A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Pavol Čarnogurský | |
slovenský politik a redaktor | |
Narodenie | 22. január 1908 Malá Franková, Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Úmrtie | 27. december 1992 (84 rokov) Bratislava, ČSFR |
Pavol Čarnogurský (* 22. január 1908, Malá Franková – † 27. december 1992, Bratislava) bol slovenský politik, poslanec Snemu Slovenskej krajiny[1] a krátko aj politický náčelník Hlinkovej gardy. Po vojne redaktor Katolíckych novín a správca hradu Červený Kameň. Po komunistickom prevrate 1948 odsúdený a vedený ŠtB ako nepriateľská osoba (disident). Otec politikov Ivana, Jána, emigranta v Kanade Pavla, sinologičky Mariny a prekladateľky Oľgy Slivkovej.[2]
Životopis
Bol vzdelaním učiteľ a patril medzi umiernené krídlo HSĽS.[3] Po zvolení za poslanca Snemu Slovenskej krajiny 18. decembra 1938[4], ktorý bez zmeny v zložení bol so vznikom prvej Slovenskej republiky 14. marca 1939 pretransformovaný na Slovenský snem a neskôr na Snem Slovenskej republiky, mal bydlisko vo Vajnoroch[4] a mal na starosti národné školy. Na zasadnutí Slovenského snemu vo februári 1939 k problematike školstva uviedol:
„Odstránili sme v prvom rade 126 židovských učiteľov, ktorí už v dôsledkoch svojej rasovej príslušnosti museli stáť v protive s národnou a kresťanskou výchovou našej mládeže. Slovenské ministerstvo školstva odstránilo z národných škôl 884 učiteľov českej národnosti, ktorí prišli na Slovensko slúžiť svojej existencii, záujmom svojho národa, ale držali dušu slovenskej mládeže ďaleko od teplého ohniska národnej výchovy a krásy národného života držali v skrytosti pred zrakom sverejnej mládeže ... boli odstránení viacerí školskí inšpektori ... správcovia a riaditelia škôl.“ [5]
Rozpor medzi umierneným a radikálnym krídlom v HSĽS bol predzvesťou rozkolu, ktorý na pozadí tzv. „konečného riešenia židovskej otázky“ vyvrcholil salzburskými rokovaniami z leta 1940. [6] Karol Sidor (umiernený) odvolal Karola Murgaša z postu politického[7] náčelníka (šéf propagačného[8] a tlačového oddelenia)[9] Hlinkovej gardy a dosadil naň „umierneného“ Čarnogurského (Slovák, roč. 21, č. 61, 14. 3. 1939. ).[6] Niektorí[3] zdôrazňujú, že Čarnogurský v tejto funkcii pôsobil len krátko.
Traduje sa[10][3], že P. Čarnogurský za niektoré zákony snemu nehlasoval alebo nebol pri hlasovaní, čo je teraz už nemožné alebo ťažké overiť (napríklad za vyhlásenie samostatného Slovenského štátu sa hlasovalo povstaním a 14. marca 1939 predseda Snemu dr. Sokol výsledok vyhlásil bez udania počtu hlasujúcich – prítomných bolo 57 poslancov):
„Zisťujem, že Snem Slovenskej krajiny ako jediný kompetentný orgán politickej vôle suverénneho slovenského národa usniesol sa, že je za samostatný slovenský štát.“ [11]
Overiteľné je, že na 2. schôdzke Slovenského snemu v 25. apríla 1939 prisahal vernosť Slovenskému štátu.[12] Pri hlasovaní o vládnom návrhu ústavného zákona o vysťahovaní Židov, ktorý bol prerokovaný a schválený 15. 5. 1942 tiež nie je možné overiť jeho hlasovanie.[13]
Počas SNP opustil Bratislavu a vrátil sa do rodnej dediny.[3] Po vojne sa zúčastňoval stretnutí skupiny mladej katolíckej inteligencie s cieľom vytvoriť novú katolícku stranu[14], ktorá by bola alternatívou voči len dvom po vojne povoleným stranám (Demokratická strana a KSS). Strana nebola založená, aj pretože DS navrhla katolíkom Aprílovú dohodu, čo napomohlo k jej víťazstvu v parlamentných voľbách 26. mája 1946. Po prehratých voľbách komunisti zostrili taktiku a zosnovali „protištátne sprisahanie“. Čarnugurský bol zatknutý a 16. júna 1946 vypovedal aj o katolíckej skupine pri výsluchu v zaisťovacej väzbe v Ilave.[14] Stal sa obeťou ťaženia boľševikov proti nekomunistickým politikom a v máji 1948 bol odsúdený v rámci procesov s predstaviteľmi DS (Miloš Bugár, Ján Kempný a ďalší) na 15 mesiacov.
Čarnogurský bol počas vojny aj v správnej rade Slovenskej všeobecnej úverovej banky, kde prišiel do styku s Magdou Husákovou-Lokvencovou, prvou Husákovou manželkou. Keď Husáka v marci 1944 opätovne zadržala bezpečnosť, jeho manželka požiadala okrem iných práve Čarnogurského, aby intervenoval u ministra vnútra Alexandra Macha. Čarnogurský tak urobil a neskôr sa vyjadril, že zachránil Husákovi život. Nebola to celkom pravda, pretože vtedajšia justícia neuplatňovala v prípade politických obvinení trest smrti a navyše za Husáka vtedy intervenovalo viacero osôb.[15]
Po februári 1948 Husák s Novomeským zariadili, aby Čarnogurský mohol pracovať najprv v knižnici Slovenskej vysokej školy technickej a neskôr ako správca na hrade Červený Kameň.[15]
JÁN ČARNOGURSKÝ: „Naša rodina žila v dome na Palisádoch niekedy do leta 1949. Vtedy bol otec menovaný za riaditeľa hradu Červený kameň a dostal za úlohu opraviť poškodenia hradu a zriadiť na hrade múzeum nábytku. Celá rodina sme sa odsťahovali na Červený kameň. V januári 1951 Štátna bezpečnosť otca na Červenom kameni zatkla v rámci stíhania buržoáznych nacionalistov. Mamu s piatimi deťmi z Červeného kameňa vykázali a ona sa s nami presťahovala do Malej Frankovej v Zamagurí.“ [16]
V januári 1951 bol znovu uväznený. Po prepustení z takmer ročnej vyšetrovacej väzby už nachádzal zamestnanie len v robotníckych profesiách ako vodoinštalatér, kotlár a nakoniec betonár.[17] Niet sa čo diviť, že Čarnogurský zostal antikomunista (na ŠtB bol vedený ako nepriateľská osoba dokonca štyri krát[18] „po línii slovenský separatizmus“[19]), čo deklaroval aj po politických zmenách v roku 1989. Jeho syn Ján, ktorý sa vydal v jeho politických šľapajach ho charakterizuje ako „novinára, štátnika a disidenta“ a pripomína okrem iného aj jeho členstvo v tajnej cirkvi v 80. rokoch minulého storočia.[20]
Dielo
- 6. október 1938 (kniha vydaná: Veda Brat. 1993)
- 14. marec 1939 (kniha vydaná: Veda Brat. 1992)
- Svedok čias (USPO Brat. 1997)
2. mája 1990 požiadal s manželkou Kristínou Mestský národný výbor v Bratislave „o navrátenie domu do vlastníckeho práva“. Ide o dom na začiatku ulice Palisády v Bratislave. Dôvodom malo byť, že predchádzajúci vlastníci Dr. Eugen Neumann a jeho manželka Alica o kúpu ich domu vraj Pavla Čarnogurského výslovne požiadali, aby im dom nebol násilím odňatý. Riadna kúpna cena, podľa kúpnej zmluvy z 18. 3. 1941 na 280 000,- Ks im bola v celosti vyplatená..[16] Pavol Čarnogurský kúpu financoval z požičaných peňazí. Predávajúci po odpredaji domu naďalej v dome bývali v jeho hlavnej časti. Pavel Čarnogurský s rodinou obývali menšiu časť domu. Eugen Neumann neskôr zahynuli v koncentračnom tábore. V tomto dome sa neskôr narodil Pavlov syn Ján. Vo svojej žiadosti Pavol a Kristína Čarnogurskí žiadali zrušiť rozhodnutie okresného súdu v Bratislave zo dňa 25. apríla 1950, ktorým tento súd priznal reštitučný nárok Ivete Novákovej (dcére Dr. E. Neumanna) na základe toho, že „pôvodní odpredávatelia a majitelia boli z rasových dôvodov nútení odpredaj uskutočniť“[21] Ani Iveta Nováková a ani československý štát nikdy nevrátili Pavlovi Čarnogurskému kúpnu cenu za dom.
Referencie
- ↑ Čarnogurský, Pavol. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2003. 702 s. ISBN 80-224-0761-5. Zväzok 3. (Č – Eg), s. 29-30.
- ↑ ČARNOGURSKÝ, Pavol. In: Biografický lexikón Slovenska III G-H. Martin: Slovenská národná knižnica, 2007. 739 s. ISBN 978-80-89023-96-7. s. 107-108.
- ↑ a b c d FELIX CORLEY: Obituary: Pavol Carnogursky . The Independent, 1993-01-25, . Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b NIŽŇANSKÝ, Eduard: VOĽBY DO SNEMU SLOVENSKEJ KRAJINY V ROKU 1938. niznanskyedo.host.sk, . Dostupné online
- ↑ Tesnopisecká zpráva o 2. schôdzke Snemu Slovenskej krajiny v Bratislave v dňoch 21., 22. a 23. februára 1939 . Bratislava: Snem Slovenskej krajiny, . Kapitola Reč posl. Čarnogurského, s. 50. Dostupné online.
- ↑ a b PhDr. Peter Sokolovič, PhD.: Marcová kríza roku 1939 a Hlinkova garda, online, 14. 03. 2011
- ↑ Peter Sokolovič HLINKOVA GARDA 1938 – 1945, UPN , Bratislava 2009. str. 10. Online
- ↑ "Náčelníkom propagačného ústredia bol Pavel Čarnogurský a jeho zástupcom Jozef Ilečko."Pavel Šípoš: Organizácia a činnosť Hlinkovej gardy v tatranskej župe, KU, Ružomberok 2003, str. 37 citované z SNA Ba, archívny fond Hlinkova garda, inventárne číslo: 604 – 66 – 4
- ↑ Organizačná štruktúra Hlavného veliteľstva HG, UPN, Online
- ↑ "Čiže historická pravda je, že nehlasoval a takto nehlasovali aj ďalší poslanci slovenského snemu, ktoré, historické pramene uvádzajú, organizoval poslanec Pavol Čarnogurský" V. Oberhauser: 47. schôza NRSR 29. marec 2001
- ↑ Digitální knihovna › S SR 1939-1945 › Stenoprotokoly › 1. schůze › 14. března 1939. Dostupé online
- ↑ Digitální knihovna › S SR 1939-1945 › Stenoprotokoly › 2. schůze › Úterý 25. dubna 1939
- ↑ Stenoprotokoly, Snem Slovenskej republiky 1942, I. volebné obdobie. 7. zasadanie. Digitální knihovna › S SR 1939-1945 › Stenoprotokoly › 87. schůze › Pátek 15. května 1942 Online
- ↑ a b Šutaj, Š.: Slovenské občianske politické strany v dokumentoch (1944 – 1948). Spoločenskovedný ústav SAV, Košice 2002, 1020 strán, ISBN 80-967182-2-3
- ↑ a b JANCURA, Vladimír. Husákov profil dokresľujú archívne objavy. (Rozhovor s českým historikom Michalom Macháčekom). Pravda.sk, 2016-03-23. Dostupné online .
- ↑ a b JÁN ČARNOGURSKÝ. Vrany sa zlietavajú III., Osobný weblog o spoločnosti, politike, morálke a iných témach . www.jancarnogursky.sk, . Dostupné online. Archivované 2017-04-17 z originálu.
- ↑ Pavol Čarnogurský . Spišský dejepisný spolok, . Dostupné online.
- ↑ Registračné protokoly agentúrnych a operatívnych zväzkov Štátnej bezpečnosti. Vyhľadávanie: Varšava, Kapucín, Pavol
- ↑ Vladimír Palko: Boj o moc a tajná služba, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2004
- ↑ Čarnogurský: Môj otec veril v zázrak – slovenský národ, TASR, 13. mája 2008
- ↑ Žiadosť fin. odboru MsNV, Primaciálne nám. 1 Bratislava, podaná 3. mája. 1990 pod č. 88/90
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk