A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Klavírny koncert č. 1 b-mol, Op. 23 je dielo ruského skladateľa Piotra Iľjiča Čajkovského.
Čajkovskij zložil dielo na popud vynikajúceho klaviristu Nikolaja Rubinsteina, riaditeľa moskovského konzervatória. Keď ale Čajkovskij na Štedrý deň roku 1874 prehrával dielo Rubinsteinovi, stretol sa s veľkým nepochopením. Rubinstein koncert označil za banálny, slabo skomponovaný a nehrateľný. Navrhol Čajkovskému, aby koncert prepracoval podľa jeho požiadaviek. To však dotknutý skladateľ odmietol s tým, že nezmení ani jedinú notu. Pred vydaním koncertu však nakoniec predsa urobil nejaké zmeny, boli však malé a nezasahovali do podstaty diela. Po ponižujúcom odmietnutí skladby sa Čajkovskij rozhodol koncert venovať inému virtuóznemu klaviristovi a dirigentovi, Hansovi von Bülow, ktorý to s vďačnosťou prijal. Určite neoľutoval, premiéra v jeho podaní v Bostone v roku 1875 bola mimoriadne úspešná. Nadšené publikum si vo vytržení vyžiadalo opakovanie celej tretej vety. Ruská premiéra sa uskutočnila o týždeň neskôr v Sankt Peterburgu. Hans von Bülow koncertoval s dielom v Európe, a to sa rýchlo stalo súčasťou repertoáru najvýznamnejších klaviristov. Úspech diela dokonca prinútil i Rubinsteina, aby ho od roku 1878 hrával na svojich vystúpeniach.
Koncert má tri vety:
- Allegro non troppo e molto maestoso - Allegro con spirito
- Andantino simplice - Prestissimo
- Allegro con fuoco
Zloženie orchestra: 2 flauty, 2 hoboje, 2 klarinety, 2 fagoty, 4 lesné rohy, 2 trúbky, 3 trombóny, tympany, sláčikové nástroje (1. a 2. husle, violy, violončelá, kontrabasy). Typická dĺžka skladby je 34 minút.
Prvá veta, ktorá trvá dlhšie než ďalšie dve dokopy, je skomponovaná veľmi netradične. Koncert otvára dlhá, 106 taktov trvajúca predohra. Niekoľko prvých tónov patrí trombónom, po ktorých zaznie jedna z najznámejších melódií klasickej hudby vôbec. Melódiu držia sláčikové nástroje, ktoré doprevádza klavír mohutnými akordickými blokmi. Po doznení orchestra nasleduje prekvapivá kadencia klavíra odvodená od sláčikovej melódie. Potom znovu orchester s doprovodom klavíra zopakuje celú melódiu. Tu sa končí predohra, ktorej melódia sa viac už v priebehu koncertu nezopakuje. Až v tomto okamihu nasleduje expozícia prevedenie hlavnej a vedľajšej témy vety . Hlavná téma je inšpirovaná ukrajinskou ľudovou melódiou, vedľajšia je romantickejšia. Druhá veta začína tichými akordami hranými pizzicato. Nežnú až nevinne znejúcu hlavnú tému zahrá flauta a hneď po nej klavír s jemným doporovodom orchestra. V strednej časti vety je zakomponovaná rýchla klavírna pasáž. Tretiu vetu výrazne otvárajú tympany a sláčiky, a ihneď razantne nastupuje klavír. Hlavná téma je rýchla, tanečného charakteru s krátkymi klavírnymi frázami. Ďalšia téma je kontrastná, viac zasnívaná.
Čajkovskij napísal ešte dva klavírne koncerty, ktoré sa ale hrávajú zriedka. Naopak, koncert b-mol je pravdepodobne najznámejším a najpopulárnejším klavírnym koncertom všetkých čias.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk