A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Začiatok klavírneho koncertu | |
Druh skladby | klavírny koncert |
---|---|
Hudobný štýl | romantizmus |
Vznik | 1854 – 1859 |
Približná dĺžka | 48 min. |
Časti skladby | |
| |
Inštrumentácia | |
Nástroje zapojené do hry:
|
Klavírny koncert č. 1 d mol, Op. 15 je koncert pre klavír a orchester od Johannesa Brahmsa.
Vznik
Tak ako mnoho iných Brahmsových diel prešiel aj Klavírny koncert č. 1 dlhým tvorivým procesom. Pôvodne Brahms skomponoval sonátu pre dva klavíre, ktorú aj verejne predviedol s Clarou Schumannovou. Neskôr sa rozhodol dielo zorchestrovať a prerobiť na symfóniu. S výsledkom však taktiež nebol úplne spokojný a z diela nakoniec vznikol klavírny koncert. Zo symfónie v ňom ale zostal zachovaný len materiál z prvej vety, pričom druhá a tretia veta bola skomponovaná nanovo. Koncert sa nakoniec dočkal svojej premiéry v roku 1859 v Hannoveri, kde klavírny part predniesol sám skladateľ. Orchester dirigoval Brahmsov priateľ, huslista a dirigent Joseph Joachim. Koncert však nezaznamenal úspech u publika, ani u kritiky. Zdrvujúci neúspech ho tiež čakal na nasledujúcom predstavení koncertu v Lipsku. Po koncerte nastalo v sále ticho, načo začalo tlieskať len niekoľko jednotlivcov, ktorých však vzápätí prerušil mohutný piskot. Kritiky boli neúprosné. Vyčítali Brahmsovi rovnocennú úlohu orchestra s klavírom a niektorí ho posmešne nazývali "symfóniou s obligátnym klavírom". Vtedajšie publikum bolo skôr zvyknuté na virtuózny lesk dlhých klavírnych pasáži, zatiaľ čo v Brahmsovom koncert im skôr skutočne pripomínal symfóniu, v ktorej klavír bol len jedným z nástrojov orchestra. História však ukázala, že práve tieto atribúty ovplyvnili vývoj klavírnych koncertov a ukazovali ďaleko do budúcnosti. V 20. storočí sa Brahmsov majstrovský kus dočkal uznania a dnes patrí k významným klavírnym koncertom.
Analýza
Prvá veta začína nekompromisnou, búrlivou témou orchestra, ktorá má symfonický rozsah a závažnosť:
Nasleduje krátka mysteriózna časť, ktorá vyrastie do mohutnej a hrdej vedľajšej témy vety. Po decrescende, v ktorom celý heroický úvod orchestru končí, nastupuje klavír s melódiou odvodenej od vedľajšej témy, avšak v úplne odlišnej, melancholickej nálade. Klavírny part nenápadne, avšak vytrvalo graduje až do bravúrnych figurácií a trilkov, ktoré vyústia do orchestrálneho pripomenutia hlavnej témy. Klavír vzápäti prichádza s vlastnou, treťou témou. Nasleduje rozvedenie, dôsledne premyslené, s kontrastami úprimnej lyriky nad dramatickosťou úvodu. Repríza začína hlavnou témou, tentokrát interpretovaná klavírom. Záver diela je koncipovaný veľmi veľkoryso, pripomínajúci skôr druhé rozvedenie než reprízu. Kóda odvodená od hlavnej témy je zverená klavíru, ktorý svojou razantnosťou nezostane nič dlžný orchestru, a spoločne mohutnými akordami vetu majestátne zakončia.
Druhá veta je dojímavá svojou prostou a výrazovo jasnou melancholickou hudbou, ktorá bola pravdepodobne inšpirovaná smrťou Brahmsovho priateľa, skladateľa Roberta Schumanna, ktorý skonal dva roky pred dokončením koncertu. Otvára ju znovu orchester rozľahlou expozíciou. Klavírny part je priezračný a ľahko čitateľný, čím je vytvorený účinný kontrast k prvej vete.
Tretiu veta má formu ronda. Energicky ju otvára sólový klavír s temperamentnou, kontrapunkticky výborne spracovanou témou:
Veta pripomína Rondo z tretieho klavírneho koncertu Ludwiga van Beethovena. Vyznačuje sa výraznou rytmikou a uhorskými melodickými prvkami, zatiaľ čo striedajúce témy vynikajú skôr citovosťou. Je tu zjavný i vplyv Schumannovho Klavírneho koncertu, ktorý sa prejavil aj v závere diela. Strhujúce dramatické pasáže su dohnané až do krajnosti aby boli vzápätí vystriedané rozvážnou reflexiou. Finálna kóda je elektrizujúci dialóg klavíra a orchestru a so svojou veľkolepou koncepciou patrí k najpôsobivejším koncertným záverom.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk