A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Klavírny koncert č. 5 F-dur, Op. 103 | |
Druh skladby | klavírny koncert |
---|---|
Vznik | 1896 |
Približná dĺžka | 28 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Picc., 2 Fl., 2 Ob., 2 Cl., 2 Fag. – 4 Cor., 2 Tr., 3 Tromb. – Timp., Gong – Pno Solo – Archi. |
Klavírny koncert č. 5 F-dur "Egyptský", Op. 105 je dielo francúzskeho skladateľa Camilla Saint-Saënsa.
Dielo uzatvára rad klavírnych koncertov skladateľa a slávneho klavírneho virtuóza. Saint-Saëns, ktorý bol jeho súčasníkmi počas vrcholného obdobia tvorby považovaný za najväčšieho francúzskeho skladateľa, koncert skomponoval v roku 1896 na jednej zo svojich zimných dovoleniek v egyptskom Luxore. Hoci koncert kvôli miestu vzniku dostal prívlastok "Egyptský", skladateľ v ňom využil nielen dojmy z dovolenky v Luxore, ale zážitky a hudobné vnemy, ktoré nazbieral na všetkých svojich exotických výletoch, napríklad v Brazílii alebo na Srí Lanke. Saint-Saëns sa vyjadril, že jeho koncert zoberie poslucháčov "na cestu na východ, a vo Fis-dur pasáži dokonca na Ďaleký východ." V koncerte skutočne počuť exotické vplyvy ale dielo je v prvom rade francúzske, grandiózne a elegantné. Po ambicióznom druhom klavírnom koncerte a zamyslenom štvrtom cítiť v tomto diele akési skladateľovo uvoľnenie. Klavírne sólo je až klasicisticky distingvované a priezračné, a poukazuje na skladateľovu lásku k Mozartovým koncertom. Podobne transparentný je aj orchestrálny part. Napriek tomu, že sa skladateľ celý život snažil tvoriť "závažné diela" v duchu nemeckej tradície, v tomto prípade znovu využil to, čo mu šlo predsa len najlepšie – odľahčený hudobný štýl, ktorý v mnohom inšpiroval aj Ravela pri komponovaní jeho klavírneho koncertu G-dur. Svoj posledný koncert skladateľ venoval klaviristovi Louisovi Diemérovi, ale na premiére v roku 1896 ho odohral sám. Išlo o jubilejný koncert, ktorý sa konal pri príležitosti výročia slávneho Saint-Saënsovho sólového debutu, ktorý mal ako zázračné dieťa v jeho desiatich rokoch. Dielo sa stretlo s pozitívnym ohlasom poslucháčov i kritikov.
Koncert začína krátkym orchestrálnym úvodom po ktorom klavír predvedie decentnú a nákazlivú hlavnú tému, len striedmo harmonizovanú. Tému následne hrá orchester, ktorý klavír doprevádza jednoriadkovým staccatom. Keď téma doznie, klavír vzostupným behom plynule prepojí hlavnú tému s vedľajšou, ktorá zaznie v podaní orchestra. V ďalšom úseku vety klavír postupne strieda motívy odvodené od hlavnej a vedľajšej témy. Sonátová forma je tu využita len čiastočne. Repríza oboch tém prichádza pomerne skoro a prechádza akoby do ďalšieho prevedenia, prevažne lyrického charakteru. Záver vety je prenechaný zasnenej klavírnej melódii pripominajúcej pasáže Griegovho koncertu, po ktorej vetu definitívne uzatvára krátka a jemná kóda. Druhá veta začína netypicky pomerne búrlivo, postupne však prechádza do uvoľnenej nálady. Do vety skladateľ zakomponoval melódiu núbijskej ľúbostnej piesne, ktorú počul v Egypte. Exotické prvky sú najviac počuteľne práve v tejto vete. Dielo, ktoré Saint-Saëns prirovnal k plavbe na výletnej lodi, uzatvára tretia veta. Začína pulzujúcim klavírnym sólom, ktoré od basových tónov prechádza až k hlavnej téme, ktorá má doraz na párnych dobách a prekvapujúco pripomína ragtime (hoci ide o náhodnú podobnosť, ragtime začal vznikať v USA až začiatkom 20. storočia). Klavírny part je veľmi priezračný a brilantný, rýchlymi kaskádami strieda a dopĺňa orchestrálne pasáže. Krátko pred záverom fanfárová fráza s využitím tympanov signalizuje, že loď sa blíži do cieľa. Klavír sa vyrúti s technicky náročnou kódou prechádzajúcou takmer celou klaviatúrou, po ktorej orchester spolu so sólovým nástrojom myšlienkovo nekomplikované dielo triumfálne uzavrie.
Piaty klavírny koncert patrí spolu s druhým medzi Saint-Saënsove najznámejšie diela. Napriek tomu, že jeho koncerty sú klaviristicky i poslucháčsky vďačné, v koncertných sálach sa uvádzajú zriedkovo. Zostali v tieni myšlienkovo bohatších romantických koncertov.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk