A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Peter Suchanský | |
![]() slovenský spisovateľ, novinár a prekladateľ | |
Narodenie | 18. február 1897 Nadlak |
---|---|
Úmrtie | 2. jún 1979 (82 rokov) Bratislava |
Odkazy | |
Commons | ![]() |
Peter Suchanský (* 18. február 1897, Nadlak – † 2. jún 1979, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, novinár a prekladateľ, autor dobrodružnej, cestopisnej a vedeckofantastickej prózy. Pseudonym: Dolnozemský, Such.
Rodina
- otec: Pavel Suchanský
- matka: Mária rod. Brňulová
Životopis
Narodil sa v meste Nadlak (dnes Nădlac/Nagylak na rumunsko-maďarských hraniciach). Študoval na gymnáziu v Szegede, kde maturoval, 1917-1918 medicínu na lekárskej a 1918-1919 právo na právnickej fakute univerzity v Budapešti, štúdia nedokončil. Redaktor Národných novín v Martine, v roku 1926-1930 žil na viacerých miestach Brazílie. V roku 1934-1938 spisovateľ z povolania, 1938-1944 redaktor a šéfredaktor Slovenskej tlačovej agentúry, po oslobodení ČSTK v Bratislave. Roku 1944 účastník SNP, spoluzakladateľ a redaktor demokratického denníka Čas v Banskej Bystrici, od 15. novembra 1944 väznený na Krajskom súde v Bratislave, internovaný v koncentračnom tábore Mauthausen. Viedol v roku 1947 delegáciu slovenských novinárov pri audiencií u nášho prezidenta Eduarda Beneša, ktorý napomáhal k normalizácií novinárskeho povolania po druhej svetovej vojne. V roku 1948 bol vylúčený zo Zväzu slovenských novinárov na základe nezmyselného obvinenia z rozvracania ľudovodemokratického zriadenia našej socialistickej republiky. Publikovanie mal zakázané až skoro do jeho smrti v roku 1979, keď mu vydali druhý náklad jeho románu Zelené peklo (1971). Obe manželstvá Petra Suchanského boli bezdetné. Suchánsky sa ale staral o dve netere po Petrovej sestre (Eva Máziková) a bratovi Richardovi (Dagmar Legnerová, vydatá Marcinkovičová).
Dielo
Značná časť jeho literárnej aktivity spadá do obdobia 20. – 30-tych rokov 20. storočia. V tom čase bol Suchanský dvakrát (v rokoch 1921 až 1925, potom 1931 až 1934) redaktorom Národných novín v Martine. Päťročnú prestávku mal na svedomí jeho pobyt v Brazílii, ktorý výrazne vplýval na autorovu tvorbu a to najmä na tú, ktorú možno zaradiť do žánra fantastickej literatúry. Spomedzi autorových próz sem patria romány V Brazílii (1928), Záhadné lietadlo (1931), Diamantové údolie (1933) a Zlaté mesto v pralesoch (1934), Stratení ľudia(1935), Zelené peklo (1946)a druhé vydanie v nakladateľstve Tatran (1971)
Knižne debutuje v roku 1922, keď mu vychádza zbierka poviedok Sem tam a iné rozprávky nákladom D. Ferenca v Spišskej Novej Vsi. Slovenských kritikov toto dielo zaujalo tak veľmi, že ho recenzoval v Slovenských pohľadoch Štefan Krčméry a kratku recenziu napísal aj Karol Sidor, čo bolo v tom čase brané ako veľká pocta. Suchanský do slovenskej medzivojnovej literatúry priniesol dobrodružstvo a exotiku, väčšina jeho knižiek sa môže žánrovo zaradiť medzi dobrodružné cestopisy. Objavujú sa v nich príbehy o starých mestách uprostred pralesa, kde potomkovia Inkov chránia bohatstvo, tajomstvá, múdrosť a čistotu. Touto témou Suchanský napojil slovenský literárny kontext na „mýtus Eldoráda“, ktorý je vlastne svojskou transformáciou archetypu „strateného raja.“. Exotickosť prostredia a fantastické ozvláštnenie sa tu prelínajú a navzájom umocňujú, cestopis v týchto knižkách plynule prechádza do fantastiky, pretože podobne ako v románoch Julesa Vera alebo Haggarda, sa Suchanský zameriava na popis „bielych miest na mape“ (vnútrozemie Brazílie v tom čase ešte nebolo prebádané), v kontúrach ktorých môže načrtnúť svoje: „čo by bolo keby“. Azda aj preto je len veľmi ťažko určiteľné, či knižky z dobového hľadiska patria k vedeckej fantastike alebo fantasy. Súdobá literárna kritika vyčítala Suchanskému príliš jednoduchú kompozíciu a použitie rekvizít zošitovej produkcie. Práve tie mu však zabezpečili značnú popularitu, najmä medzi mládežou. Suchanského „jednoduchosť“ však neskĺzala do primitívnosti, skúsenosti novinára nedovoľujú autorovi písať inak ako svižne a hutne, i keď miestami povrchne. Popri schematickosti zápletiek však Suchanský dokázal do textu vložiť množstvo konkrétnych, počas pobytu v Brazílii odpozorovaných postrehov.
Osobitné miesto v Suchanského tvorbe patrí románu Záhadné lietadlo, ktorý témou i spracovaním veľmi pripomína Robura Dobyvateľa od Jula Verna, okoreneného špionážnou zápletkou s obligátnym „žltým nebezpečenstvom.“
Napísal aj divadelnú hru Žena dvoch mužov, ktorú úspešne hrávali v Martinskom divadle v medzivojnovom období. Jeho divadelnú tvorbu prerušila druhá svetová vojna.
Na Suchanského tvorbu vplývala zahraničná dobrodružná literatúra, nakoľko autor preložil viacero dobrodružných románov a cestopisov (knižky A. Dumasa, dobovo populárneho F. Bradocka a iných).
Suchanského dobrodružno-cestopisná próza s nádychom senzácií a tajomna nadchla a našla svojho pokračovateľa v trocha inej, naivnejšej podobe u ďalšieho autora slovenskej fantastiky Ján Makovník – Tónina. K téme tajomných Inkov a Južnej Ameriky sa potom slovenská fantastika vrátila ešte niekoľkokrát napr. v prózach Konkolových a Kalníkových.
Suchanský sa venoval okrem literatúry aj maľovaniu pod pseudonymom Peterský tesne po návrate z Brazílie až po začiatok 2. svetovej vojny. Vieme asi o približne štyroch až piatich jeho dielach. Na svojich obrazoch sa odrazila láska k Slovenským horám, ale vieme aj o dvoch veľmi vydarených portrétoch. Na škodu slovenskej kultúry sa maliarstvu nevenoval ani po druhej svetovej vojne.
Môžeme povedať, že Peter Suchanský patril k zakladateľom slovenskej dobrodružnej literatúry. Po druhej svetovej vojne mu zakázali písať a vydávať knihy, pretože jeho témy by boli nebezpečné pre myšlienky socializmu.
Ocenenie
- Roku 1951 vyznamenaný Radom SNP II.tr.
Dielo
- Sem-tam a iné rozprávky, Spišská Nová Ves roku 1922
- V Brazílii Trnava roku(1928)
- Za diamantami v divočinách Brazílie, Trnava roku 1930
- Záhadné lietadlo Martin (1931)
- Diamantové údolie Bratislava (1933)
- Zlaté mesto v pralesoch, Bratislava roku 1934
- Stratení ľudia Bratislava (1946)
- Zelené peklo, Bratislava roku 1946
- divadeľná hra Žena dvoch možov
Literatúra
Externé odkazy
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk