A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Geológia Álp |
---|
![]() |
Tektonické superjednotky |
Helvétska zóna |
Penninická zóna |
Austroalpínska zóna |
Južné Alpy |
Petrografia |
Bündnerské bridlice • flyš • molasa |
Geologické jednotky |
Periadriatická línia • Masív Aar-Gotthard • troska Dent Blanche • Engadinské okno • Flyšová zóna • Giudicárska línia • Grauwackenzone • okno Vysokých Taur • Molasová panva • Penninický násun • Ivreská zóna • Lepontinské anitiklinóruim • Rechnitzké okno • Rhônsko-simplonská línia |
Paleogeografické termíny |
Valaiský oceán |
Briançonnaiský mikrokontinent |
Piemontsko-ligurský oceán |
Apulská platňa |
Pozri aj Geovedný portál |
Penninická zóna alebo penninikum je príkrovová štruktúrna zóna v Alpách. Pozostáva z hornín rôzneho pôvodu, z ktorých všetky okrem Préalpes Romandes, boli v eocéne odlepené a presunuté, podstúpili silnú polyštadiálnu premenu[1]. Horniny penninika majú pôvod medzi južným Európskym okrajom a severným okrajom Apulskej platne a ležali na rôznych typoch kôry. Tvorili dno Piemontsko-ligurského a Valaiského oceánu povrch Briançonnaiského kontinentálneho pásma.
Penninikum obsahuje horniny najvyššieho stupňa premeny spomedzi všetkých alpských zón. Nachádzajú sa tu i typické ofiolitové komplexy s hlbokomorskými súvrstviami, ako i premenené fility, svory a amfibolity.
Označenie penninikum je odvodené od výskytu v Penninských Alpách.
Členenie v Západných Alpách
V Západných Alpách sa vyskytuje penninikum v nadloží helvetika. Boli tu vyčlenené 4 paleogeografické domény[2]:
- Oblasť pôvodného Európskeho kontinentálneho okraja, ktorá bola subdukovaná a neskôr exhumovaná. Tvoria ju vonkajšie kryštalinické masívy a helvétske príkrovy.
- Oblasť severopenninského (tzv. Valaiského) oceánu, ktorá buduje spodné penninské príkrovy. Výskyt eklogitových šošoviek poukazuje na to, že pri subdukcii tieto horniny dosiahli veľkých hĺbok v zemskom plášti. Horniny bývalého Valaiského oceánu sú tvorené sedimentami kriedového veku, ktoré boli premenené na mramor (pôvodne vápence) ako i terciérny flyš, ktorý bol premenený na svory.
- Oblasť Briançonnaiského mikrokontinentu. Ide o kryštalinické horniny, ktoré boli počas hercýnskej orogenézy intrudované granitoidmi, ako i premenené usadené horniny: na grafit bohaté karbónske sedimenty, červené pieskovce permského, triasové evapority a tenké polohy jurských a kriedových vápencov. Príkladom Briançonnaiskeho terranu sú príkrovy Sankt Bernard a Monte Rosa. Monte Rosa a Mischabelhörner sú príkrovy fundamentu[3], ktoré tvoria rozsiahle telesá rúl. Táto oblasť dnes tvorí stredné penninské príkrovy.
- Oblasť Piemontsko-ligurského oceánu alebo juhopenninského oceánu, predstavujú ofiolity s hlbokovodnými ílovitými bridlicami. Vápence, ktoré sa usadili v plytších oblastiach boli premenené na mramor. Tvorí vrchné penninské (ofiolitové) príkrovy. V oblasti Piemontsko-ligurského oceánu sa nachádzal i tzv. Carvinský teran.[4]
Členenie vo Východných Alpách
Vo Východných Alpách vystupujú horniny penninika spod autroalpinika v troch tektonických oknách Engadin, Vysoké Taury a v rechnitzskom okne blízko hraníc s Maďarskom. Taurské okno sa nachádza v jadre mohutnej klenby, preto obnažené penninikum tvorí najvyššie končiare Východných Álp ako napríklad Grossglockner[3]. V tejto oblasti bolo penninikum členené nasledovným spôsobom:
- staré prekambrické a kambrické ruly kryštalinika kontinentálnej kôry.
- mladšie hercýnske (vrchnokarbónske) granitoidné intrúzie, neskôr premenené na ruly počas pokračujúcej alpínskej metamorfózy.
- ofiolity, často intrudované granitmi.
- triasové a jurské sedimenty, premenené na vápenaté fylity. Miestami na nich leží kriedový až terciérny flyš.
Porovnanie východoalpských penninických jednotiek s ich západoalpskými ekvivalentami je dodnes predmetom diskusií. Hlbokovodné premenené horniny, ktoré sú typické pre penninikum v oboch častiach pohoria sú označované ako Bündnerschiefer alebo schistes lustrés. Vo Východných Alpách dodnes nebola preukázaná prítomnosť Briançonnaiského terranu, čo sa vysvetľuje tým, že mikrokontinent smerom na východ vykliňoval a oba oceány (Valaiský i Piemontsko-ligurský) sa tu spájali do jedného.
Referencie
- ↑ S.M. Schmid: Regional tectonics: from the Rhine graben to the Po plain, a summary of the tectonic evolution of the Alps and their forelands prístup 24.8.2008
- ↑ Froitzheim, N., Plašienka, D., Schuster, R., 2008: Alpine tectonics of the Alps and Western Carpathians. s. 1141 – 1232 in McCann, T. (Editor) 2008: The Geology of Central Europe. Vol. 2: Mesozoic and Cenozoic. Geological Society of London
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1984. Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.
- ↑ Pleuger, J., Roller, S., Walter, J. M., Jansen, E. & Froitzheim, N., 2007: Structural evolution of the contact between two Penninic nappes (Zermatt-Saas zone and Combin zone, Western Alps) and implications for the exhumation mechanism and palaeogeography. Internatiol Journal of Earth Sciences, 96, s. 229 – 252
Ďalšie zdroje
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Penninic nappes na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk