A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Londýnska zmluva, Londýnska mierová zmluva alebo Londýnsky protokol (ang. Protocol of London) z roku 1913 je mierová zmluva, ktorá bola podpísaná 30. mája 1913 medzi Bulharskom, Čiernou Horou, Srbskom a Osmanskou ríšou po skončení prvej balkánskej vojny. Do obsahu tejto zmluvy patrilo vyhlásenie nezávislého Albánska, rozdelenie Kosova, Sandžaku, Macedónie, Trácie medzi balkánske štáty a vytýčenie nových hraníc Osmanskej ríše.[1]
Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila 12. augusta 1913.
Predohra [2]2" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
Prvá etapa Prvej balkánskej vojnyupraviť | upraviť zdroj
Prvá balkánska vojna vypukla 8. októbra 1912, keď krajiny Balkánskeho zväzu z roku 1912 (Grécko, Bulharsko, Srbsko a Čierna Hora) napadli Osmanskú ríšu.
Bulhariupraviť | upraviť zdroj
Bulharský cár, Ferdinand I., so svojim vojskom zaútočil na Osmanskú ríšu. Bulhari porazili stred tureckých vojsk, dostali sa cez Lozengrad a Burgas. Keď sa nachádzali už len 40 km od Carihradu (Istanbul), Osmanská ríša chcela podpísať prímerie. Bulhari však nesúhlasili, a preto čoskoro opäť napadli Osmanov. Ich druhý vpád do ríše už nevyšiel podľa očakávaní, skončil sa neúspechom, a tak 20. novembra 1912 súhlasili a podpísali mierovú zmluvu.
Srbi, Gréci, Čiernohorciupraviť | upraviť zdroj
Srbskej, čiernohorskej a gréckej armáde sa v boji proti Turkom tiež darilo, tým pádom krajiny Balkánskeho zväzu vyhrali prvú etapu vojny. [3]
Pokus o mierovú dohoduupraviť | upraviť zdroj
3. decembra 1912 sa v Londýne začalo rokovať o mierovej dohode. Podľa víťazov prvej etapy sa Osmanská ríša mala vzdať všetkých oblastí v Mýzii a ostrovov v Egejskom mori. Turci sa zo začiatku nesúhlasili, nakoniec však uznali, že by mali balkánskym krajinám ustúpiť. Vtedy bola v Carihrade (Istanbul) zvolená nová vláda, ktorá mienila v boji pokračovať. [3]
Druhá etapa Prvej balkánskej vojnyupraviť | upraviť zdroj
Nová osmanská vláda sa snažila o obrat vo vojne, avšak ich plány boli Bulharmi na Galipolskom polostrove prekazené. Turkom ostali už len pevnosti Odrin, Janina a Shkodër. V dňoch 11. - 13. marca 1913 sa uskutočnila najdôležitejšia bitka vojny. Šesť mesiacov obliehalo 105 000 Bulharov a 35 000 Srbov pevnosť Odrin. Turecký sultán Šukri paša sa 13. marca 1913 vzdal v prospech Bulharov.
Obsah Londýnskej zmluvy z roku 1913upraviť | upraviť zdroj
Londýnska zmluva bola podpísaná 30. mája 1913.
Obsah tejto zmluvy:
- Osmanská ríša sa vzdala väčšiny územia na Balkánskom polostrove.
- Albánsko sa stalo nezávislým štátom.
- Srbsko a Čierna Hora si podelilo Sandžak.
- Bulharsko a Srbsko si podelilo vnútornú časť Macedónska.
- Bulharsko získa severnú časť Trácie. [4]
Nie všetky balkánske krajiny považovali túto dohodu za spravodlivú, a preto 29. júna 1913 vypukla druhá balkánska vojna, ktorá sa skončila podpísaním Carihradskej a Bukurešstkej zmluvy 12. augusta 1913.[5]
Referencieupraviť | upraviť zdroj
- ↑ ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914 Dostupné online. s.l. : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online. S. 429 - 434.
- ↑ ANDERSON, Frank Maloy; HERSHEY, Amos Shartle; NATIONAL BOARD FOR HISTORICAL SERVICE. Handbook for the diplomatic history of Europe, Asia, and Africa, 1870-1914. s.l. : Washington, D.C. : G.P.O., 1918. Dostupné online.
- ↑ a b Balkan Wars | Facts, Causes, Map, & Significance online. Encyclopedia Britannica, cit. 2020-06-08. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ (HIS,P) Treaty of Peace between Greece, Bulgaria, Montenegro, Serbia on the one part and Turkey on the other part. (London) May 17/30, 1913 online. www.zum.de, cit. 2020-05-18. Dostupné online.
- ↑ Treaty of Bucharest | Balkan history 1913 online. Encyclopedia Britannica, cit. 2020-05-18. Dostupné online. (po anglicky)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk