A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Franz Liszt | |
hudobný skladateľ a klavírny virtuóz | |
fotografia z marca 1886 | |
Základné informácie | |
---|---|
Narodenie | 22. október 1811 Raiding, Rakúske cisárstvo |
Úmrtie | 31. júl 1886 (74 rokov) Bayreuth, Nemecké cisárstvo |
Hudobný smer | romantizmus |
Doplnkové informácie | |
Podpis | |
Odkazy | |
Franz Liszt multimediálny obsah na commons | |
Franz Liszt (lat. Franciscus Liszt, maď. Liszt Ferenc alebo slov. František List; * 22. október 1811, Raiding, dnešné Rakúsko – † 31. júl 1886, Bayreuth, Nemecko) bol významný hudobný skladateľ a klavírny virtuóz.
V Európe sa Liszt preslávil začiatkom 19. storočia pre svoju obdivuhodnú klavírnu virtuozitu. Bol priateľom, hudobným propagátorom a patrónom mnohých významných skladateľov tej doby, vrátane Fryderyka Chopina, Richarda Wagnera, Hectora Berlioza, Roberta Schumanna alebo Edvarda Griega. Bol to veľmi plodný skladateľ, ktorý po sebe zanechal veľa diel rozmanitej povahy. Jeho skladby ovplyvnili tvorbu jeho súčasníkov a predvídali povahu hudby 20. storočia. Vytvoril prvé symfonické básne, pracoval s myšlienkou tematickej transformácie a obohacoval a zdokonaľoval harmóniu.
Pôvod
Otázka okolo pôvodu a národnosti Franza Lista je pomerne komplikovaná a v značnej miere poukazuje na národnostnú zmiešanosť obyvateľstva Rakúskej monarchie. Podľa slovenského hudobného historika Miroslava Demka (napísal aj knihu Stratený syn Slovenska) bol Liszt pôvodom Slovák.[1] Jeho starý otec sa volal Juraj a podpisoval sa ako List. Jeho stará mama sa volala Barbara Slezáková. Jeho otec Adam už začal písať svoje meno maďarským pravopisom Liszt, ale na škole mal z povinnej maďarčiny vždy najhoršiu známku. Franz List sa označoval za Uhra, tak ako všetci Slováci v tej dobe, vrátane Jána Baltazára Magina, Štúrovcov a mnohých ďalších významných Slovákov a nie za Maďara [2] (Aj keď v maďarčine a čiastočne aj nemčine je jeden výraz pre oba pojmy), čo dokazuje napr. text plagátu z koncertu jeho syna (1. máj 1823)[3][4]. Podobne podľa životopisu od Linny Ramannovej bol otec Liszta Uhor a matka bola Rakúšanka [5].
V Listovej rodine nehovorili po maďarsky, ani sám František nevedel po maďarsky, Miroslav Demko tvrdí, že jeho materinský jazyk bola slovenčina, vedel po nemecky, ale ešte lepšie vedel po francúzsky. Pokrstený bol ako Franciscus, sám sa podpisoval menom Franz, pretože slovenčina vtedy nebola uznaným jazykom. Žili v dnešnom Burgenlande v časti, ktorá bola pôvodne slovenská.[6]. Napriek neznalosti maďarčiny sa však Liszt napr. vo svojom liste barónovi Antalovi Auguszovi zo dňa 7. mája 1873 hlásil k Uhrom/Maďarom: "Napriek mojej poľutovaniahodnej neznalosti maďarského jazyka, mi bude snáď dovolené byť Uhrom/Maďarom v srdci aj v mysli od narodenia až po hrob" ("I may surely be allowed, in spite of my lamentable ignorance of the Hungarian language, to remain from my birth to the grave Magyar in heart and mind.) [7].
V rodnom liste sú rodičia uvedení po latinsky nasledovne[chýba zdroj:
23. Oktober 1811 | |
(meno dieťaťa) | Franciscus L. |
(meno rodičov) | List Adamus, ovium Rationista Principis Esterhazy et Lager Maria Anna, Reiding |
(krstní rodičia) | Zambothy Franciscus et Szalay Julianna |
(kňaz) | Mersits Georgius capellanus Lookiensis |
Liszt bol predstaviteľ novoromantizmu. V orchestrálnych dielach sa zameral na programovú hudbu (symfonické básne), rozvinul a zdokonalil techniku klavírnej hry.
Životopis
Malý Franz Liszt, ktorého základy hudby naučil jeho otec, prejavil čoskoro výnimočné hudobné nadanie. Vďaka finančnej podpore uhorskej šľachty mohol študovať hudbu vo Viedni, kde ho učili Carl Czerny a Antonio Salieri a kde sa okrem iného stretol aj s Beethovenom. Väčšinu svojho života strávil na koncertných cestách po celej Európe. Jeho strhujúca virtuozita bola obdivovaná tak návštevníkmi jeho klavírnych recitálov, ako aj ostatnými hudobníkmi a skladateľmi. Počas svojich koncertných ciest v Paríži navštívil Paganiniho koncert, čo ho motivovalo k snahe stať sa najlepším klaviristom svojej doby a často v tom čase cvičil aj desať hodín denne.
V roku 1848 zanechal Franz Liszt verejné vystupovanie a usadil sa vo Weimare, kde sa venoval dirigovaniu dvorných koncertov a pri zvláštnych príležitostiach dirigoval aj v divadle. V tom čase dával Liszt aj lekcie hry na klavíri a písal články o Berliozovi a Wagnerovi. V tomto období tiež zložil svoje najviac oceňované orchestrálne a zborové skladby.
V roku 1861 odišiel Liszt na odpočinok do Ríma, kde roku 1865 vstúpil do františkánskeho rádu. V roku 1863 zorganizoval v Ríme so svojím blízkym priateľom, vtedajším pápežom Piusom IX. milenárnu oslavu príchodu Svätého Cyrila a Svätého Metoda na Veľkú Moravu. K tejto udalosti skomponoval skladbu Slavino Slavno Slaveni na text srbského básnika Meda Pucića. Od roku 1869 delil svoj čas medzi Rímom a Weimarom a od roku 1876 až do svojej smrti tiež niekoľko mesiacov v roku učil na Uhorskom konzervatóriu v Budapešti.
V auguste 2012 bolo bývalé Predstaničné námestie v bratislavskom Starom Meste premenované na Námestie Franza Liszta.[8]
Médiá
|
Dielo
Medzi najvýznamnejšie diela patrí:
- Les Preludes
- Mazeppa
- Tasso, Lamento e trionfo
- Orfeus
- Faustovská symfónia
- Dantovská symfónia (1856)
- Klavírny koncert č. 1 Es dur
- Klavírny koncert č. 2 A dur
- Uhorská fantázia
- 12 Transcendentálnych etúd pre klavír
- Tarantella
- Totentanz (Tanec mŕtvych)
- Prelúdium a fúga na B-A-C-H
- Variácie na Weinen, Klagen, Sorgen, Zagen
- Klavírna sonáta h mol
Referencie
- ↑ Demko, Miroslaw: Franz Liszt, compositeur slovaque, Lausanne 2003.
- ↑ Tajné dejiny Slovenov a Uhorska - kniha. Autor Oskár Cvengrosch
- ↑ Nádor Tamás: Liszt Ferenc. Zeneműkiadó, 1977.
- ↑ Walker: Liszt, Carolyne and The Vatican, Pendregon Pres, Tuyvesant, M. Y., 1991
- ↑ Lina Ramann: Franz Liszt als Künstler und Mensch (Lipsko, 1880., 1887., 1894.)
- ↑ Miroslav Demko - Stratený syn Slovenska[nefunkčný odkaz
- ↑ WALKER, Alan. Franz Liszt The Virtuoso Years 1811-1847. : Cornell University Press. Dostupné online. ISBN 0801494214. S. 463.
- ↑ Z Predstaničného bude od augusta Námestie Franza Liszta . Bratislava: Bratislavské noviny, 27.6.2012, . Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Franz Liszt
Externé odkazy
- The Liszt Society (po anglicky)
- Fikcia: Franz Liszt ako Slovák Archivované 2013-02-02 na Wayback Machine
- Franz Liszt - čo rozprávajú pramene[nefunkčný odkaz
- Franz Liszt- životopis, diela
- Tajné dejiny Slovenov a Uhorska - Kniha. Autor Oskár Cvengrosch - Uhri boli Slovania
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk