A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tento článok potrebuje doplniť odkazy na ostatné články. Prosím, upravte tento článok podľa návodu na Wikipédia:Príručka/Odkazy. Prosím, odstránte túto šablónu po pridaní odkazov. |
Pečeňové testy (biochemické pečeňové testy, pečeňové funkčné testy, testy priepustnosti a integrity membrán hepatocytov) pozostávajú najmä z vyšetrenia tzv. pečeňových enzýmov: aspartátaminotransferáza (AST), alanínaminotransferáza (ALT) a gama-glutamyltransferáza (GMT).[1] Žiadny z rutinne skúmaných pečeňových enzýmov nie je špecifický pre pečeň a všetky sa vyskytujú aj v iných tkanivách. Výsledná hodnota v testoch sa uvádza v jednotkách mikrokatal na liter: μkat/l, jednotke enzýmovej katalytickej koncentrácie.[2] Pri interpretácií, vyhodnocovaní výsledkov testov nie je potrebné zvážiť len hodnotu výsledku pre daný enzým, ale aj vzájomné pomery. de Ritisov koeficient (pomer AST/ALT, obidve hodnoty v μkat/l) je bezrozmerná veličina, ktorá sa používa na účely posúdenia závažnosti poškodenia hepatocytov, má aj prognostický význam.[2] Hodnoty de Ritisovho koeficientu vyššie ako 0,7 - 1,0 sú prognosticky závažné a svedčia o rastúcom podiele bunkových nekróz.[2] Pomer GMT/AST sa používa na ľahšiu interpretáciu výsledkov testu gama-glutamyltransferázy (GMT). Pomer GMT/AST nad 6,0 je typický pre chronickú alkoholickú hepatitídu, hodnoty 3,0 - 6,0 sa vyskytujú u obštrukcií a cirhóz, nízke hodnoty okolo 0,1 sú charakteristické pre prvé týždne anikterickej formy akútnej vírusovej hepatitídy.[2]
Aspartátaminotransferáza
Aspartátaminotransferáza (AST, L-aspartát:2-oxoglutarátaminotransferáza, EC 2.6.1.1) je enzým prenášajúci aminoskupinu z aspartátu na 2-oxoglutarát za vzniku glutamátu a oxálacetátu.[2] V poradí klesajúcej koncentrácie AST je tento enzým prítomný v srdcovom svalstve, kostrovom svalstve, obličkách, pečeni, pankrease, slezine, pľúcach a erytrocytoch.[2] Z pohľadu bunkovej lokalizácie je AST bilokulárny enzým (lat. locus = miesto), keďže sa nachádza v dvoch kompartmentoch buniek: jeden izoenzým sa nachádza v cytoplazme (cAST) a druhý izoenzým sa nachádza v mitochondriách (mAST).[2] Oba izoenzýmy prechádzajú v malom meradle aj za fyziologických podmienok z hepatocytov do krvného riečiska (pričom pomer mAST/cAST je 1/8),[2] v krvi cirkulujú s polčasom 18 hodín.[2]
Alanínaminotransferáza
Alanínaminotransferáza (ALT, L-alanín:2-oxoglutarátaminotransferáza, EC 2.6.1.2) je enzým prenášajúci aminoskupinu z alanínu na 2-oxoglutarát za vzniku glutamátu a pyruvátu.[2] Enzým ALT je prítomný v rovnakých tkanivách ako AST, ale najviac ho je v pečeni a obličkách.[2] Z pohľadu bunkovej lokalizácie je ALT unilokulárny enzým (lat. locus = miesto), keďže sa nachádza len v jednom kompartmente buniek: v cytoplazme (cALT).[2] Z buniek, v ktorých sa ALT nachádza, sa uvoľňuje do krvnej cirkulácie, kde je jeho polčas 48 hodín.[2]
Biochemické stanovenie ALT a AST
Koenzýmom ALT a AST je pyridoxál-5’-fosfát (PDP, vitamín B6).[2] V krvi sa môže ALT aj AST vyskytovať bez tohto koenzýmu, čo sa prejaví nižšou celkovou aktivitou.[2] V purifikovaných tkanivových extraktoch a v referenčných sérových materiáloch chýba PDP úplne.[2] Z tohto dôvodu sa pri stanovení katalytickej koncentrácie AST a ALT pridáva do reakčných zmesí štandardné množstvo PDP.[2] Stanovenie oboch transamináz sa najčastejšie vykonáva kontinuálnou spektrofotometriou založenou na princípe spriahnutia transaminázovej reakcie s dehydrogenázovou reakciou, ktorej koenzýmom je nikotínamidadeníndinukleotid (NAD+/NADH).[2] Spektrofotometricky sa meria zeman absorbancie NADH v priebehu času pri vlnovej dĺžke maxima absorbancie 340 nm.[2]
Enzým | Referenčné rozmedzie katalytickej koncentrácie ALT a AST |
---|---|
s-AST | do 0,66 μkat/l[2] |
s-ALT | do 0,73 μkat/l[2] |
Interpretácia vyšetrenia transamináz
Pri interpretácii vyšetrení transamináz platí, že najmä ALT je citlivým indikátorom poruchy priepustnosti membrán hepatocytov: už len jednoduché omedzenie prívodu živín spôsobené stagnáciou krvi v pečeni pri kardiálnej insuficiencii spôsobí vyplavenie ALT do krvi.[2] Pre AST platí, že pri ľahších poruchách priepustnosti bunkovej membrány hepatocytov sa ľahšie do krvi uvoľňuje cytoplazmatická AST (cAST) a až pri nekróze a rozpade celých buniek sa uvolní aj mitochondriálna AST (mAST).[2]
Diagnostická špecificita a senzitivita ALT a AST
Diagnostická senzitivita ALT sa udáva okolo 83 %,[2] diagnostická špecificita ALT u jedincov s nehepatálnymi chorobami sa udáva okolo 84 %.[2] Diagnostická senzitivita AST aj špecificita AST je pod 70 %.[2]
Zvýšené hodnoty aktivít ALT a AST
Veľmi vysoké hodnoty AST a ALT niekedy nachádzame u infekčnej mononukleózy.[2] Obštrukčný ikterus môže byť bezprostredne po nástupe doprevádzaný až 10 násobnými hodnotami transamináz, zvýšenie však býva prechodné, v priebehu niekoľkých dní sa hladiny transamináz normalizujú.[2]
Hepatitída
Najvyššie hodnoty katalytických koncentrácií (= aktivít) AST aj ALT v sére bývajú popisované u akútnej vírusovej hepatitídy.[2] V prodromálnom štádiu stúpajú aktivity ALT a AST na dvojnásobok normy a na vrchole ochorenia, čo je 1 až 2 týždne po nástupu ikteru, môžu v priemere dosahovať až 50 násobok normy.[2] Následne začnú aktivit ALT a AST klesať a v prípade nekomplikovaného priebehu sa okolo 8. týždňa normalizujú.[2] Pomalšie sa hodnoty normalizujú u hepatitídy typu B (HBV) a pri cholestatickom priebehu ochorenia.[2] Chronické hepatitídy naproti tomu mávajú len 2-5násobné zvýšenie AST a ALT.
Toxické poškodenie pečene
Vzostup transamináz AST a ALT s hodnotami 30 násobnými oproti norme býva u toxického poškodenia pečene, napríklad chlórovanými rozpúšťadlami[2] (tetrachlórmetán, dichlórmetán, chloroform) a faloidínom z muchotrávky. Na rozdiel od toho mávajú liekové (iatrogénne) a alkoholické intoxikácie oveľa miernejší vzostup transamináz.[2]
Gama-glutamyltransferáza
Gama-glutamyltransferáza (GMT, γ-glutamylpeptid:aminokyseliny γ-glutamyltransferáza, EC 2.3.2.2) je membránovo viazaný enzým exprimovaný v apikálnych membránach epitelových buniek žlčových ciest, vývodov pankreasu, hepatocytov, tubulárnych buniek obličiek, enterocytov a ďalších epitélií.[2] GMT katalyzuje hydrolýzu glutationu alebo prenos γ-glutamylovej skupiny z glutationu na extracelulárne aminokyseliny.[2] Vzniknuté dipeptidy γ-glutamylaminokyselina acysteinylglycín (Cys-Gly) sú ďalej štiepené povrchovými dipeptidázami na jednotlivé aminokyseliny.[2] Štiepenie glutationu je nevyhnutné na jeho recykláciu, pretože nerozštiepený glutation nie je resorbovateľný.[2]
Biochemické stanovenie GMT
Pri stanovení GMT v sére sa ako substrát používa karboxylovaný γ-glutamyl-4-nitroanilid, z ktorého enzým GMT prenáša γ-glutamyl na glycylglycín (Gly-Gly).[2] Produktom je žltý 5-amino-2-nitrobenzoát, ktorého koncentrácia sa meria spektrofotometricky.[2]
Pohlavie | Referenčné rozmedzie katalytickej koncentrácie GMT |
---|---|
muž | 0,18 - 0,82 μkat/l[2] |
žena | 0,12 - 0,53 μkat/l[2] |
GMT a alkoholizmus
Aktivita GMT je nešpecifickým znakom chronického pitia alkoholu a používa sa na monitorovanie dodržiavania abstinencie.[1] Hladina GMT v sére sa spravidla normalizuje do mesiaca od ukončenia konzumácie alkoholu.[1]
Referencie
- ↑ a b c ĎUROVCOVÁ, MAREKOVÁ, MOLČÁNYIOVÁ, TURECKÝ, Eva, Mária, Angela, Ladislav. Klinická biochémia vybrané kapitoly. prvé. vyd. Martin : Vydavateľstvo Osveta, spol. s r.o., 2020. ISBN 978-80-8063-489-6.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap SCHNEIDERKA, Petr. Kapitoly z klinické biochemie. Druhé vydanie. vyd. Praha : Nakladatelství Karolinum, 2004. ISBN 80-246-0678-X.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk