A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pinturicchio, vlastným menom Bernardino di Betto (Benedetto), (* 1454, Perugia – † 1513, Siena) bol taliansky renesančný maliar preslávený svojimi freskami. Pracoval pod patronátom rodu Borgiovcov v Ríme a k jeho najvýznamnejším dielam patria výzdoba borgiovských komnát (Apartamenti Borgia) v Apoštolskom paláci a výzdoba Piccolominiovskej knižnice v sienskom dóme. Často je považovaný za druhoradého neoriginálneho maliara v porovnaní so svojimi súčasníkmi. To sa však nezhoduje s úspechom, ktorý dosiahol počas svojho pôsobenia nielen v Ríme, ale aj v Siene a Umbrii, kde získal mnoho objednávok na rôzne umelecké diela. [1]
Prvé roky
Pinturicchiov život predchádzajúci jeho významnejšej umeleckej kariére je iba málo známy a informácie o ňom sú neúplne. Jeho učiteľom bol pravdepodobne Perugino, ktorému pomáhal pri tvorbe fresiek v Sixtínskej kaplnke okolo roku 1480. [2] Z osobného života maliara je známe, že bol synom Benedetta di Biagio, od ktorého odvodzoval svoje meno. Kvôli nízkej postave sa označoval prezývkou, ktorá sa neskôr stala jeho umeleckým menom – Pinturicchio. Iným významom ide tiež o označenie mazala, čo však nie je v tomto prípade relevantné. Sám autor sa k tomuto menu hlásil a podpisoval sa ním, pod niektoré zo svojich umeleckých diel. Pravdepodobne bol vychovaný v dielni alebo ateliéri svojho otca, tiež maliara. [3]
V neskoršom období od marca 1499 až do odchodu do Sieny približne v rokoch 1503 – 1504 sa Pinturicchio nachádzal a tvoril v Perugii a okolí. V tom čase dokončil prvé fresky pre Troila Baglioniho v Cappella Bella v Santa Maria Magiore v meste Spello. V júni 1502 v Siene podpísal kontrakt na výzdobu piccolominiovskej knižnice. S výnimkou týchto povinností sídlil v Perugii rozširujúc svoj majetok a sídlo vo farnosti S. Fortunato v Porta Sant´ Angelo. [4]
Prezývka Pinturicchio značí „malý maliar“, čo má v taliančine význam tiež „mazal“, ale v jeho prípade išlo o odkaz na jeho malú postavu. On sám sa k prezývke hlásil a podpisoval ňou niektoré svoje obrazy.
Umelecký štýl
Rané diela v jeho umeleckej tvorbe sú poznačené vplyvom jeho učiteľa Perugina. Neskôr si Pinturicchio vybudoval vlastný štýl vyznačujúci sa využívaním námetov z antiky a svetského prostredia, pričom sa zvykol inšpirovať aj aktuálnymi námetmi z vlastnej súčasnosti. Jeho tvorba nepodlieha vyumelkovanej monotónnosti, ale vyznačuje sa sviežimi farbami, presvetlenosťou a jemnosťou kresby. [5] Tento štýl rozvinutý Pinturicchiom sa označoval pojmom all´antica a inšpiračne vychádzal z dekorácií antických rímskych palácov a chrámov. V dielach umelcov tejto generácie sa začínajú objavovať tiež prvky grotesknosti. Súčasťou ich obrazov a fresiek sú často netvory alebo poloľudské a polozvieracie bytosti. V prípade Pinturicchia sa tento druh malieb prvýkrát vyskytol na freskách v kaplnke kardinála della Rovere v neskorých 70. rokoch 15. storočia. Rímske maľby, z ktorých umelci vychádzali sa dnes označujú termínom Prvý a druhý pompejský štýl. Ide o súčasť jeho tvorby, avšak nie je to prvok mimoriadneho významu, ktorý by trvalo pozmenil alebo charakterizoval jeho umelecký štýl. [6]
Napriek významu, ktorý ako umelec dosiahol ho Giorgio Vasari vo svojom diele opísal v negatívnom svetle a jeho celkový význam značne podhodnotil:
„Mnohým pomáha šťastena hoci nemajú potrebný talent, a naopak nekonečný počet nadaných trpí vplyvom nepriaznivého alebo nepriateľského osudu... Šťastenu teší, keď svojou priazňou vyzdvihne určitých ľudí, ktorých by ich vlastné zásluhy nikdy nepreslávili; a práve to je prípad Pinturicchia z Perugie.“ [7]
Tvorba
Siena
V knižnici v sienskom dóme vytvoril Pinturicchio fresky zachytávajúce život a dielo pápeža Pia II. na objednávku jeho synovca kardinála Francesca Todeschiniho Piccolominiho, neskoršieho pápeža Pia III. Objednávka bola zadaná približne v roku 1492 a Pinturichchio pracoval na freskách v rozmedzí rokov 1503 – 1508. Fresky zobrazujúce scény z jeho života pokrývajú tri zo štyroch stien miestnosti. Maľovaná biografia prezentuje následne výjavy:
- odchod na koncil v Bazileji
- menovanie do funkcie kardinála
- korunovácia za pápeža
- stretnutie cisára Frederika III. S Eleonórou Aragónskou
- kanonizáciu sv. Kataríny sienskej
- príchod do Anconu [8]
Fresky sa vyznačujú detailne prepracovanou krajinnou aj stavebnou architektúrou a postavy na nich sú jasné a rozoznateľné. Pinturicchio si týmto dielom vytvoril povesť obratného a príjemného umeleckého rozprávača zvýrazniac nové chápanie a postavenie renesančného človeka. V Siene sa zachovali aj Odysseove príbehy, namaľované pre palác Lorenza Nádherného. [9]
Rím
V Ríme patria k Pinturicchiovým najznámejším a najvýraznejším prácam fresky v borgiovských apartmánoch vo Vatikáne, ktoré sa datujú do rokov 1492 – 1494. Týmto prácam však predchádzali niektoré skoršie diela. Maliar pracoval na výzdobe paláca kardinála Domenica della Rovere, adoptívneho synovca pápeža Sixta IV. Je považovaný za autora niekoľkých fresiek v Sala dei Mesi, kde vytvoril dvanásť krajiniek zobrazujúcich ľudí pri rôznych aktivitách v každom mesiaci v roku. Pravdepodobne v rovnakom období (80. roky 15. storočia) pracoval aj na freskovej výzdobe kaplnky Bufaliniovcov v S. Maria v Aracoeli. Ďalšou prácou v Ríme bolo Casino del Belvedere, vila vybudovaná pôvodne na objednávku pápeža Inocenta VIII. K umelcom, ktorí sa na prácach podieľali patria Pinturicchio a Andrea Mantegna. Datovanie Pinturicchiovej práce nie je podložené dostatočnou dokumentáciou a predpoklad historikov umenia je v rozmedzí rokov 1484 – 1487, prípadne po roku 1487. Išlo o prvú prácu na objednávku pápeža. Autorov úspech v získaní lukratívnej zákazky je podmienený jeho invenčným štýlom, ktorý dokázal zaujať vysokopostavených patrónov. [10]
Borgiovské apartmány
Výzdobou obytných miestností, ktoré dnes tvoria súčasť vatikánskych múzeí poveril Pinturicchia pápež Alexander VI. (vlastným menom Rodrigo Borgia). Ide o komplex šiestich miestností, z ktorých tri sú vyzdobené iba Pinturichiom. Na výzdobe ostatných spolupracoval aj s inými umelcami. Fresky zobrazujú nasledovné výjavy, pričom sú na nich vyobrazení predstavitelia rodu Borgiovcov:
- Vzkriesenie Krista
- Madona s dieťaťom
- Rôzne výjavy zo života svätých – napríklad Odsúdenie sv. Kataríny
V ďalších sieňach sa nachádzajú maľby s alegóriami slobodných umení a vo veži následne s mytologickými a astronomickými námetmi. K jeho ďalším prácam v Ríme za pontifikátu Alexandra VI. Patria fresky v kostole Santa Maria del Popolo a v miestnostiach Anjelského hradu, ktoré zobrazovali život pápeža a udalosti z obdobia jeho vlády. Do súčasnosti sa však nezachovali. [9]
Galéria
-
Katedrála v Sieně
-
Portrét chlapca
-
Appartamenti Borgia
Referencie
- ↑ La MALFA, Claudia: Dating Pinturicchio´s roman frescoes and the creation of a new all´antica style. In: Journal of the Warburg and Courtauld Institutes, vol. 70, 2007, s. 119.
- ↑ Heslo Pinturicchio na portále Web Gallery of Art.
- ↑ LAYARD, Sir Austen Henry. The frescos by Bern: Pinturicchio, in the collegiate church of S. Maria Maggiore, at Spello. Vyd. 1. London : Arundel Society, 1858. 16 s. S. 4.
- ↑ T. Henry: Perugia 1502, s. 122.
- ↑ PIJOAN, José. Dejiny umenia / 5. Preklad Anna Škorupová. Vyd. 1. Bratislava : Tatran, 1984. 320 s. S. 233.
- ↑ La MALFA, Claudia: Dating Pinturicchio´s roman frescoes and the creation of a new all´antica style. In: Journal of the Warburg and Courtauld Institutes, vol. 70, 2007, s. 127 – 129.
- ↑ VASARI, Giorgio. Lives of the monst eminent painters, sculptors & architects. Preklad Gaston DuC. De Vere. Vyd. 1. London : Macmillan, 1912 – 1914. 320 s. S. 13.
- ↑ Archivované 2021-12-27 na Wayback Machine The decorated vault, the frescoes and the sculptures.
- ↑ a b PIJOAN, José. Dejiny umenia / 5. Preklad Anna Škorupová. Vyd. 1. Bratislava : Tatran, 1984. 320 s. S. 236.
- ↑ La MALFA, Claudia: Dating Pinturicchio´s roman frescoes and the creation of a new all´antica style. In: Journal of the Warburg and Courtauld Institutes, vol. 70, 2007, s. 119 – 127.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pinturicchio
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk