A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Klavírny koncert č. 2 B dur | |
Druh skladby | klavírny koncert |
---|---|
Vznik | 1878 – 1881 |
Približná dĺžka | 50 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Picc., 2 Fl., 2 Ob., 2 Cl., 2 Fag. – 4 Cor., 2 Tr. – Timp. – Pno Solo – Archi. |
Klavírny koncert č. 2 B-dur, Op. 83 je dielo nemeckého skladateľa Johannesa Brahmsa.
Druhý klavírny koncert delí od Brahmsovho prvého klavírneho koncertu vyše 20 ročná pauza. Skladateľ zložil prvé takty koncertu na dovolenke v Taliansku v roku 1878. Prácu na ňom však načas prerušil kvôli komponovaniu husľového koncertu a dielo dokončil až v roku 1881. Skice koncertu poslal svojmu priateľovi, viedenskému chirurgovi a amatérskemu hudobníkovi Theodorovi Billrothovi so slovami, že mu posiela "zopár drobných klavírnych kúskov". Nešlo však o nič iné ako o typickú brahmsovskú sebairóniu. Hotové klavírne dielo totiž svojím rozsahom prevyšovalo i dovtedajšie Brahmsove symfónie, nehovoriac o tom že išlo o najrozsiahlejší klavírny koncert, aký bol do tej doby napísaný. Brahms nevyvodil dôsledky zo zahanbujúceho neúspechu svojho prvého klavírneho koncertu a i druhý klavírny koncert skomponoval podľa svojho presvedčenia v symfonickom duchu, čo tentoraz podčiarkol i štvorvetou stavbou koncertu. Obavy z prijatia nového diela boli preto určite opodstatnené. Dvadsaťročná prestávka od premiéry prvého koncertu sa však zrejme odrazila i na vkuse publika, dielo bolo totiž na premiére v Budapešti v novembri 1881 prijaté s nadšením. Orchester dirigoval slávny Hans vo Bülow a klavírny part predniesol sám Brahms, ktorý bol výborný klavirista.
Koncert sa vyznačuje veľkorysou koncepciou, s významným postavením orchestra a výraznými nástrojovými sólami. Hoci sám Brahms bol klavirista, pri komponovaní sólového partu viac prihliadal na jeho hudobnú stránku než techniku a pohodlie sólistu. Napriek tomu, že part nie je oslňujúco virtuózny, obsahuje veľké úskalia, ktoré spočívajú v bohatej štruktúre sólového partu, zložitej rytmike a požadovanom výraze. Vzhľadom na mimoriadný a do tej doby nevídaný rozsah koncertu neprekvapuje, že sa sólisti v Brahmsovej dobe tomuto dielu vyhýbali.
Na rozdiel od prvého klavírneho koncertu Brahms v tomto diele vynechal tradičnú orchestrálnu predohru. Koncert otvára lesný roh mierumilovným sólom, do ktorého ako ozvena vstupuje klavír so svojím arpeggiom. V téme pokračuje orchester, ktorý preruší klavír so sólovou dramatickou pasážou. Po nej v plnej sile zaznie orchester, ktorý uzavrie hlavnú tému. Nasleduje vedľajšia téma, na ktorú naväzuje emocionálne bohaté prevedenie odvodené prevažne od úvodného sóla lesného rohu. Skvelý záver vety ohlasujú dlhé klavírne trilky, po ktorých klavír predvedie záverečnú frázu a orchester niekoľkými údermi vetu uzatvorí. Druhá veta Allegro appasionato má charakter scherza a Brahms ňou obohatil tradičnú trojvetú formu koncertu. Nálada vety je dramatická, s hrmotnými basmi a ako je uvedené v označení vety, vášniva. Andante, ktoré nasleduje, je naopak kontrastne jemné a zamyslené. Túto vetu otvára dlhým subtilným sólom violončelo, ktoré tak v koncerte vystupuje ako akýsi "vedľajší" sólový nástroj (podobný prvok Brahms použil už v druhej vete jeho husľového koncertu v podobe sólového hoboja). Záverečnú vetu otvára priamo klavír s vtipne delikátnou témou. Tak ako u iných Brahmsových diel tu počujeme vplyv uhorskej melodiky. Melódia témy je pikantná, miestami pôsobí až groteskne a vynikajúco vyvažuje a završuje celé dielo.
Hoci dnes už Brahmsov druhý klavírny koncert nepredstavuje pre interpretov neprekonateľnú prekážku, stále patrí medzi najnáročnejšie diela klavírneho repertoáru. Podľa mnohých odborníkov ide o najlepší klavírny koncert všetkých čias.
Vybrané nahrávky
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk