A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Nikolaj Gavrilovič Černyševskij | |
ruský filozof | |
Narodenie | 24. júl 1828 Saratov, Rusko |
---|---|
Úmrtie | 29. október 1889 (61 rokov) Saratov, Rusko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Nikolaj Gavrilovič Černyševskij |
Nikolaj Gavrilovič Černyševskij (rus. Николай Гаврилович Чернышевский; * 24. júl 1828, Saratov, Rusko – † 29. október 1889, tamže) bol ruský filozof, zástanca utopického socializmu. Filozofiu pokladal za teóriu riešenia najvšeobecnejších otázok vedy.
V etike zastával ideál oslobodenia človeka z ľudu a rozumný egoizmus.
Životopis
Bol synom duchovného Gavrila Ivanoviča, pod jeho vedením získal základné vzdelanie. Navštevoval potom saratovský seminár, kde získal znalosti jazykov, dejín, zemepisu, teórie literatúry i ruskej gramatiky, z časti vďaka vlastnej usilovnosti. Aj napriek tomu, že školu nedokončil, odišiel v roku 1846 študovať do Petrohradu, kde sa na filozofickej fakulte univerzity venoval najmä štúdiu slovesnosti. Naviazal tu styky s revolučnými demokratmi a už vtedy sa začal zaujímať o politiku v miere pre Rusko neobvyklej. Jeho kritici upozorňujú, že lepšej kvalifikácie ako pre literatúru získal v dobe štúdia Černyševskij ako politický ekonóm, keďže s veľkým záujmom hltal diela utopických socialistov Saint-Simona a Fouriera, zatiaľ čo materializmu sa priučil u Ludwiga Feuerbacha a ďalších klasikov nemeckej filozofie.
Po skončení petrohradských štúdií sa v roku 1851 vrátil ako učiteľ do Saratova a o dva roky neskôr stretol svoju budúcu manželku. Roku 1854 sa usadil v Petrohrade, kde sa vďaka známostiam stal učiteľom na 2. vojenskej kadetke. Vydržal tam však len rok, ako učiteľ bol totiž nadšený a presvedčivý, ale na budúcich vojakov nemiestne mäkký. Študenti nič nerobili a nič nevedeli, nakoľko nikdy neodolal ich naliehaniu, aby niečo rozprával. Po roku ho vyhodili a Černyševskij sa musel chtiac nechtiac venovať literatúre. Začal najprv neveľkými článkami pre rôzne petrohradské časopisy, recenziami a tiež prekladmi z angličtiny, ale už v roku 1854 prešiel do časopisu Sovremennik. Tu sa hneď vypracoval a vedľa básnika Nekrasova a kritika Dobroľubova bol jednou z hlavných osobností tohto kritického žurnálu. V máji 1855 ešte obhájil dizertačnú prácu na tému Estetický vzťah umenia ku skutočnosti, v nej sa celkom jasne postavil v tejto oblasti na stanovisko materializmu. Fakulta však jeho tézy prijala a keby sa proti nemu nepostavil minister kultúry a vyučovania, dostal by Černyševskij i vedeckú hodnosť. Takto si pripojil k necnostiam režimu ďalšiu položku a dôvod bojovať proti nemu.
Pre svoju revolučnú činnosť bol v roku 1862 uväznený v Petropavlovskej pevnosti, kde však ďalej vytrvalo písal. Vytvoril tu aj svoje najslávnejšie dielo, román Čo robiť, podľa základnej osnovy vlastne iba príbeh milostného trojuholníku. Autor bol vyšetrovaný pre svoju protištátnu činnosť, ale cenzúra pustila jeho dielo do tlače. Neskôr však mali cenzori dôvod ľutovať, pretože román aj napriek spochybňovaniu jeho literárnej kvality získal v Rusku nesmierny vplyv prirovnávaný až k vplyvu Marxovych diel. V roku 1864 bol poslaný do vyhnanstva na východnú Sibír, kde pokračoval v literárnej činnosti. V roku 1883 ho premiestnili do Astrachánu a o šesť rokov neskôr sa mohol vrátiť do Saratova, kde skoro na to zomiera.
V sovietskej ére bol Černyševskij ako revolučný demokrat, nepriateľ cárizmu, ateista a materialista vysoko cenený. Lenin si názov jeho kľúčového románu vypožičal na pomenovanie svojho pamfletu z prelomu rokov 1901/02. Socialistický realizmus nadviazal na estetické názory Černyševského, ktorý trochu upäto odmietol estetickú funkciu umenia a zdôraznil jeho povinnosť realisticky zachytávať skutočnosť tak, aby bol zachovaný jej obraz, keby sa s realitou niečo stalo. Možno až príliš deziluzívne vykreslil obraz "pána, čo páchne po plošticiach" spisovateľ Vladimir Nabokov v románe Dar (1937). Černyševskij je tu tragikomickou figúrkou bez talentu a umeleckého cítenia. Možno tak vystihol aspoň jedno – chuťou páchať dobro Černyševskij páchal zlo, zasial vietor, ktorého ničivý orkán žali potom nasledujúce generácie.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nikolaj Gavrilovič Černyševskij
Externé odkazy
- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- rozhlas.cz - zdroj, z ktorého čerpal tento článok
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk