A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Ki-61 Hien | |
![]() | |
Typ | jednomotorové jednomiestne stíhacie a stíhacie-bombardovacie lietadlo |
---|---|
Výrobca | Kawasaki |
Konštruktér | Takeo Doi, Šin Ówada |
Prvý let | december 1941 |
Zavedený | 1942 |
Charakter | vyradený |
Hlavný používateľ | Japonsko Čína |
Výroba | Kawasaki Kókúki Kógjo Kabušiki Kaiša (Kawasaki - letecké strojárstvo s.r.o.), závod Kagamigahara, pref. Gifu, Japonsko |
Vyrobených | 2 654[1] |
Kawasaki Ki-61 Hien (z jap. 飛燕 v prekl. lastovička) bolo jednomotorové jednomiestne stíhacie a stíhacie-bombardovacie lietadlo používané počas druhej svetovej vojny Letectvom Japonskej cisárskej armády označované ako typ 3 model 1. Vzhľad Ki-61 bol podobný európskym lietadlám, a tak mu Spojenci pridelili kódové označenie Tony v presvedčení, že ide o kópiu neznámeho talianskeho stíhacieho lietadla alebo určitého variantu Messerschmittu Bf 109 vyrábaného pod licenciou.
Vznik a vývoj
Prvý prototyp Ki-61 vzlietol z letiska v Kagamigahare v decembri 1941. Tým sa zahájila éra celkovo dvanástich prototypov a overovacích lietadiel, vyrobených na začiatku roku 1942. Lietadlá dosahovali maximálnu rýchlosť 590 km/hod, pričom boli vybavené 13mm pancierom za chrbtom a hlavou pilota a dvoma guľometmi Ho-103 kalibru 12,7 mm v trupe a dvoma v krídle. Ki-61 podobne ako Ki-60 mal vysokú pristávaciu rýchlosť čo robilo zo začiatku problém pilotom. Neskôr si na ňu ale zvykli a začali oceňovali vysokú rýchlosť stroja dosahovanú pri strmhlavom lete. V priebehu roku 1942 boli vykonané porovnávacie skúšky a simulované súboje s japonskými typmi Ki-43, Ki-44, nemeckým Bf-109E, americkým P-40E a sovietskym LaGG-3, ktoré údajne preukázali vyššiu kvalitu Ki-61 a to aj napriek častým poruchám motoru a haváriám, ktoré vývoj tohto typu prenasledovali.
Na konci roku 1942 prijalo armádne letectvo Ki-61 do výzbroje pod označením armádne stíhacie lietadlo typ 3 model 1A a vo februári 1943 zaradilo do 23. nezávislej perute v Óte prvé lietadlá. Sériová výroba sa rozbiehala v Kagamigahare už od augusta 1942. Sériové stroje sa na prvý pohľad líšili od prototypov presklenejšou kabínou v úrovni čelného štítku. Typu bolo priradené oficiálne meno Hien (v prekl. lastovička).
Verzie
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/a3/Ki-61_at_Fukuoka_in_1945.jpeg/220px-Ki-61_at_Fukuoka_in_1945.jpeg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/96/Kawasaki_Ki-61_Hien_with_aircrew.jpeg/220px-Kawasaki_Ki-61_Hien_with_aircrew.jpeg)
Ki-61-Ia
Niesol okrem dvoch trupových guľometov Ho-103 kalibru 12,7 mm ešte dva guľomety typu 89 kalibru 7,7 mm v krídlach.
Ki-61-Ib
Táto verzia mala v trupe aj v krídlach inštalované guľomety Ho-103 (typ 1) a hmotnosť takto vyzbrojených lietadiel stúpla o 150 kg a maximálna letová hmotnosť dosahovala 3 616 kg. Lietadlu boli inštalované dva závesníky pod krídlami, na ktoré mohli byť podvesené nádrže s kapacitou 200 l, alebo bomby do hmotnosti 250 kg. Neskoršie verzie mali spoľahlivejšie zadné kolečko. Achillovou pätou lietadiel Ki-61 sa však stali kvapalinou chladené motory Ha-40, nároční na úroveň údržby, zraniteľné v nevyhovujúcich prevádzkových podmienkach a trpiace nekvalitným továrenským spracovaním (toto viedlo nakoniec k vývoju lietadla Ki-100 z lietadla Ki-61, pričom bol použitý hviezdicový motor).
Ki-61-Ic
Verzia s inštalovanými kanónmi MG 151 kalibru 20 mm v krídlach (pôvodne mali byť inštalované japonské kanóny Ho-5 rovnakého kalibru, ale z dôvodu meškania výroby sa tak nestalo). Takto bolo upravených približne 388 strojov, ktoré sa vyznačovali okrúhlymi výstupkami na ploche krídla zakrývajúcich závery kanónov s dlhou hlavňou.
Ki-61-I KAI
Verzia s konštrukčnou úpravou draku, nosné časti krídiel boli zosilnené a zadnú časť trupu bolo od prednej ľahké oddeliť. Približne štyristo lietadiel bolo upravených na túto verziu, pričom boli vyzbrojené dvoma guľometmi Ho-103 v trupe a dvoma kanónmi MG-151 v krídlach a nieslo označenie Ki-61 KAIc. Podstatnejšie úpravy boli vykonané na verzii KAId, pre ktorú sa stalo charakteristické predĺženie trupu pred kabínou z dôvodu inštalácie japonských 20 mm kanónov Ho-5 s tým, že v krídlach budú zabudované dva guľomety Ho-103 kalibru 12,7 mm.
Ki-61-II
Prvý prototyp tejto verzie bol vyrobený v roku 1943 a líšil sa od doteraz vyrobených Ki-61 štíhlejším krídlom s väčšou plochou, predĺžením prednej časti trupu, zväčšenou zvislou chvostovou plochou a v úprave tvaru čelného štítu kabíny. Bol tiež predĺžený kryt nasávania motora s umiestnenými proti prachovými filtrami. Prototypy tejto verzie nepriniesli žiadny úspech, nové motory boli nespoľahlivejšie ako jeho predchádzajúce varianty a aerodynamické úpravy nepriniesli žiadny úspech. Pri letových skúškach dokonca prichádzalo aj k deštrukcii krídla. Celkovo bolo postavených osem kusov a bolo dané rozhodnutie prepracovať danú verziu na verziu Ki-61-II KAI.
Ki-61-II KAI
Prvý let bol vykonaný apríli roku 1944. Konštruktéri v tomto prípade spojili osvedčené krídlo Ki-61-I KAI s trupom Ki-61-II. V tejto verzii boli inštalované motory Ha-140. Stroje pri skúškach dosahovali rýchlosť 610 km/hod vo výške 6 000 m, dobre stúpali a boli ľahko ovládateľné. Letectvo Japonskej cisárskej armády ich prijalo do výzbroje pod označením armádne stíhacie lietadlo typ 3 model 2.
Sériová výroba bola zahájená v septembri 1944 a prevádzalo ju veľa problémov, hlavne s nedostatkom pohonných jednotiek a rôznych subkomponentov. Z výroby schádzali predovšetkým subverzie Ki-61-II KAIa (model 2A) s dvoma kanónmi Ho-5 kalibru 20 mm v trupe a dvojicou guľometov kalibru 12,7 mm v krídlach. Podľa niektorých prameňov bola do výroby zaradená aj subverzia Ki-61-II KAIb (model 2B), vyzbrojená štyrmi kanónmi kalibru 20 mm, umiestnených po dvoch v trupe a krídlach. Chaos pri výrobe spôsobil, že z 374 rozpracovaných strojov bolo dokončených len 99 kusov.
Ki-61-III
Verzia s novým (kvapkovitým) typom kabíny.
Bojové nasadenie
Lietadlá Ki-61 si vyslúžili rešpekt u Spojencov už pri prvých stretoch nad Novou Guineou a neskôr nad Filipínami, Taiwanom a Okinawou. Boli prevažne nasadené v perutiach určených k protivzdušnej obrane Tokia a stredného a západného sektoru Japonských ostrovov. Stroje zaznamenali viaceré úspechy, ale v konečnom dôsledku nestačili na vysoko lietajúce bombardéry B-29 Superfortress.
Špecifikácie (Ki-61-Ib)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Kawasaki_Ki.61_Hien.svg/300px-Kawasaki_Ki.61_Hien.svg.png)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 8,75 m
- Rozpätie: 12 m
- Výška: 3,70 m
- Nosná plocha: 20 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 210 kg
- Vzletová hmotnosť: 3 130 kg
- Pohonná jednotka: 1x invertný radový dvanásťvalcový kvapalinou chladený motor Kawasaki Ha-40 so vzletovým výkonom 876 kW (1 191 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 592 km/hod vo výške 4 860 m
- Výstup do výšky 5 000 m: 5 min 31 s
- Praktický dostup: 11 000 m
- Dolet: 1 100 km
Výzbroj
Špecifikácie (Ki-61-II KAI)
Technické údaje
- Posádka: 1
- Dĺžka: 9,16 m
- Rozpätie: 12 m
- Výška: 3,70 m
- Nosná plocha: 20 m²
- Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 840 kg
- Vzletová hmotnosť: 3 780 kg
- Pohonná jednotka: 1x invertný radový dvanásťvalcový kvapalinou chladený motor Kawasaki Ha-140 so vzletovým výkonom 1 119 kW (1 500 k)
Výkony
- Maximálna rýchlosť: 610 km/hod vo výške 6 000 m
- Cestovná rýchlosť: 400 km/hod vo výške 4 000 m
- Praktický dostup: 11 000 m
- Dolet: 1 600 km
Výzbroj
Pozri aj
Rodová línia
Porovnateľné lietadlá
Referencie
- ↑ SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. Plzeň : Fraus, 1998. ISBN 80-7238-041-9. Kapitola Kawasaki Ki-60, Ki-61 Hien (Tony), Ki-100, s. 49-53. (česky)
Zdroje
- SCHMID, Jaroslav. Stíhací a bombardovací letadla Japonska - 1. díl. 2. vyd. Plzeň: Fraus, 1998. ISBN 80-7238-041-9
- COLLIER, Basil. Japanese Aircraft of World War II. London: Sidgwick&Jackson, 1979. 144 s. ISBN 0-283-98399-X
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kawasaki Ki-61
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk