Metaetika je časť etiky, ktorá rozpracúva problémy gnozeologickej a logickej povahy jazyka morálky.

Metaetika sa sformovala začiatkom 20. storočia ako relatívne samostatný smer, ktorého predmetom skúmania je etika ako spoločenskovedná disciplína. Etické skúmania metaetiky sa zaoberajú jazykom morálky, analýzou etických pojmov, výrazov a skúmaním pravdivostných hodnôt morálnych súdov. Podľa Wiliama K. Frankenu (1908 - 1994), amerického analytického etika, je predmetom metaetiky otázka dokázateľnosti a oprávnenosti morálnych súdov (Frankena, 1973. s. 96). V literatúre sa často objavujú metaetika a analytická etika ako synonymá, súvisí to s formovaním metaetiky na pozadí anglickej analytickej filozofie.

Predstavitelia

George Edward Moore, jeho dielo Principia Ethica sa považuje za východiskovú prácu analytickej etiky. Jeho práca spôsobila analytický obrat v etike, bola odmietnutím dvoch filozofických smerov - hedonistického utilitarizmu a novohelgelovského idealizmu, ktoré v 19. storočí dominovali v britskej morálnej filozofii. Na tomto pozadí sa vytváral filozoficko-etický názor G. E. Moora. G. E. Moore sa považuje za zakladateľa metaetiky (zaujímavosťou je, že on sám pojem "metaetika" nepoužil).

Harold Arthur Prichard - deontologická etická koncepcia založená na princípe povinnosti. Diela: Spočíva morálna filozofia na omyle? (Does Moral Philosophy Rest on A Mistake?), Povinnosť a neznalosť faktu (Duty And Ingnorance Of Fact) - publikované v časopise Proceedings of the British Academy v roku 1932.

William David Ross

Charles Kay Ogden

Charles Leslie Stevenson

Richard Mervyn Hare

Zdroj

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
• Kolektív autorov, Dejiny etického myslenia v Európe a USA, s. 575 - 594,Kalligram, Bratislava 2008, ISBN 978-80-8101-103-0)

Tento článok je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.