A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kyselina galová | |||||||||||||||||||||||
Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Sumárny vzorec | C7H6O5 | ||||||||||||||||||||||
Synonymá | kyselina gallová, kyselina 3,4,5-trihydroxybenzoová | ||||||||||||||||||||||
Vzhľad | biele, žlto-biele kryštály hodvábneho vzhľadu | ||||||||||||||||||||||
Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||
Molárna hmotnosť | 170,12 g/mol | ||||||||||||||||||||||
Rozpustnosť vo vode | 1,19 g/100 ml (20 °C) 1,5 g/100 ml (20 °C, monohydrát) | ||||||||||||||||||||||
Teplota topenia | 260 °C | ||||||||||||||||||||||
Teplota varu | 501 °C | ||||||||||||||||||||||
Teplota rozkladu | 253 °C | ||||||||||||||||||||||
Hustota | 1,694 g/cm3 | ||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||
Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||
Číslo CAS | 149-91-7 | ||||||||||||||||||||||
EINECS číslo | 205-749-9 | ||||||||||||||||||||||
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||
Kyselina galová[1] (staršie : kyselina gallová[2], systémový názov: kyselina 3,4,5-trihydroxybenzoová[1]) je organická kyselina, ktorá sa nachádza v rôznych potravinách a bylinkách, ktoré sú dobre známe ako silné antioxidanty. Nachádza sa napríklad v dubienkach, listoch sumachu a (v pozmenenej podobe) v orechoch, a to buď voľná alebo častejšie ako časť triesloviny, z ktorej sa získava kyslou hydrolýzou.
Štruktúra a reakcia
Táto kyselina má na benzénovom jadre pripojené dve funkčné skupiny: hydroxylovú a karboxylovú, čo jej umožňuje tvorbu rôznych derivátov, esterov a solí. Tieto dve skupiny môžu navzájom reagovať za vzniku kyseliny digalovej. Pri odštiepení CO2 (napríklad zvýšením teploty) vzniká pyrogalol. Po reakcii so železitými soľami vytvára čierny pigment.
Využitie
Reakcia kyseliny so železnatými soľami sa používala na tvorbu atramentu. V raných začiatkoch fotografie sa kyselina používala aj ako vývojka. Kyselina galová sa používa aj na konzervovanie železných predmetov. Redukuje koróziu a na povrchu kovu vytvorí čiernu nerozpustnú vrstvu, ktorá zabraňuje ďalšej oxidácii. Vedci sa domnievajú, že kyselina galová má priaznivé účinky na zdravie. Niektoré vedecké štúdie dokázali, že kyselina galová spomaľuje odumieranie neurónov, preto v súčasnosti našla uplatnenie v liečbe určitých formách rakoviny alebo nervových porúch.[3]
Dejiny
Kyselina galová je dôležitou zložkou atramentu, ktorý sa používal v Európe na písanie a kreslenie od 12. do 19. storočia a ktorého história siaha až do čias Rímskej ríše. Plínius Starší (23 - 79 po Kr.) opisuje použitie kyseliny galovej ako prostriedku na zistenie falšovania medenky[4] a píše, že sa používala na výrobu farbív. Hálky z dubových stromov sa rozdrvili a zmiešali s vodou, čím vznikla kyselina trieslová (tanín). Tá sa potom mohla zmiešať so zeleným síranom železnatým - získaným tak, že sa nechala odparovať voda nasýtená síranmi z prameňa alebo banskej drenáže - a arabskou gumou z agátových stromov. Z tejto kombinácie ingrediencií vznikol atrament.
Kyselinu galovú používal aj taliansky kardinál Angelo Mai (1782 – 1854), spolu s ďalšími prvými bádateľmi palimpsestov. Kyselina slúžila na odstránenie vrchnej vrstvy textu a na odhalenie skrytých rukopisov pod ňou. Angelo Mai ju použil na tento účel ako prvý.
V roku 1786 kyselinu galovú prvýkrát skúmal švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele[5]. Neskôr v roku 1818 francúzsky chemik a farmaceut Henri Braconnot (1780 – 1855) navrhol jednoduchšiu metódu čistenia kyseliny galovej.[6] Kyselinu galovú skúmal okrem iných aj známy francúzsky chemik Théophile-Jules Pelouze (1807 – 1867)[7].
Pozri aj
Zdroje
- ↑ a b c Malá encyklopédia chémie. Bratislava: Obzor. 1981. S. 761
- ↑ Nemecko-slovenský pôdohospodársky slovník. Bratislava: Príroda. 1971 S. 181
- ↑ Tým rehabilitace.info. Kyselina gallová a její účinky na zdraví 4.74/5 (19) . rehabilitace.info, 2018-12-16, . Dostupné online.
- ↑ Pliny (the Elder.). The Natural History of Pliny. : H. G. Bohn, 1857. 604 s.
- ↑ Kungl. Svenska vetenskapsakademiens handlingar. : , 1786. 720 s.
- ↑ Crochard (París); ARAGO, François; GAY-LUSSAC, Joseph Louis. Annales de chimie et de physique. : Chez Crochard, 1818. 494 s.
- ↑ Crochard (París); ARAGO, François; GAY-LUSSAC, Joseph Louis. Annales de chimie et de physique. : Crochard, 1833. 458 s.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk