Národný dom je budova v Martine. Stojí na rohu Divadelnej ulice a ulice Andreja Kmeťa a v súčasnosti v nej sídli Slovenské komorné divadlo.

Pôvodne to bola polyfunkčná budova, v ktorej sídlili divadlo, múzeum, kasíno, hotel a reštaurácia. Bola postavená na základe architektonického návrhu Blažeja Bullu, základný kameň bol položený 30. apríla 1888 a kompletne zrekonštruovaná v rokoch 1952-53. Pri príležitosti 110. výročia otvorenia Národného domu bol 30. augusta 2000 usporiadaný odborný seminár pod názvom Význam Národného domu v kultúrno-spoločenských dejinách Slovenska.

Vznik

Po zrušení Matice slovenskej sa stále častejšie objavovali myšlienky o potrebe postaviť v Martine inštitúciu, ktorá by bola dôstojným priestorom pre slovenské divadlo a knižnicu. Po skonfiškovaní matičných zbierok ostali Slováci bez ústrednej inštitúcie, ktorá by sa okrem iného zaoberala aj zbieraním a opatrovaním národných literárnych pamiatok. A tak sa na podnet podpredsedu, režiséra a herca Slovenského spevokolu Andreja Sokolíka, ktorý vystúpil na zasadnutí Slovenského spevokolu 9. mája 1885, začalo uvažovať o postavení novej budovy. Správny výbor pre výstavbu Národného domu sa v Martine ustanovil 20. marca 1887, pod vedením advokáta a politika Matúša Dulu. Výbor požiadal slovenskú verejnosť o finančnú pomoc. Národné noviny uverejnili výzvu na získanie finančných prostriedkov formou spoluvlastníckych podielov vo výške 50 zlatých. Martinskí advokáti zostavili projekt stavby ako súkromno-podnikateľskú vec. Znamenalo to, že v prípade zákazu spolku sa nemohol jeho majetok (budova) zhabať, ako sa to stalo s prvou matičnou budovou.

Architektonická forma

Architektonický návrh vypracoval architekt - staviteľ Blažej Bulla (projekt je jeho vrcholné dielo) a bol schválený Spolkom pražských architektov. Vonkajšok budovy s priečelím zdobeným korintskými stĺpmi riešil v novorenesančnom štýle, neskrývajúc pritom inšpiráciu napoleonským Parížom. Do stavby na poschodí umiestnil zimnú záhradu v ruskom slohu, s zasklenou kupolou v kruhovom tvare a s bohatým využitím zelene. V divadelnej sále, Národnej dvorane, boli dve proscéniové lóže, parter, tri galérie a veľký priestor na státie. Zmestilo sa do nej okolo 1000 divákov. Priestory Turčianskeho kasína i klubových miestností stvárnil v štýle ľudovej architektúry.

Rekonštrukcia

Viac ako storočie existencie sa na Národnom dome výrazne prejavilo, čo dospelo na začiatku tretieho tisícročia až do jeho stavebného, bezpečnostného a technického havarijného stavu. Revízia javiska po ukončení divadelnej sezóny 2000/2001 nepovažovala ďalšiu prevádzku za bezpečnú. Slovenské komorné divadlo Martin (vtedy Divadlo SNP) otvorilo ďalšiu sezónu už len v priestoroch Štúdia, ktoré bolo k Národnému domu pristavané v rokoch 1987/93. „Záchrana" budovy Národného domu sa začala realizovať roku 2001, s cieľom zrekonštruovať pôvodné architektonické výnimočnosti interiérov, ktoré boli prestavbami v päťdesiatych rokoch 20. storočia do značnej miery zdevastované. Prinavrátiť objekt do pôvodnej podoby, ako ho navrhol jeho hlavný architekt Blažej Bulla a obnoviť súčasnú funkciu budovy ako sídla profesionálneho divadla s najmodernejšou divadelnou technológiou. ^[1]

Referencie

Externé odkazy

• Národný dom na stránke Divadla SNP Archivované 2016-03-23 na Wayback Machine
• Národný dom na skreality.sk
• Je Národný dom naozaj národný?

Súradnice: 49°03′55″S 18°55′18″V / 49,065168°S 18,921544°V / 49.065168; 18.921544