A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Meteor | ||
---|---|---|
Strela Meteor určená pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť | ||
Typ: | Raketa vzduch-vzduch stredného dosahu | |
Miesto pôvodu: | ![]() | |
História služby | ||
V službe: | od júla 2016 - Švédske vzdušné sily[1] | |
História výroby | ||
Výrobca: | MBDA | |
Vyrobené: | 2013 - súčasnosť | |
Základné údaje | ||
Hmotnosť: | 190 kg | |
Dĺžka: | 3,7 m | |
Maximálny dostrel: | viac ako 100 km | |
Zameriavanie: | Inerciálne návádzanie na cieľ / navádzanie datalinkom počas letu / aktívne radarové navádzanie v záverečnej fáze letu | |
Priemer: | 17,8 cm |
Meteor je riadená strela vzduch-vzduch stredného dosahu, ktorá je určená pre boj mimo vizuálnu vzdialenosť. Dokáže ničiť širokú škálu vzdušných cieľov – od rýchlych a obratných stíhacích lietadiel, cez pomalšie bezpilotné prostriedky, až po strely s plochou dráhou letu. Je schopná zasahovať ciele aj v prostredí silného elektronického rušenia. Meteor má zo všetkých súčasných rakiet najväčšiu zónu, z ktorej niet úniku (no-escape zone). Strela bola vyvinutá európskym konzorciom MBDA hlavne pre vzdušné sily šiestich európskych krajín – Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Francúzska, Španielska a Švédska.[2] Od júla 2016 je raketa integrovaná v stíhacích lietadlách Gripen Švédskych vzdušných síl. V budúcnosti by mala byť súčasťou výzbroje lietadiel Eurofighter Typhoon a Dassault Rafale.
Vývoj
V decembri 2002 podpísalo Britské ministerstvo obrany so spoločnosťou MBDA kontrakt na vývoj strely Meteor. Zmluva bola podpísaná v mene všetkých partnerských krajín programu Meteor - Spojeného kráľovstva, Nemecka, Talianska, Francúzska, Španielska a Švédska. V roku 2003 bol schválený predbežný návrh a špecifikácie novej strely. O rok neskôr podstúpila raketa testy v aerodynamickom tuneli a v roku 2005 uskutočnila stíhačka Rafale so zaveseným Meteorom niekoľko vzletov a pristátí na palube lietadlovej lode Charles de Gaulle. Prvé odpaly striel Meteor boli vykonané v roku 2006 na strelnici Vidsel vo Švédsku z lietadla Gripen.
V septembri 2010 získala spoločnosť Saab 47.76 mil. USD na ďalšie testovanie, vývoj a integráciu rakety do stíhačiek Gripen. Táto séria skúšok bola úspešne ukončená v roku 2012 a v júni 2013 podpísalo konzorcium MBDA zmluvu s firmou Thales na vývoj a počiatočnú produkciu aktívneho radarového zameriavača. V júli 2016 oznámilo Švédsko, že v rámci štandardu MS20 integrovalo strelu Meteor do svojich lietadiel Gripen. Švédske vzdušné sily tak boli prvým letectvom sveta, ktoré malo túto modernú raketu vo výzbroji.[3]
Testy odpalov rakety Meteor zo stíhačky Typhoon začali v decembri 2014. Toto testovanie bolo súčasťou série vylepšení P2E (Phase 2 Enhancements), ktoré by mali byť integrované do lietadiel Typhoon.[4] Prvé z bojových lietadiel Eurofighter Typhoon, ktoré v rámci projektu P2E získalo novú výzbroj (rakety Meteor a strely Storm Shadow), bolo RAF dodané v júli 2018.[5]
Prvé ostré odpaly rakety Meteor z lietadla Rafale proti vzdušným cieľom boli úspešne vykonané v apríli 2015. Testovanie prebiehalo na vojenskej základni DGA Essais de Missiles (predtým Centre d’Essais des Landes) v Biscarosse (Francúzsko).[6] Integrácia týchto rakiet bola zavŕšená v októbri 2018 v rámci štandardu F3-R.[7]
Konštrukcia a vlastnosti
Strela Meteor je dlhá 3,7 m, jej priemer je 17,8 cm a je konštruovaná tak, aby bola kompatibilná so závesníkmi pre AIM-120. Jej trieštivo-trhavá bojová časť je dodávaná nemeckou spoločnosťou TDW.
V počiatočnej fáze letu je strela navádzaná inerciálnym navádzacím systémom. Raketa je vybavená datalinkom, ktorý umožňuje obojsmerný prenos dát. Pilot tak môže poslať rakete aktualizované informácie o polohe cieľa aj po jej vystrelení alebo ju nasmerovať na úplne nový cieľ. V záverečnej fáze letu sa zapne aktívne radarové navádzanie Meteoru, ktoré nasmeruje raketu na určený cieľ.
Strela je poháňaná náporovým motorom na pevné palivo od spoločnosti Bayern-Chemie. Tento motor poskytuje rakete schopnosť udržiavať neustále vysokú rýchlosť a zničiť aj rýchlo sa pohybujúce obratné ciele. Meteor má pohonnú riadiacu jednotku, ktorá upravuje prívod vzduchu podľa toho akou rýchlosťou a v akej výške sa cieľ nachádza. To umožňuje efektívnejšie využitie paliva a predĺženie doletu.[8]
Používatelia
Referencie
- ↑ Swedish air force hails Meteor missile introduction
- ↑ Meteor . MBDA, 2016, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Gripen Leads The World With New Operational Capabilities
- ↑ BAE Systems completes Meteor firings for Typhoon P2E upgrade
- ↑ Britské letectvo dostalo prvý Typhoon z programu Centurion
- ↑ Successful first guided firing of Meteor from Rafale . MBDA, 30.4.2015, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Rafale v štandarde F3-R
- ↑ Meteor - Beyond Visual Range Air-to-Air Missile (BVRAAM), United Kingdom . airforce-technology.com, . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk