Paradajs - Zákldné pojmy z elektrotechniky

	Paradajs
	vrch
	Vrchol Paradajsu
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj
Okres	Banská Štiavnica
Obce	Banská Štiavnica, Hodruša-Hámre
Pohorie	Štiavnické vrchy
Podcelok	Hodrušská hornatina
Povodie	Hron
Nadmorská výška	938,9 m n. m. ;
Súradnice	48°27′45″S 18°52′28″V / 48,4626°S 18,8744°V
Geologické zloženie	andezit
Najľahší výstup	po značke z Banskej Štiavnice
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Banskobystrického kraja
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 48°27′45″S 18°52′28″V / 48,4626°S 18,8744°V

Paradajs (938,9 m n. m.^[1]) je vrch v Štiavnických vrchoch, západne od centra Banskej Štiavnice. Po Sitne a Petrovom vrchu je tretím najvyšším vrchom pohoria.^[2]

Poloha

Nachádza sa v centrálnej časti pohoria, na východnom okraji geomorfologického podcelku Hodrušská hornatina.^[3] Vrch leží v Banskobystrickom kraji, v okrese Banská Štiavnica a na katastrálnom území mesta Banská Štiavnica^[4], okrajovo aj Hodruša-Hámre. Najbližšími sídlami sú na východnom úpätí ležiaca Banská Štiavnica a južným smerom situované Štiavnické Bane, západne sa nachádza Banská Hodruša, miestna časť obce Hodruša-Hámre.^[2] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy.^[2]

Opis

Paradajs je súčasťou hrebeňa, ktorý tvorí západný okraj silne rozrušenej kaldery Štiavnického vulkánu. Južne susedí nepatrne nižší Tanád (939 m n. m.) a Vtáčnik (800 m n. m.), západne Kamenný závoz (768 m n. m.) a Banský vrch (866 m n. m.), severne Cukmantel (855 m n. m.) a Šobov (888 m n. m.) a východne Anderloch (810 m n. m.).^[1] Na západnom úpätí leží Horný Hodrušský a Dolnohodrušský tajch, ktoré odvádzajú vodu zo šácht a západných svahov vrchu do Hodrušského potoka v povodí Hrona. Voda z východných svahov odteká riekou Štiavnica do Ipľa.^[2] Na vrchol vedie značený chodník z rázcestia Červená studňa.

Výhľady

Vrcholovú časť pokrýva nesúvislý lesný porast, ktorý ponúka veľmi obmedzený rozhľad. Z blízkej horskej lúky a miest s nízkou a redšou vegetáciou je vidieť blízku Banskú Štiavnicu a okolité vrchy Štiavnických vrchov. Pri vhodných podmienkach vidieť tiež Pohronský Inovec, Vtáčnik, Malú Fatru, Kremnické vrchy, Nízke Tatry a Poľanu, južným smerom i niektoré z pohorí v severnom Maďarsku.^[5]

Turizmus

Paradajs patrí do Chránenej krajinnej oblasti Štiavnické vrchy, no celá oblasť Štiavnických vrchov je vybavená hustou sieťou značených turistických chodníkov.^[2] Blízkosť Banskej Štiavnice, čoby lokality na zozname UNESCO, prispieva k obľúbenosti dostupného vrchu.

Prístup

po červeno značenej trase:
- od severu z rázcestia Červená studňa
- od juhozápadu zo sedla Pleso cez Tanád
po zelenej značke z Banskej Štiavnice cez rázc. Červená studňa
po žltej značke od západu z Banskej Hodruše cez rázc. Cukmantel^[2]

Referencie

↑ ^a ^b Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

Pozri aj

Externé odkazy

Poloha na turistickej mape

Zdroj:
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

[M-1] Štiavnické vrchy. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.

[mapa-2] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f mapový portál HIKING.SK . Denník N, . Dostupné online.

[3] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska . Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, . Dostupné online.

[Nm-4] Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel . Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, . Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.

[5] Peakfinder . peakfinder.org, . Dostupné online.

[1]

[2]

[3]

[4]

[5]

z d u Štiavnické vrchy
Podcelky (časti)	Skalka Sitnianska vrchovina (Sitno • Sitnianske predhorie • Štiavnická brázda • Prenčovská kotlina) Kozmálovské vŕšky Hodrušská hornatina (Vyhnianska brázda • Breznické podolie • Slovenská brána)
Veľkoplošné chránené územie	Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy
Národné prírodné rezervácie	Kašivárová Sitno
Prírodné rezervácie	Bralce Gajdošovo Holík Jabloňovský Roháč Kamenné more Kamenný jarok Kojatín Krivín Szabóova skala
Národné prírodné pamiatky	Kapitulské bralá Putikov vŕšok Sixova stráň
Prírodné pamiatky	Krupinské bralce Žakýlske pleso
Chránený areál	Arborétum Kysihýbeľ Banskoštiavnická botanická záhrada Michalské rašelinisko
Kultúrne a historické pamiatky	Kaštieľ Svätý Anton Mestský hrad v Banskej Štiavnici Pustý hrad (Sklené Teplice) Pustý hrad (Zvolen) hrad Sitno hrad Šášov
Vybrané vrcholy *^{(rozhľadňa)} Zoznam vrcholov	Sitno* (1 009) Petrov vrch (949) Paradajs (939) Tanád (939) Šobov (888) Skalka (882) Končiar (881) Studený vrch (876) Ostrý vrch (868) Banský vrch (866) Kanderka (862) Veľký Žiar (856) Zlatý vrch (850) Strela (840) Štálovo (836) Drastavica (834)