A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ludwig Hatschek | |
rakúsky priemyselník | |
Narodenie | 9. október 1856 Těšetice (okres Olomouc) |
---|---|
Úmrtie | 15. júl 1914 (57 rokov) Linz |
Odkazy | |
Commons | Ludwig Hatschek |
Ludwig Hatschek (* 9. október 1856, Těšetice (okres Olomouc) – † 15. júl 1914, Linz) bol rakúsky priemyselník. Je známy najmä ako zakladateľ továrne Eternit-Werke vo Vöcklabrucku v Hornom Rakúsku.
Život
V roku 1866 sa Hatschekovci presťahovali z Moravy do Linzu. Ludwig Hatschek tam navštevoval obchodnú školu a potom absolvoval pivovarnícku školu vo Weihenstephane pri Mníchove. Neskôr pracoval v pivovare Linzer Aktienbrauerei und Malzfabrik (jeden z predchodcov súčasného Brau Union), ktorý vlastnil jeho otec, a veľa cestoval. Roku 1890 z otcovej firmy odišiel; bol mu vyplatený jeho podiel 100 000 zlatých. Oženil sa s bankárovou dcérou Rosou Würzburgerovou. Roku 1893 kúpil nepoužívanú papiereň v Schöndorfe pri Vöcklabrucku. Kúpil do nej použité spriadacie stroje na azbest z vyhorenej pradiarne v Gastein-Lende pri Salzburgu.
Hatschek vo svojej novej "Ersten österreichisch-ungarischen Asbestwarenfabrik Ludwig Hatschek" sedem rokov pracoval na vývoji ohňovzdorného materiálu na strešnú krytinu, ľahšieho ako keramická škridla, lacnejšieho ako bridlica a odolnejšieho ako plech. Po tom, ako sa tým správnym spojivom ukázal byť portlandský cement, podarilo sa mu zhotoviť nehorľavé, mrazuvzdorné a ľahké dosky na trvanlivú strešnú krytinu. Zmiešal 90% cementu a 10% azbestových vlákien s vodou a zmes spracoval na stroji na výrobu kartónu. Roku 1900 si tento výrobný postup dal patentovať; patent mal názov "Výroba dosiek z umelého kameňa s hydraulickými spojivami". Roku 1903 dal novému výrobku obchodný názov Eternit (lat. aeternus = večný). Neskôr sa z azbestocementu začali vyrábať aj rúry. Potrebný cement od roku 1908 odoberali z cementárne v Pinsdorfe, osobitne vybudovanej na tento účel.
Hatschek nezakladal v zahraničí vlastné výrobne (s výnimkou Nyergesújfalu pri Ostrihome v Maďarsku), ale uspokojil sa s príjmami z licenčných poplatkov a licencií na výrobu predaných do celého sveta. Do roku 1910, teda v priebehu desiatich rokov od registrácie patentu, vznikli továrne na Eternit v mnohých krajinách, vrátane Francúzska, Švajčiarska, Nemecka, Rakúska, Maďarska, Belgicka, Holandska, Portugalska, Talianska, Veľkej Británie, Švédska, Dánska, Rumunska, Ruska, USA a Kanady. Len v rakúsko-uhorskej monarchii zabezpečovalo predaj Eternitu 300 až 400 firiem. Veľkými štátnymi zákazkami boli najmä budovy železničných staníc. Vďaka tejto expanzii Hatschek preložil v rokoch 1910-1911 sídlo spoločnosti a aj on sa presťahoval do Linzu. Vo Vöcklabrucku dal postaviť domy pre robotníkov.
V rokoch 1910-1913 Ludwig Hatschek s veľkými nákladmi premenil bývalý pieskový lom na Bauernbergu v Linzi na veľký park a venoval ho mestu.
Od roku 1910 bol jeho život poznamenaný vážnou chorobou. Absolvoval početné liečebné pobyty v zahraničí - v Nice, Merane a v sanatóriu pri Mníchove. V júli 1914 zomrel vo svojej secesnej vile Hatschekvilla (v súčasnosti je sídlom Hornorakúskej poľnohospodárskej komory - Oö. Landwirtschaftskammer) v Linzi.
Náhrobný kameň Ludwiga Hatscheka je v Schöndorfskom kostole vo Vöcklabrucku.
Roku 1914 ho vymenovali za čestného občana Linzu a v roku 1945 tam po ňom pomenovali ulicu Hatschekstraße. Ulice s jeho menom sa nachádzajú aj v blízkych mestách Wels, Gmunden a v obci Seewalchen am Attersee. V roku 1953 vo Viedni - Donaustadte (22. okres) po ňom pomenovali ulicu Hatschekgasse.
Literatúra
- Hatschek Ludwig. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Band 2. Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, Wien 1959, s. 208.
- Neue österreichische Biographie, Bd. 10.
- Zerlik Alfred: Sudetendeutsche in Oberösterreich, Linz 1981, s.135f.
- Kreczi Hans: Linz, Stadt an der Donau, s.19, 50. Linz 1951.
- Steiger Karl: „Die Grünanlagen der Gemeinde Linz“. In: Die Städte Deutschösterreichs s. 336-340. Berlin 1927.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludwig Hatschek
Externé odkazy
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk