A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![Antická mozaika Mnemosyné, Národné archeologické múzeum v Tarragone](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/ce/Mosa%C3%AFque_murale_Mn%C3%A9mosyne.jpg/220px-Mosa%C3%AFque_murale_Mn%C3%A9mosyne.jpg)
Mnémosyné (iné názvy: Mnémosyna, Mnemosyne, Mnemosyna; starogr. μνημοσύνη – Mnémosyné lat. Mnemosyne) je v gréckej mytológii personifikácia pamäte. Je dcérou Gaie a Urana, jedna z dvanástich Titaniek.
Mnemosyné je matkou Múz. Ich otcom bol sám najvyšší boh Zeus.
Mytológia
V Hésiodovej Teogónii králi a básnici získavajú svoju autoritatívnu reč vďaka vlastníctvu Mnémosyné a osobitnému vzťahu s Múzami. Zeus a Mnémosyné spolu spali deväť po sebe idúcich nocí, čím počali deväť múz. Mnemosyné mala jazierko v Háde[1], obdobu rieky Léthé, podľa série gréckych pohrebných nápisov zo 4. storočia pred Kr. v daktylskom hexametri. Mŕtve duše pili z tejto rieky, aby si po reinkarnácii nepamätali svoje minulé životy. V orfizme sa zasvätené osoby učili, aby namiesto toho pili z Mnemosyné, rieky pamäti, čo by zastavilo premiestňovanie duše.[2]
Výskyt v ústnej literatúre
Hoci bola v Teogónii zaradená medzi Titanov, Mnemosyné tomuto rozlíšeniu celkom nezodpovedala.[3] Titani sa v starovekom Grécku takmer neuctievali a boli považovaní za natoľko archaických, že patrili do dávnej minulosti.[4] Pripomínali skôr historické postavy. Na druhej strane Mnemosyné sa tradične objavovala v prvých veršoch mnohých ústnych epických básní, okrem iného sa objavuje v Iliade aj Odysei, keď ju rečník privoláva na pomoc pri presnom zapamätaní a prednese básne. Predpokladá sa, že Mnemosyné dostala prívlastok „Titán", pretože pamäť bola pre ústnu kultúru Grékov taká dôležitá a základná, že ju vo svojom mýte o stvorení sveta považovali za jeden zo základných stavebných kameňov civilizácie.
Neskôr, keď písaná literatúra nahradila ústne prednášanie eposov, Platón sa vo svojom Euthydemovi odvolával na staršiu tradíciu vzývania Mnemosyné. Postava Sokrata sa pripravuje na prerozprávanie príbehu a hovorí: „Následne, podobne ako básnici, musím svoje rozprávanie začať vzývaním múz a Pamäti."[5] Na túto tradíciu sa odvoláva aj Aristofanes vo svojej hre Lysistrata, keď opitý spartský veľvyslanec vzýva jej meno, pričom sa pretvaruje, že je básnikom z dávnych čias.[6]
![Mnemosyné (známa aj ako Lamp of Memory alebo Ricordanza) od Danteho Gabriela Rossettiho (asi 1876 až 1881).](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/6d/Mnemosyne_%28color%29_Rossetti.jpg/220px-Mnemosyne_%28color%29_Rossetti.jpg)
Kult
Hoci Mnemosyné nepatrila medzi najpopulárnejšie božstvá, v starovekom Grécku sa jej vzdávali menšie pocty. Jej sochy sa spomínajú vo svätyniach iných bohov a často bola zobrazovaná spolu so svojimi dcérami múzami. Uctievala sa aj v Livadii v Boiótii, na vrchu Helikón v Boéótii a v kulte Asklépia.
V Dionýzovej svätyni v Aténach sa nachádzala socha Mnemosyné pri sochách Múz, Dia a Apollóna,[7] ako aj socha s jej dcérami Múzami v chráme Atény Aley.[8] Pausanias opísal uctievanie Mnemosyné v Lebadei v Boetii, kde hrala dôležitú úlohu vo vešteckej svätyni Trofónia.[9]
Mnemosyné sa tiež niekedy nepovažovala za matku múz, ale za jednu z nich, a ako taká bola uctievaná vo svätyni múz na vrchu Helikón v Boiótii.[10]
Kult Asklépia
Mnemosyné bolo jedným z božstiev uctievaných v rámci Asklépiovho kultu, ktorý sa sformoval v starovekom Grécku okolo 5. storočia pred Kr.[11] Asklépius, grécky hrdina a boh medicíny, vraj dokázal liečiť choroby a do tohto kultu sa zapojilo množstvo ďalších gréckych hrdinov a bohov. Presné poradie obetí a modlitieb sa líšilo podľa lokality a prosebník často obetoval piramo Mnemosyné. Dúfalo sa, že modlitba k nej pomôže prosebníkovi spomenúť si na všetky vízie, ktoré mal počas spánku.[12]
Rodostrom
Najbližšia rodina podľa Hésiodovej Teogónie.[13]
Referencie
- ↑ Richard Janko, Forgetfulness in the Golden Tablets of Memory, Classical Quarterly 34 (1984) 89–100
- ↑ Lethe | Greek mythology. Encyclopedia Britannica. Retrieved 2017-03-30.
- ↑ Rose, H.J. (1991). A Handbook of Greek Mythology : including its extension to Rome (6th ed.). London: Taylor and Francis, Inc. ISBN 9780415046015.
- ↑ Notopoulos, James A. (1938). Mnemosyne in Oral Literature. Transactions and Proceedings of the American Philological Association. 69: 466. doi:10.2307/283194. JSTOR 283194.
- ↑ Plato 1924, S. 393.
- ↑ Aristophanes, Lysistrata, riadok 1247. www.perseus.tufts.edu.
- ↑ Pausanias, 1.2.5 (Greek travelogue C2nd A.D.)
- ↑ Pausanias, 8.46.3
- ↑ Pausanias, Description of Greece 9. 39. 3
- ↑ Pausanias, Description of Greece 9. 29. 1
- ↑ Ahearne-Kroll, Stephen P. (April 2014). Mnemosyne at the Asklepieia. Classical Philology. 109 (2): 99–118. doi:10.1086/675272. S2CID 162319084.
- ↑ von Ehrenheim, Hedvig (2011). Greek incubation rituals in Classical and Hellenistic times. Stockholm: Department of Archaeology and Classical Studies, Stockholm University. ISBN 978-91-7447-335-3.
- ↑ Hésiodos, Theogónia 132–138
Literatúra
- ZAMAROVSKÝ, Vojtech. Bohovia a hrdinovia antických bájí. 5. doplnené vydanie. Bratislava: Perfekt, 2015. ISBN 978-80-8046-717-3.
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mnemosyne na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk