A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Druh skladby | orchestrálna skladba |
---|---|
Vznik | 1943 |
Približná dĺžka | 38 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
|
Koncert pre orchester, Sz. 116 je dielo maďarského skladateľa Bélu Bartóka.
Skladateľ dielo skomponoval počas svojho núteného exilu v USA. Tu prežíval mimoriadne ťažkú životnú situáciu – bol odtrhnutý od milovaného Maďarska a jeho inšpiračných zdrojov, cítil sa v Amerike izolovaný a navyše mali s manželkou veľké finančné problémy. Do tohto už aj tak nepriaznivého osudu prišla ďalšia ťažká rana, keď mu v roku 1943 diagnostikovali leukémiu. V tejto situácii sa mu rozhodli pomôcť jeho priatelia Joseph Szigeti a Fritz Reiner v spolupráci so šéfdirigentom Bostonskej filharmónie Sergejom Kusevickým. Ten navštívil Bartóka v nemocničnej izbe s objednávkou orchestrálneho diela za 10 000 dolárov.
Tento finančný ale hlavne umelecký impulz znamenal pre Bartóka veľkú životnú vzpruhu. Na čas sa presťahoval do domu k jazeru Saranac Lake v štáte New York, kde od augusta do októbra 1943 pracoval na svojom diele. Jeho premiéra sa s veľkým úspechom uskutočnila v roku 1944 v Bostone, skladateľ sa jej však nemohol pre zdravotné ťažkosti zúčastniť. Skladateľ dielo v roku 1945 ešte zrevidoval, pričom najväčšie zmeny spravil v poslednej vete, kde predĺžil záver skladby. Je zachovaná stará aj revidovaná verzia záveru skladby.
Päťveté orchestrálne dielo by sa dalo pokojne považovať za atypickú symfóniu, Bartók však zámerne zvolil netradičný názov Koncert pre orchester, aby zdôraznil dôležitú sólovú úlohu nástrojov v tomto diele a vysokú, až virtuóznu náročnosť jednotlivých orchestrálnych partov. Ďalším dôvodom je, že počas celého diela sa z „veľkého“ orchestra vyčleňujú jednotlivé, rôzne obsadené skupiny nástrojov, čo pripomína princíp „concertina“ a „ripiena“ barokového concerta grossa. V diele nenachádzame široké symfonické rozvedenie tém a odlišná je aj forma. Bartók tu zvolil svoju obľúbenú symetrickú formu pripomínajúcu oblúk – schematicky by sa päť viet svojím charakterom dalo znázorniť ako:
- A – veta v sonátovej forme
- B – odľahčenie
- C – pomalá veta, emocionálny vrchol diela
- B – odľahčenie
- A – veta v sonátovej forme
Prvú vetu Introduzione otvárajú violončelá a kontrabasy v tempe Andante non troppo. Hlavný tematický materiál prinášajú trúbky v pianissime v Allegro vivace. Po nich tému preberá orchester vo forte. Vedľajšia lyrická téma je uvedená hobojom. Znovu sa vracia pôvodné tempo. V druhej vete, ktorú možno preložiť ako Hra párov skladateľ využíva duá rovnakých drevených dychových nástrojov. Každá dvojica nástrojov využíva odlišný interval. Elégia predstavuje akýsi základný kameň celej skladby. Jej ponurá atmosféra vyjadruje skladateľove pocity v danej dobe. Je to typická ukážka tzv. „nočnej hudby“, termínu používaného pre Bartóka. V ďalšej vete Intermezzo interrotto prichádza uvoľnenie, najviac z celej skladby sa tu uplatňujú motívy ľudovej hudby. Je tu v satirickom duchu využitá druhá časť pochodovej témy zo Šostakovičovej Leningradskej symfónie, diele ovplyvnenom druhou svetovou vojnou, ktoré Bartók počul v rozhlase a ktoré si v USA získalo veľkú popularitu. Citácia je prerušená skvelou orchestrálnou imitáciou smiechu. Bartókove pohnútky k tejto satire nie sú celkom objasnené a sú predmetom špekulácií. V záverečnej vete Finale využil niektoré tematické prvky z prvej vety, avšak v optimistickejšom duchu. Vetu otvára volanie lesných rohov unisono, nasledované rýchlou tanečnou časťou, ktorej živý spád pretrváva až do konca vety. Existujú dva možné závery diela – pôvodné rázne ukončenie alebo revidovaný dlhší záver s väčšou gradáciou. Voľba je dnes väčšinou vecou preferencie dirigenta.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk