A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Martin Dzúr | ||||||||
slovenský generál, minister národnej obrany ČSSR | ||||||||
4. minister národnej obrany ČSSR | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 8. apríl 1968 – 11. január 1985 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 12. júl 1919 Ploštín, Česko-Slovensko | |||||||
Úmrtie | 15. január 1985 (65 rokov) Praha, Česko-Slovensko | |||||||
Politická strana | KSČ | |||||||
Profesia | vojak, politik | |||||||
Národnosť | Slovák | |||||||
Odkazy | ||||||||
Martin Dzúr (multimediálne súbory) | ||||||||
Martin Dzúr (* 12. júl 1919, Ploštín – † 15. január 1985, Praha) bol slovenský a česko-slovenský politik, armádny generál a minister národnej obrany ČSSR od 24. apríla 1968 do 10. januára 1985.
Životopis
Narodil sa v Ploštíne (dnes mestská časť Liptovského Mikuláša). V roku 1941 nastúpil na základnú vojenskú službu v slovenskej armáde a v januári roka 1943 na fronte prebehol do Červenej armády. Členom čs. vojenskej jednotky v ZSSR bol od júla 1943 (od apríla 1944 Prvý česko-slovenský armádny zbor v ZSSR). V roku 1943 vstúpil do komunistickej strany.[1] Zúčastnil sa na bojoch o Kyjev, Dukliansky priesmyk, ako aj o Liptovský Mikuláš.
V roku 1946 sa stal vojakom z povolania. Vykonával viaceré funkcie, predovšetkým v tyle 2. vojenského okruhu. V rokoch 1958 až 1968 bol náčelník tyla – zástupca ministra. V apríli 1968 ho vymenovali do funkcie ministra národnej obrany.
Pred vpádom vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bol prvým ministrom vlády, ktorý bol o vpáde informovaný Sovietmi. Bol to práve on, kto 20. augusta o 20:30 počas zasadania predsedníctva ÚV KSČ ich informoval o obsadzovaní republiky cudzími vojskami. 20. augusta o 0:20 vydal Dzúr rozkaz aby vojsko nekládlo odpor a poskytlo intervenčným vojskám všestrannú pomoc. Bolo to ešte predtým ako o 1:30 Predsedníctvo ÚV KSČ odhlasovalo Výzvu občanom aby zachovali pokoj. Výzva bola šírená ešte pred 2 hodinou rozhlasom po drôte a potom po 4:30 aj rozhlasom.[2]
„… ako minister stál pred ťažkým rozhodnutím, pretože vydal rozkaz, aby vojaci zostali v kasárňach a s okupantmi nebojovali. „Uvedomoval si, čo by znamenalo opačné rozhodnutie a k čomu by v našej krajine došlo. Prinieslo by to nekonečné ľudské straty,“ tvrdí jeho syn.[1]
Odkiaľ mohol Dzúr vedieť už hodinu po začiatku (21.8 o 0:20) vojenskej intervencie, ktorá začala o 23:20 k čomu by v našej krajine došlo? Spolu s prezidentom Slobodom boli najvyššími vojenskými veliteľmi. Teraz je už známe, že 17. augusta sa sovietsky veľvyslanec Červonenko stretol s prezidentom Svobodom a informoval Moskvu, že prezident Svoboda v prípade konfliktu bude stáť na strane KSSZ a ZSSR. V rovnaký deň bola prijatá v Moskve skupina „zdravých síl“ KSČ aby pripravila texty prejavov k „česko-slovenskému ľudu“ s plánom vytvoriť tzv. „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. 20. augusta 1968 o 23:00 sovietsky veľvyslanec oznámil prezidentovi Svobodovi, že vojská prekročili česko-slovenské hranice. 21.8 o 8.30 Československý rozhlas odvysielal príhovor prezidenta, v ktorom vyzýval, aby občania zachovali rozvahu a aby v záujme republiky zabránili nepremysleným činom, čo de facto znamenalo kapituláciu. Prezident Svoboda, ako vrchný veliteľ ozbrojených síl, sa teda pridal na stranu KSSZ a ZSSR aj keď v rovnaký deň odmietol menovať „revolučnú robotnícko-roľnícku vládu“. Dzúr konal v časovom a vecnom súlade s prezidentom a preto je pravdepodobné, že bol rovnako dobre informovaný. Dzúr na ďalší deň (22.8) vydal rozkaz číslo 13. (pozri obrázok), v ktorom deklaruje už spoluprácu s velením inváznych vojsk: „ČSĽA je v styku s predstaviteľom ‚spojeneckého velenia vojsk‘ a robí všetko preto aby nedochádzalo ku konfliktom, ktoré by narušili kľud a poriadok.“
Po invázii nasledovala "politická normalizácia", na ktorej sa Dzúr aktívne podieľal. 21. augusta 1969 vydal rozkaz, aby armáda zasiahla proti demonštrujúcemu obyvateľstvu.[chýba zdroj Aj po tom všetkom si dokázal pozíciu udržať a ministrom zostal až do januára 1985 (prakticky do svojej smrti). V roku 1972 získal najvyššiu vojenskú hodnosť armádneho generála. V roku 1971 až 1985 bol navyše aj poslancom Federálneho zhromaždenia.
11. januára 1985 ho prezident Gustáv Husák z vážnych zdravotných dôvodov odvolal z funkcie ministra; nástupcom bol toho dňa menovaný generálplukovník Milan Václavík.[3] Dzúr o štyri dni neskôr zomrel.
Jeho 67-ročný syn Martin Dzúr ml. žije v Prahe.[1] Bol svokrom geografky Dagmar Dzúrovej.
Referencie
- ↑ a b c ŠTENCLOVÁ, Eva. Martin Dzúr. Generál, ktorý vydal rozkaz, aby vojaci nebojovali s okupantmi . Pravda.sk, 2019-08-21, . Dostupné online.
- ↑ KYSEĽ, Tomáš. Ako najslávnejší rozhlasový prejav skončil trápnu sovietsku hru na bratskú pomoc . Aktuality.sk, . Dostupné online.
- ↑ Jmenován nový ministr národní obrany ČSSR. Rudé právo, 1 1985, roč. 65, čís. 10, s. 1. Dostupné online.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Martin Dzúr
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk