A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Krňák | |
prírodná pamiatka | |
Lipanský potok pri Zbraslavskom zámku, okolo ktorého sa rozkladá prírodná pamiatka
| |
Štát | ![]() |
---|---|
Región | Praha |
Hlavné mesto Česka | Praha |
Mestská časť | Zbraslav - Praha 5 a 16. |
Nadmorská výška | 191 - 210 m n. m. |
Súradnice | 49°58′50″S 14°23′47″V / 49,98056°S 14,39639°V |
Rozloha | 26,56 ha |
Vznik | 1. september 1988[1] |
- Vyhlásil | Národný výbor hl. m. Prahy |
Správa | AOPK ČR |
Kód AOPK ČR | 1120 |
Poloha na mape Česka
| |
Wikimedia Commons: Krňov | |
Webová stránka: BioLib.cz | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Krňák (iné názvy: Krňov, mŕtve rameno Berounky) je tôňa, ktorú tvorí bývalé rameno Berounky (bývalý sútok s Vltavou) pod zbraslavským zámkom v Prahe. Spoločne s lužným lesom, mokraďami, a pobrežím Vltavy od Lahovíc až ku Strnadom je chránená ako prírodná pamiatka Krňák, ev. č. 1120. Oblasť spravuje Agentúra ochrany prírody a krajiny ČR. Tôňou dnes preteká Lipanský potok.
História
Koryto cez dnešné Lipence a tesne pod Zbraslavou je pôvodným tokom Berounky, rieka však v tejto nive prechádzala mnohými premenami najmä pri väčších povodniach a nahromadenia sa topiacich ľadov. Niekedy pred 12. storočím si rieka našla cestu okolo Radotína (doložené 1115, roku 1158 doložený prievoz pri Radotíne, za Radotínom však meandrovala smerom ku Zbraslavi (tzv. Šárovo kolo). Niekedy medzi 12. - 14. storočím vzniklo rameno, ktoré rozdelilo dnešné Horné a Dolné Černošice, spočiatku fungovalo len ako občasný tok pri povodniach. V roku 1523 je doložený mlyn pri Bluku (dnešné Dolní Černošice), tvrdza Bluk je doložená od roku 1404. Bočné rameno ústiace do Vltavy pri Lahoviciach a vytvárajúce Lahovický ostrov je zaznamenané už v Müllerovej mape z roku 1720, toto koryto bolo ďalej prehĺbené zimnou povodňou v roku 1797 (tzv. lahovická elevácia, nakopenina sedimentov vzniknutá z vtedajších ľadových zátarasov). Pri povodni v roku 1829 sa k Lahoviciam premiestnil hlavný tok, ten bol roku 1830 umelo stavebne upravený. Za pôvodcu zmeny hlavného toku v roku 1829 je tak niekedy označovaný knieža Friedrich Kraft von Oettingen, ktorý úpravy a spevnenie vykonal s príspevkom štátu. Pravdepodobne po povodni roku 1845 Berounka rameno pri Zbraslavi viacmenej opustila, pri povodni roku 1872 sa staré koryto zanieslo a vzniklo z neho slepé rameno Krňák. Roku 1873 bola Vltava v priľahlom úseku zregulovaná, tým zanikol aj Lahovický a Modřanský ostrov.[2]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/db/Kr%C5%88ov_pod_Strakonickou_ulic%C3%AD.jpg/220px-Kr%C5%88ov_pod_Strakonickou_ulic%C3%AD.jpg)
Nepomenovaný železobetónový Most cez Krňov patriaci k ulici U Národní galerie, ktorá je hlavnou príjazdovou komunikáciou na Zbraslavské námestie smerom od Prahy, bol vybudovaný v rokoch 1911-1913, kedy ramenom už rieka netiekla ani občasne. Od roku 1810 bol v tomto mieste drevený most, od roku 1680 loďkovitý most a predtým tu slúžil prievoz. V 60. rokoch 20. storočia prehradil Krňák o niečo bližšie Vltave násyp cesty II / 102 (dnes ulica K přehradám), ktorá slúži ako obchvat centra Zbraslavi pre smer do Štěchovíc. Prietok Lipanského potoka umožňuje priepust tvorený skupinou rúr zabudovaných do násypu. Ďalšia tranzitná doprava bola od Krňáka odvedená výstavbou veľkokapacitnej preložky cesty I / 4 (Strakonická, otvorená v decembri 1966), ktorá staré koryto križuje pri západnom konci Krňáka.
Krňák je tiež názov základnej sídelnej jednotky, ktorú tvorí neobývaný a prakticky nezastavaný klin medzi ulicami Strakonicku (cesty I / 4) a Ke Krňovu (bez zámockého areálu) a pás územia pri ľavom brehu Vltavy od zbraslavského prístaviska pri ulici K přístavišti až k mimoúrovňovej križovatke pri Lahoviciach. Jedinými registrovanými budovami tu sú č. p. 1339, patriace k areálu čističky odpadových vôd, a č. p. 1156 pri športovom areáli pri Vltave.
Referencie
- ↑ Stránky AOPK ČR . AOPK ČR, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Filip Stehlík: História toku Berounky od Černošice po ústie do Vltavy Archivované 2012-01-31 na Wayback Machine, 2004
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Krňák
Externé odkazy
- Vyhláška, ktorou sa určujú chránené prírodné výtvory v Prahe (po česky)
- BioLib.cz (po česky)
- PP Krňák Archivované 2007-10-06 na Wayback Machine (po česky)
- Plán starostlivosti PP Krňák.pdf[nefunkčný odkaz (po česky)
- PP Krňák na webe Pražská príroda (po česky)
- M. Rajchl, F. Stehlík: Rekonstrukce holocenních koryt Berounky v oblasti mezi Černošicemi a Lahovicemi, Správy o geologických výskumoch v roku 2004, Česká geologická služba, 2005, str. 67-69 (po česky)
- F. Stehlík: Rekonstrukce vývoje holocenní nivy řeky Berounky mezi Černošicemi a Lahovicemi, diplomová práca, Ústav geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, Praha, 2006 (po česky)
- Filip Stehlík: Užití historických dat při rekonstrukci avulze koryta Berounky mezi Zbraslaví a Lahovicemi, Správy o geologických výskumoch v roku 2005, Česká geologická služba, 17. decembra 2006, str. 85-87 (po česky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Krňák na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk