A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Květoslava Viestová | |
československá protifašistická bojovníčka | |
Rod. meno | Květoslava Burešová |
---|---|
Iné mená | krycie mená: Flóra (1940 – 1943), Kaviár (1943 – 1944) |
Narodenie | 6. november 1899 Černovír, Rakúsko-Uhorsko, dnes Česko |
Úmrtie | 14. december 1987 (88 rokov) Bratislava, ČSSR, dnes Slovensko |
Známa vďaka | spoluzakladatekľa a vedúca odbojovej skupiny Flóra |
Profesia | pracovníčka cukrovaru (? – 1919), domáca (1920 – 1965) |
Rodičia | Jan Bureš, Amália, rod. Müllerová |
Príbuzní | švagor: Rudolf Viest |
Manžel | Dušan Viest |
Deti | Bořivoj Viest, Dušan Viest |
Květoslava Viestová, rod. Burešová (krstné meno zapisované aj ako Kvetoslava,[1] krycie meno Flóra, od novembra 1943 Kaviár;[2] * 6. november 1899, Černovír - † 14. december 1987, Bratislava) bola československá protifašistická bojovníčka, povolaním domáca a predtým (do roku 1919) pracovníčka cukrovaru. Bola jednou z popredných organizátoriek domáceho občianskeho protifašistického odboja na Slovensku, spoluzakladateľkou a vedúcou osobnosťou odbojovej skupiny Flóra.
Mladosť a medzivojnové obdobie
Narodila sa v moravskej obci Černovír (od roku 1919 súčasť mesta Olomouc) v rodine železničiara Jana Bureša a jeho manželky Amálie, rod. Müllerovej (* 1878 – † ?), dcéry chválkovického roľníka Františka Müllera.[3] Mala dve sestry a brata.[2]
Po absolvovaní štúdia na gymnáziu v Holešove a vo Frýdku-Místku pracovala do roku 1919 v cukrovare v Sokolniciach. Vydala sa za stavebného inžiniera Dušana Viesta, s ktorým mala synov Bořivoja (* 1921) a Dušana (* 1923). Od roku 1920 bola ženou v domácnosti[2] – v Martine (1921 – 1922, 1936 – 1939), Komárne (1922 – 1923) a v Bratislave (1923 – 1936, 1939 – 1944), keďže jej manžel pôsobil ako poľnohospodársko-technický odborník na rôznych funkciách v štátnej správe prvej a druhej ČSR, ako aj Slovenského štátu.[4]
Protifašistický odboj
Viestová už od roku 1939 pomáhala rasovo prenasledovaným a česko-slovenským vlastencom pri ilegálnom prechode hraníc, finančne i materiálne pomáhala väzneným antifašistom a ich rodinám a spolupracovala s odbojovými skupinami na Slovensku i v českých krajinách. V roku 1940 spolu s manželom založila odbojovú skupinu Flóra, ktorá bola po odhalení skupiny Demec, od polovice roku 1941 do polovice roku 1943 najvýznamnejšou, najväčšou a najaktívnejšou skupinou občianskeho protifašistického odboja na Slovensku, orientujúc sa na Dočasné štátne zriadenie v Londýne s cieľom obnovy predmníchovskej ČSR. Viestová zabezpečovala spravodajskú službu pre potrebu londýnskeho exilu, nadväzujúc priame spojenie s Londýnom prostredníctvom Rudolfa Fraštackého.[1][2]
Viestová patrila k signatárom Memoranda Flóry (10. február 1943), určeného priamo Edvardovi Benešovi, ktoré sa hlásilo k Benešovej, čechoslovakistickej koncepcii obnovy predmníchovskej ČSR. Viestová sa snažila, lež neúspešne, zjednotiť domáci odboj na platforme Flóry. Pre rozdielnosť názorov na zloženie povojnového ústredného národného výboru nedošlo ani k dohode s Vavrom Šrobárom na osobnom rokovaní 6. júna 1944 v Martine.[2] Z popudu ilegálnej Komunistickej strany Slovenska s Flórou prestali spolupracovať odbojové skupiny zastúpené a napojené na Slovenskú národnú radu, čím sa skupina Flóra ešte pred vypuknutím Slovenského národného povstania (SNP) rozpadla a jej členovia sa zapojili do odbojovej činnosti v iných skupinách.[5] V auguste 1944 bola rodina Viestovcov varovaná pred zatknutím a odišla na Popradské pleso, odkiaľ sa po vypuknutí SNP presunula do Banskej Bystrice, kde sa podieľala na povstaní. Po potlačení povstania žila v ilegalite v Ľubietovej.[1]
Počas komunistického režimu
30. mája 1948 sa Viestovci (Dušan, Květoslava, ich synovia Dušan a Bořivoj s manželkou Miroslavou) pokúsili ilegálne prekročiť štátnu hranicu v Petržalke, pričom boli zaistení. V roku 1950 boli odsúdení na väzenie a konfiškáciu majetku – Viestova na dva a Dušan Viest na tri roky väzenia. Po uplynutí trestu žila v domácnosti v Šamoríne (1952 – 1965), kde jej manžel od roku 1953 pracoval ako palier vo vodnom družstve. V roku 1965 boli obaja rehabilitovaná a následne žili v Bratislave.[2][4]
Vyznamenania
- 1945: Rad Slovenského národného povstania I. triedy
- 1945:
- Československý vojnový kríž 1939,
- Československá vojenská medaila Za zásluhy 1. stupňa,
- 1992: Rad T. G. Masaryka 3. stupňa in memoriam.
Referencie
- ↑ a b c Viestová, Kvetoslava. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 592-593.
- ↑ a b c d e f VIESTOVÁ, Květoslava. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 278.
- ↑ Rodní a křestní kniha pro obec Černovír, kniha IV, strana 213, riadok 4 (nečíslovaný), 6. listopadu 1899. Dostupné online. .
- ↑ a b VIEST, Dušan. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1994. VI. zväzok T – Ž, s. 275.
- ↑ Flóra. In: Dejiny Slovenského národného povstania 1944. Bratislava : Pravda, 1984. 5. zväzok Encyklopédia odboja a SNP, s. 128-129.
Literatúra
- Zudová-Lešková, Z. Cesty k sebe. Češi v odboji na Slovensku v rokoch 1939-1948. Praha 2010.
- Husák, G. Svedectvo o Slovenskom národnom povstaní. Bratislava 1964.
- Prečan, V. Slovenské národné povstanie. Dokumenty. Bratislava 1965.
- Otáhalová, L. – Červinková, M. Dokumenty z historie československé politiky 1939 – 1943 2. Praha 1966.
- Hrdinky bez pátosu. Bratislava 1967, s. 9, 10, 341-357.
- Jablonický, J. Z ilegality do povstania. Bratislava 1969.
- Slovensko 1. Dejiny. Bratislava 1978, s. 758.
- Dejiny Bratislavy. Bratislava 1978.
- Pokrokové ženské hnutie na Slovensku 1918 – 1980. Bratislava 1984, s. 54.
- Pejskar, J. Poslední pocta 3. Zürich 1989, s. 62.
- Jablonický, J. – Kropilák, M. Slovník Slovenského národného povstania. Bratislava 1970, s. 312-313.
- Encyklopédia Slovenska, 2, s. 102; 6, s. 305.
- Archív BiO MS, dotazník, výpisy z matriky.
Externé odkazy
- Martin Mojžiš: Květoslava „Flora“ Viestová. .týždeň, 28. máj 2018.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk