A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krym[1] (ukr. Крим - Krym, rus. Крым - Krym, krymskotat. Qırım) alebo Krymský polostrov je polostrov ležiaci na severnom pobreží Čierneho mora.
V antike bolo územie označované ako Tauridský Chersonézos, v stredoveku Taurida a dnes sa používa Krym.
Geografia
Celková rozloha Krymu je 26 200 km. Na severe je Krym spojený úzkou Perekopskou šijou s kontinentálnou Európou. Hranica prebieha cez oblasť plytkých slaných močiarov označovaných Sivaš, ktoré sú považované za záliv Azovského mora. Od mora ho oddeľuje Arbatská kosa. Západnú a južnú hranicu tvorí Čierne more, ktorého výbežky tvoria Jevpatorijský a Karkinitský záliv. Východnú hranicu Azovské more. Od ázijskej pevniny je oddelený Kerčským prielivom, ktorý od seba oddeľuje Kerčský a Tamanský polostrov (Rusko)[2].
Geomorfologicky sa delí Krym na 3 celky: Rovinný Krym na severe, Krymské vrchy na juhu a samostatný Kerčský polostrov na východe[2]. Rovinný Krym je rovinatá oblasť deliaca sa na Západokrymskú, Východokrymskú, Centrálnu, Tarchankutskú a Severokrymskú rovinu. Blízko pobrežia sa tu nachádza niekoľko plytkých slaných jazier, napr. Sasyksko-Sivašské jazero. Rovinný Krym smerom na juh postupne prechádza do Krymských vrchov. Kerčský polostrov na východe Krymu má ráz pahorkatiny s vyvýšeninami do 100 m n. m.
Krymské vrchy sa v dĺžke 100 km tiahnu pozdĺž pobrežia. Sú tvorené celkovo tromi hrebeňmi, v južnom hrebeni sa nachádza najvyšší krymský vrchol Roman-Koš (1 545 m n. m.).
Prírodné pomery
Geológia
Krymský polostrov a okolité priľahlé oblasti tvorí niekoľko tektonických jednotiek. Na severe sú to v neogéne poklesnuté oblasti Východoeurópskej platformy, vyzdvihnuté časti Skýtskej (epihercýnskej) platformy (Dobrudža), karkinitsko-sivašská panva, indolo-kubáňska panva, alminská depresia, tarchankutský val a Krymské vrchy[3].
Klíma
Severná časť polostrova je pokrytá (dnes poľnohospodársky skultivovanou) stepou a lesostepou, menšiu južná časť (1/5 celkovej rozlohy) tvorí úzke subtropické pásmo, vtesnané medzi pobrežím Čierneho mora a Krymskými horami. Počasie je v lete ovplyvňované azorskou tlakovou výšou, v zime sibírskou tlakovou výšou. Prevládajú tu preto severné až severovýchodné vetry. V zime i v lete prinášajú suché kontinentálne vzduchové masy, ktoré zabezpečujú chladné a suché zimy a horúce a suché letá. Zrážky prináša väčšinou na jar severozápadný a v zime juhozápadný vietor[2].
Dejiny
Koncom 18. storočia za vlády Kataríny Veľkej obsadilo dovtedy Tatársky Krym, bývalého vazala Osmanskej ríše Rusko. V rokoch 1853 – 1856 došlo ku Krymskej vojne, v ktorej bolo Rusko porazené. Krym však zostal pod Ruskou správou. Počas ruskej občianskej vojny sa tu sústredili protiboľševické sily (generál Vrangeľ), ktoré však boli porazené a prinútené odísť mimo Ruska. Cez druhú svetovú vojnu bol Krym okupovaný nemeckými vojskami. Nemeckému útoku od jesene 1941 do leta 1942 odolával prístav Sevastopoľ. Sovietske vojská pokúšajúce sa obliehaný prístav vyslobodiť boli zablokované na polostrove Kerč, kde bola väčšina z nich na jar 1942 zničená. Sovietske vojská napokon Krym oslobodili na jar 1944.
V roku 1954, pri príležitosti 300. výročia pripojenia Ukrajiny k Rusku, bol Krym vyčlenený z Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky a administratívne pričlenený do Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike. Po rozpade Sovietskeho zväzu zostal súčasťou Ukrajiny ako autonómna republika. Mesto Sevastopoľ, kde kotvila ruská čiernomorská flotila, malo zvláštne postavenie. V marci 2014, ho obsadili ruské jednotky. 16. marca 2014 prebehlo protiprávne referendum, v rozpore s ukrajinskou ústavou aj s Viedenským dohovorom o zmluvnom práve, kde väčšina hlasujúcich hlasovala za pripojenie k Rusku, na čo bol Krym formálne pričlenený do Ruskej federácie.[4] De facto je polostrov od roku 2014 súčasťou Ruska, de iure je naďalej súčasťou Ukrajiny pod ruskou okupáciou.[4]
Obyvateľstvo
Na Krymskom polostrove žilo v roku 2007 podľa sčítania 2 005 127 obyvateľov[5]. Z toho približne 58 % sa hlásilo k ruskej národnosti, 24 % k ukrajinskej a 12 % tvorili Krymskí Tatári. Žijú tu tiež Bielorusi (1,4%), Tatári, Arméni, Židia, Poliaci, Moldavci, Pontskí Gréci a iné národnosti.
Administratívne členenie
Mestá
Najväčšie mesto polostrova je Simferopol, ktoré je zároveň aj hlavným mestom. Ďalšími významnými mestami sú Kerč, Jalta, Jevpatoria, Feodosia. Samostatné postavenie má vojenský prístav Sevastopoľ, v ktorom sídli ruská čiernomorská flotila.
V subtropickom pásme, širokom 8 – 12 km, sa nachádzajú obľúbené prímorské letoviská a kúpele, súhrnne známe ako Ruská riviéra. Je tvorená romantickým pobrežím so strmými skalnými útesmi, piesočnými či obliakovými plážami a čistou vodou. Vďaka týmto atraktívnym vlastnostiam Krym už od 60. rokov 19. storočia hojne vyhľadávali vyššie ruské spoločenské vrstvy, vrátane cárskej rodiny. Za sovietskej éry bol Krym miestom rekreácie pre najvyšších straníckych a štátnych funkcionárov, rovnako ako pre robotnícke a pionierske organizácie. Medzi najznámejšie turistické centrá patrili a patrí Jalta, Alupka, Alušta, Artek, Gurzuf a najvýchodnejšie ležiaca Feodosija.
Referencie
- ↑ Archivovaná kópia . . Dostupné online. Archivované 2022-01-21 z originálu.
- ↑ a b c Muratov, M.V. (Editor) 1968: Geologia S.S.S.R. Tom. VIII. Krym. Časť 1. Geologičeskoe opisanie.[nefunkčný odkaz Nedra, Moskva 560 s. (Rusky)
- ↑ Dvořák, J., 1960: Přehled geologického vývoje Krymu. Zvláštní otisk z časopisu Mineralogie a geologie, 3, V., s. 328 – 226
- ↑ a b OŠŤÁDALOVÁ, Šárka. Mezi Ukrajinou a Ruskem aneb protiprávnost připojení Krymského poloostrova k Ruské federaci . pravniprostor.cz, 2014-04-07, . Dostupné online.
- ↑ Encyclopaedia Britannica: Crimea . britannica.com, . Dostupné online. (po anglicky)
Literatúra
- ULBRECHTOVÁ, Helena; ULBRECHT Siegfried; JOBST Kerstin Susanne. Krym v dějinách, literatuře a médiích. Praha : Středisko společných činností Akademie věd ČR, 2019. ISBN 978-80-270-7283-5
- ULBRECHTOVÁ, Helena – VLČEK, Radomír (eds.): Poloostrov Krym : od křižovatky kultur k ruské kolonii. Praha : Slovanský ústav AV ČR, 2022. 384 s. ISBN 978-80-86420-85-1
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krym (polostrov)
- Wikislovník ponúka heslo Krym (polostrov)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk