A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Koncert pre dva klavíry a orchester d-mol, FP 61 | |
Druh skladby | klavírny dvojkoncert |
---|---|
Vznik | 1932 |
Približná dĺžka | 19 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Picc., 2 Fl., 2 Ob., Cor.i., 2 Cl., 2 Fag. - 2 Cor., 2 Tr., 2 Tromb., Tb. - Timp., G.C., Ptti, Cast. - 2 Pno Solo - Archi. |
Koncert pre dva klavíry a orchester d-mol, FP 61 je dielo francúzskeho skladateľa Francisa Poulenca.
Skladateľ dielo zložil v roku 1932 ako svoj druhý koncert po svojom Concert champêtre z roku 1924. V duchu Poulencovho výroku "moje skladby sú mojími autoportrétmi" aj tento koncert reflektuje pomerne spokojné skladateľovo obdobie, v ktorom prežíval vzťah so svojím partnerom. Možno práve z tohto dôvodu napísal koncert nie pre jeden, ale dva klavíry, čo je pomerne vzácny typ koncertu. Premiéra diela sa uskutočnila v Benátkach. Sólistami boli samotný Poulenc, ktorý bol schopným klaviristom a Jacques Fevriér. Orchester milánskej La Scaly dirigoval Désire Defauw.
Duchaplné dielo je pestrým koktejlom viacerých inšpirácií, od concerta grossa, cez Mozartove klavírne koncerty, blues až po exotickú hudbu gamelanového orchestra, ktorý niekoľko desaťročí pred ním uchvátil i Debussyho. Poulenc sa v súlade s názormi Parížskej šestky nebránil ani ľahšej múze kabaretov a cirkusov, čo vyvoláva rozpoluplné reakcie. Koncert nesie charakteristické znaky Poulencovho štýlu, priam prekypuje melodickými nápadmi a so svojou eleganciou a brilantnými klavírnymi partami predstavuje dielo neoklasicizmu par excellance.
V prvej vete sa po úvodných dvoch úderoch orchestra najprv predstaví prvý klavír rýchlou blúdiacou melodiou, ktorý zakrátko vystrieda druhý klavír. Po tejto krátkej úvodnej časti nasleduje samotný motív prvej časti vety, ktorý spustí prvý klavír rozhodným zostupným behom. Zakrátko sa pridáva druhý klavír, a rozbieha sa pomerne dramatický dialóg medzi oboma nástrojmi. Stredná časť vety sa nesie v pomalom tempe, zo zasnívanou hudbou klavírov a lenivým doprovodom orchestra. Preruší ju však živá, energická pasáž s výraznou rytmikou, ktorú ešte viac zdôrazňujú kastanety. Potom sa však vráti zasnívaná nálada, v ktorej prvá veta končí. Druhá veta začína sólom klavírov, ktoré prednesú kultivovanú, až klasicistickú tému. Po vstupe orchestra veta postupne čoraz viac naberá na emocionalite, ktorá v strednej časti prerastá až do búrlivosti. V tretej časti vety znovu zaznie hlavná sladká téma z úvodu. V kontraste s ňou sa skladateľ v záverečnom Finale sústredil viac na rytmickú stránku. Po úvodných úderoch orchestra sa znovu rozbiehajú klavíre so svojími odľahčenými partami. Veta má formu voľného ronda a skladateľ tu po výrazne emocionálnych hudobných nápadov z prvých dvoch viet koncert uzatvára so svojím charakteristickým nadhľadom a zmyslom pre humor.
Poulencov dvojkoncert nie je široko známy, avšak je základným dielom koncertne vystupujúcich klavírnych dvojíc. Zachovala sa nahrávka i videozáznam prevedenia koncertu s Francisom Poulencom a Jacquesom Fevriérom ako sólistami.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk