je najkrajšou časťou Hrubého Jeseníka a prechádza ním červená trasa zo sedla Skřítek na Červenohorské sedlo. V Pradědskej hornatine je niekoľko chát, poskytujúcich občerstvenie a ubytovanie: Švýcárna, reštaurácia na vrchole Praděda, Kurzovní chata, Chata Barborka a Ovčárna.

Pozri aj

• Hrubý Jeseník
• Keprnická hornatina
• Medvědská hornatina

Iné projekty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pradědská hornatina

Zdroj

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pradědská hornatina na českej Wikipédii.