A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Kišó Kurokawa | |
japonský architekt | |
Narodenie | 8. apríl 1934 Kanie, Japonsko |
---|---|
Úmrtie | 12. október 2007 (73 rokov) Tokio, Japonsko |
Alma mater | univerzita v Kjóto Tokijská univerzita |
Manželka | 2. Ayako Wakao |
Deti | 2 |
Odkazy | |
Commons | Kišó Kurokawa |
Kišó Kurokawa (* 8. apríl 1934, Kanie, Japonsko – † 12. október 2007, Tokio) bol japonský architekt a jeden zo zakladateľov hnutia metabolistov.
Životopis
Narodil v meste Kanie prefektúre Aiči. Vyštudoval architektúru na univerzite v Kjóto kde získal titul bakalára v roku 1957. Inžiniersky titul dostal na Tokijskej univerzite, pod dohľadom Kenza Tangea v roku 1959. Spolu s ostatnými kolegami založil v roku 1960 hnutie metabolistov, ktorého členovia sú známi ako metabolisti. Bolo to radikálne japonské avantgardné združenie presadzujúce znovuoživenie architektonických štýlov ale v ázijskom kontexte. Skupina bola veľmi úspešná, čo vyvrcholilo uznaním za stánok Takara Cotillion Beautillion na Svetovej výstave v Osake roku 1970.
Kurokawa mal dcéru a syna z prvého manželstva so svojou spolužiačkou. Druhé manželstvo uzavrel s herečkou Ayako Wakao. Jeho mladší brat s ním spolupracoval na niektorých projektoch z oblasti priemyselného dizajnu.
8. apríla 1962 založil spoločnosť Kisho Kurokawa Architect & Associates, ktorej aj predsedal. Centrála sa nachádzala v Tokiu, pobočky v Osake, Nagoja, Astane, Kuala Lumpur, Pekingu a Los Angeles. Spoločnosť je japonskou vládou označovaná za „First Class Architects Office.“
Vydal niekoľko kníh o filozofii a architektúre, o čom prednášal po celom svete. Tvrdil, že existujú dve tradície združené v kultúre: viditeľné a neviditeľné. Ako sám hovoril, jeho práca niesla neviditeľnú japonskú tradíciu. Je to vidieť najmä na „materiáloch, v nestálosti, vo vnímavosti a detaile.“ Pri pohľade na jeho metabolickú prácu, sa tradícia nezdá veľmi prítomná. Napriek tomu možno povedať, že je to práca japonská.
Zomrel na zlyhanie srdca 12. októbra 2007 v Tokiu, vo veku 73 rokov.
Nestálosť
Bol ovplyvnený deštrukciou japonských miest počas 2. svetovej vojny, či prírodnými katastrofami, ktoré zanechali v japonských mestách iba tehly a kameň, ako pomník minulých miest a nie drevo a prírodné elementy ako bolo pre túto kultúru tradičné.
Preto v jeho diele vychádza do popredia motív premenlivosti, 4 ročných období v jednej línií s dramatickými premenami Japonska. Myšlienka, že budovy a mestá majú byť čo najviac prírodné a mali by byť v harmónii so zvyškom prírody, ktorá je jediná stála veličina, napomohla vzniku tradície spojenej s budovaným „dočasných“ stavieb.
Myšlienka nestálosti sa odzrkadľovala v Kurokawovom diele počas hnutia tzv. metabolistov. Budovy boli robené ako premiestňovateľné, prispôsobiteľné a meniteľné. Tento princíp smeroval jeho tvorbu k otvorenému systému, systému v čase a priestore.
Materiál
Snažil sa nepoužívať neprirodzené materiály, farby a textúry. Vyznával krásu materiálu ako takého, bez žiadneho prikrášľovania. Ide o vieru v maximálny pôžitok vychádzajúci z prírodných statkov. Kurokawa hrdo vystavoval železo ako železo, hliník ako hliník a betón takmer neupravený. Išlo o skutočnú hrdosť k materiálu.
Všetky tieto jeho pocity zakomponoval do jeho tézy capsule building. Všetko – eskalátory, výťahy, potrubia a rúry sú exteriérové a viditeľné. Jeho otvorené stavby priznávajú všetky siete a konštrukcie, ktoré sú povýšené na sprostredkovateľa krásy
Detail
Zmysel pre detail je pre Japonsko typický a podľa Kurokawu ide o snahu vyjadriť individualitu. V Japonsku je normálne postupovať od častí k celku, a nie naopak. Napr. každý tesársky spoj bol pod drobnohľadom Kurokawu.
Práve táto vlastnosť Japoncov spôsobila zmenu agrárnej spoločnosti na plne priemyselný národ za menej ako 50 rokov. Cit pre jemné práce a detail však splynul s úlohou tvorcu, čoho výsledkom sú diela svojskej estetiky. Detailnosť priniesla nový stupeň hierarchie, ktorý Kurokawa opísal spôsobom, že „Západná architektúra a mestá sú organizované do hierarchie infraštruktúry, zatiaľ čo súčasná japonská architektúra sa zaujíma o anatómiu častí celku.“
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kišó Kurokawa
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk