A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Mária Antoinetta | |
Francúzska kráľovná | |
Panovanie | |
---|---|
Panovanie | 1774 – 1792 |
Ostatné tituly | Rakúska arcivojvodkyňa |
Biografické údaje | |
Narodenie | 2. november 1755 Viedeň, Rakúsko |
Úmrtie | 16. október 1793 (37 rokov) Paríž, Francúzsko |
Rodina | |
Manžel | |
Potomstvo | |
Otec | František I. Lotrinský |
Matka | Mária Terézia |
Odkazy | |
Mária Antoinetta (multimediálne súbory na commons) | |
Maria Antónia Habsbursko-lotrinská, známa ako Mária Antoinetta (* 2. november 1755, Viedeň – † 16. október 1793, Paríž), dcéra Márie Terézie a jej manžela Františka I. Lotrinského, sa ako pätnásťročná stala manželkou francúzskeho následníka trónu, dauphina. Od roku 1774 bola francúzskou kráľovnou. Ona a jej muž Ľudovít XVI. boli popravení počas Veľkej francúzskej revolúcie.
Detstvo
Mária Antoinetta bola pätnástym a predposledným dieťaťom Márie Terézie a cisára Františka I. Lotrinského. Bola členkou Habsbursko-lotrinskej dynastie. Pokrstili ju ako Máriu Antóniu Jozefu Johannu Habsbursko-lotrinskú[1].
Vzťah so sestrou Máriou Karolínou
Mária Antónia bola vychovávaná spolu so svojou staršou sestrou, Máriou Karolínou, neskoršou neapolsko-sicílskou kráľovnou. Od roku 1767 mali spoločnú vychovávateľku.
Sobášna politika
Dlhé roky medzi sebou bojovali Rakúsko a Prusko. Obdobia vlády Márie Terézie sa týkajú dve dôležité vojny – prvá a druhá sliezska vojna. Rakúskym spojencom v týchto vojnách bolo Anglicko, no to po niekoľkých rokoch bojov bolo vyčerpané finančne aj vojensky. Preto dohodlo s Francúzskom mier, ktorý bola 30. apríla 1748 Mária Terézia donútená podpísať, a podľa ktorého stratila niekoľko významných oblastí, napríklad Sliezsko, ktoré získal pruský panovník Fridrich II. Mária Terézia sa však tak hospodársky významnej oblasti akou bolo Sliezsko nechcela vzdať, a preto potrebovala nájsť nového spojenca, ktorý by ju podporil v boji proti Prusku. Novým spojencom Rakúska sa stalo práve Francúzsko. Po niekoľkých úspešných rokovaniach bola 1. mája 1756 vo Francúzsku spísaná dohoda [1]. Ľudovít XV. podpísal zmluvu 2. mája a Mária Terézia až 19. mája toho roku. Táto zmluva bola navyše ešte upevnená dohodnutým politickým sobášom medzi 12ročnou Máriou Antóniou a Ľudovítom XVI., francúzskym dauphinom.
Výchova a vzdelanie
Od okamihu, keď bolo dohodnuté toto politické manželstvo, sa musela Mária Antónia začať venovať štúdiu. Musela sa naučiť písať po nemecky a francúzsky. Ďalej študovala aj dejepis, hudbu, tanec a musela mať všeobecný prehľad. Keďže Mária Terézia podporovala u všetkých svojich detí vzdelanie, na kráľovskom dvore bolo veľa učiteľov a vychovávateľov. Jej vychovávateľom sa stal pán Vermond. Hoci bola od útleho detstva vychovávaná s tým, že sa stane manželkou kráľa Francúzska, štúdiu sa veľmi nevenovala.
Francúzska kráľovná
Sobáš a odchod do Francúzska
19. apríla 1770, teda keď mala Mária Antónia štrnásť rokov, sa konala svadba. Sobáš sa uskutočnil v zastúpení v augustiniánskom kostole vo Viedni. Francúzskeho následníka trónu zastúpil arcivojvoda Ferdinand, starší brat Márie Antónie[1].
21. apríla toho roku sa vydala Mária Antónia na cestu do Francúzska. Cestou na rakúsko-francúzske hranice ju sprevádzala rakúska družina. Na hraniciach medzi Francúzskom a Svätou rímskou ríšou národa nemeckého, kde dorazila 7. mája, sa musela obliecť do nových, francúzskych šiat a všetky osobné veci z domovskej krajiny musela zanechať na hraniciach[1]. Oficiálny svadobný obrad sa konal 16. mája 1770 v kráľovskej kaplnke na zámku vo Versailles.
Mária Antoinetta si ťažko zvykala na život na francúzskom dvore, najmä na dvornú etiketu, tak odlišnú od atmosféry vo Viedni. Jedným z problémov bola milenka kráľa Ľudovíta XV., starého otca jej manžela, Madame du Barry, čo bolo niečo nepredstaviteľné na viedenskom dvore. Mária Antoinetta ju ignorovala, a to robilo problémy v rámci dvornej etikety.
Manželov nástup na trón
10. mája 1774 zomrel francúzsky kráľ Ľudovít XV. a novým kráľom sa stal manžel Márie Antoinetty, Ľudovít XVI. Počas obdobia panovania svojho manžela sa Mária Antoinetta pokúšala zasahovať do politických záležitostí. Podporovala de Choiseulea, ktorý bol predstaviteľ prorakúskej politiky vo Francúzsku. V roku 1784 otvorene podporovala záujmy svojho brata Jozefa II. v spore o Nizozemsko. Takisto zasahovala aj pri výbere ministrov, nechala odvolať de Calonna, a pri ďalšom menovaní uprednostnila Brienna [2] a ďalších svojich obľúbencov akými bola vojvodkyňa de Polignac, kňažná de Lamballe, knieža de Ligne, barón de Besenval, markíz d'Adhémar, vojvoda de Lauzun a iní.
Príčina finančných problémov Francúzska
Mária Antoinetta býva často označovaná ako hlavný vinník bankrotu štátnej pokladnice. Aj preto ju (často neprávom) označovali ako „Madame Déficit“. A to najmä preto, že si dávala dovážať drahé látky, čipky, šperky, usporiadavala nákladné plesy, v kartách prehrávala astronomické čiastky. Hoci náklady na kráľovský dvor sa rovnali desatine ročného štátneho rozpočtu, hlavná príčina bankrotu bolo financovanie amerických kolónií v boji o nezávislosť proti Veľkej Británii. Z veľkej časti môže za obrovský štátny dlh aj neschopnosť vtedajších ministrov a kráľa presadiť zdanenie šľachty, ktorá sa postavila proti vôli kráľa a tým neumožnila uzdravenie sa hospodárstva kráľovstva. Táto situácia potom viedla priamo k Veľkej francúzskej revolúcii.
Zatknutie a poprava
Mária Antoinetta pripravovala počas francúzskej revolúcie útek celej kráľovskej rodiny do zahraničia. Útek sa uskutočnil 16. júna 1791, no už 25. júna ich zatkli vo Varennese a priviedli naspäť do Paríža. 21. januára 1793 bol popravený Ľudovít XVI. a o deväť mesiacov neskôr, dňa 16. októbra 1793, bola sťatá v Paríži gilotínou aj Mária Antoinetta.
Potomkovia
- Mária Terézia (* 19. december 1778 – † 19. október 1851)
- Ľudovít Jozef Xaver František (* 22. október 1781 – † 4. jún 1789)
- Zomrel na tuberkulózu.
- Zomrel za neobjasnených okolností za hrôzovlády, keď bol poslaný na prevýchovu k obuvníkovi Simonovi. Niekedy sa v dejinách označuje aj ako Ľudovít XVII.
- Narodila sa znetvorená a vo veku 11 mesiacov zomrela.
Rodokmeň
Referencie
Literatúra
- FARR, Evelyn: Marie Antoinetta a hrabě Axel Fersen : Příběh tajené lásky. Praha : BB/art, 1996. 228 s. ISBN 80-86070-09-3
- FRASER, Antonia: Marie Antoinetta. Ostrava : Domino, 2003. 556 s. ISBN 80-7303-166-3
- KUNEC, Patrik: Prvý pár Francúzska : Život na kráľovskom dvore vo Versailles. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 16 – 22.
- KUNEC, Patrik: Cesta na popravisko : Kráľovská rodina vo víre revolúcie. In: Historická revue, roč. 30, 2019, č. 7, s. 31 – 35.
- LENGYELOVÁ, Tünde: Tragédia francúzskej kráľovnej : Púť a premeny Márie Antoinetty. In: Historická revue, roč. 6, 1995, č. 4, s. 10 – 11.
- WEISSENSTEINER, Friedrich: Dcéry Márie Terézie. Bratislava : IKAR, 1996. 254 s. ISBN 978-80-7118-303-7
- ZWEIG, Stefan: Marie Antoinetta. Praha : Panorama, 1993. 357 s.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Antoinetta
Externé odkazy
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Marie Antoinette na anglickej Wikipédii a Marie Antoinetta na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk