A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mexiko | ||
Ciudad de México | ||
Mesto | ||
|
||
Štát | Mexiko | |
---|---|---|
Nadmorská výška | 2 310 m n. m. | |
Súradnice | 19°25′57″S 99°07′59″Z / 19,43250°S 99,13306°Z | |
Rozloha | 1 485 km² (148 500 ha) | |
Obyvateľstvo | 8 918 653[1] (2015) | |
- okresu | 19 028 000 | |
Hustota | 6 000 obyv./km² | |
Primátor | Martí Batres (2023-) (MORENA) | |
Časové pásmo | CST (UTC-6) | |
- letný čas | Central Daylight Time (UTC-5) | |
Lokalita svetového dedičstva UNESCO | ||
Názov | Historické centrum mesta Mexiko a Xochimilco | |
Rok zápisu (č. zasadnutia) |
1987 (#11) | |
Číslo | 412 | |
Región | Latinská Amerika a Karibik | |
Pozícia mesta Mexiko v štáte
| ||
Wikimedia Commons: Mexico, D. F. | ||
Webová stránka: df.gob.mx | ||
OpenStreetMap: mapa | ||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Mexiko (normovaný slovenský názov; špan. Ciudad de México) je hlavné a najväčšie mesto Mexika. Leží vo vnútrozemí, vysoko v horách (2000 m n. m.) a je najväčším mestom v krajine. Počet obyvateľov hlavného mesta nie je úplne presný. V roku 1990 tu žilo 15 miliónov obyvateľov, v roku 1998 odhadom 20 miliónov. V súčasnosti sa odhad pohybuje medzi 25 – 28 miliónmi a to ako v samom meste, tak vo veľmi zaľudnených prímestských oblastiach.
Mexiko je mestom s najväčším počtom múzeí na svete, druhým je New York a tretím Londýn. Srdcom mesta je námestie Zócalo, pred ktorým sa týči monumentálna baroková katedrála, najväčšia na americkom kontinente. Symbolom mesta je pamätník nezávislosti (El Ángel).
Dejiny
- Mesto bolo založené v roku 1521 na ruinách bývalého hlavného mesta Aztékov, Tenochtitlánu, ktoré dobyli španielski conquistadori.
- Od roku 1525 do vypuknutia vojny o nezávislosť v roku 1810 bolo hlavným mestom Nového Španielska.
- V roku 1956 tu bol postavený prvý mrakodrap Torre Latinoamericana.
- V roku 1957 zničilo mesto zemetrasenie.
- V roku 1968 sa tu konali letné olympijské hry.
- V roku 1985 zasiahlo Mexiko zemetrasenie so silou 8,1 Richterovej stupnice; vyžiadalo si 5 000 až 20 000 obetí.
Doprava
Letiská
Medzinárodné letisko Mexiko (IATA: MEX) je hlavné letisko pre mesto a slúži ako uzol pre dopravcu Aeroméxico. Medzinárodné letisko Felipeho Ángelesa (IATA: NLU), otvorené v roku 2022 prestavbou bývalej leteckej základne Santa Lucía, je sekundárnym mestským letiskom. Nachádza sa v Zumpangu 48,8 kilometra severovýchodne od historického centra Mexika autom.[2]
Sistema de Movilidad Integrada
V roku 2019 bol grafický dizajnér Lance Wyman zapojený v tvorbe integrovanej mapy multimodálnej verejnej dopravy; prestavil nové logo pre Sistema de Movilidad Integrada, ktoré opisuje osem rôznych druhov prepravy. Vtedajšia hlava miestnej vlády, Claudia Sheinbaumová, uviedla, že toto logo bude použité pre novú jednotnú platobnú kartu na zefektívnenie výberu cestovného vo verejnej doprave.[3]
Metro
Mexiku slúži mexické metro, 225,9 kilometra dlhý systém metra, najdlhší v Latinskej Amerike. Prvé časti boli otvorené v roku 1969, odvtedy sa systém rozšíril na 12 liniek a 195 staníc, pričom ho denne využije 4,4 milióna ľudí.[4]
Tren Suburbano
Systém prímetských vlakov Tren Suburbano slúži metropolitným oblastiam mimo dosahu metra, s jedinou linkou slúžiacou obciam Tlalnepantla de Baz a Cuautitlán Izcalli. Plánuju sa budúce trate, ktoré by slúžili napr. Chalco de Díaz Covarrubias a La Paz.
Elektrická doprava okrem metra existuje vo forme niekoľkých trolejbusov a linky ľahkej železnice Xochimilco, s tým, že obidve prevádzkuje Servicio de Transportes Eléctricos. Posledná električková linka v strede mesta bolo zatvorená v roku 1979.
Autobusy
Mexiko má rozsiahlu autobusovú sieť, pozostávajúcu z verejných autobusov, metrobusov a trolejbusov.
Cesty
Mexiko má veľkú sieť ciest a relatívne vysoké využitie osobných vozidiel, odhadované na viac ako 4,5 milióna v roku 2016.[5] Existuje environmentálny program s názvom Hoy No Circula („dnes sa nekoluje“ alebo „jeden deň bez auta“), pri ktorom vozidlám, ktoré neprešli emisnými testami, je zakazané kolovať na určitých dňoch podľa poslednej cifry ich evidenčnej značky, v rámci pokusu na zníženie znečistenia a dopravných zápch.[6]
Cyklistická doprava
Mestská vláda Mexika prevázdkuje druhý najväčši systém zdieľania byciklov v Severnej Amerike s názvom Ecobici. K septembru 2013 bolo k dispozícii 276 staníc a viac ako 4000 bicyklami v oblasti ťahajúcej sa od historického centra po Polanco.[7]
Partnerské mestá
- Berlín, Nemecko, 1993
- Cusco, Peru, 1987
- Dolores Hidalgo, Mexiko, 2008
- Havana, Kuba, 1997
- Los Angeles, USA, 1969
- Madrid, Španielsko, 1983
- Malmö, Švédsko, 2007
- Nagoja, Japonsko, 1978
- San Salvador, Salvádor, 1979
- Soul, Kórejská republika, 1993
Referencie
- ↑ Encuesta Intercensal 2015 . 8.12.2015, . Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ ¿Quién es Felipe Ángeles y por qué el aeropuerto se llama así? . El Universal, 2021-02-10, . Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ Presentan imagen para el Sistema de Movilidad Integrada de la CDMX . El Universal, 2019-04-15, . Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ WORLD METRO FIGURES . UITP, 2015-10, . Dostupné online. Archivované 2016-06-29 z originálu. (po anglicky)
- ↑ ¿Cuántos autos circulan en la CDMX diariamente? . El Economista, 2016-09-22, . Dostupné online. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ ACTUALIZACIÓN DEL PROGRAMA HOY NO CIRCULA . GOBIERNO DEL DISTRITO FEDERAL, 2004-06, . Dostupné online. Archivované 2013-09-13 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
- ↑ TORRES, Jesús de León. Nuevas estaciones de Ecobici . www.guiadelcentrohistorico.mx, cit. 2024-02-03. Dostupné online. Archivované 2017-08-06 z originálu. (po španielsky; kastílsky)
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mexiko (mesto)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk