A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Katerina Sakellaropoulou | ||||||||
Prezidentka Gréckej republiky | ||||||||
Katerina Sakellaropoulou v roku 2020 | ||||||||
Prezidentka Gréckej republiky | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Momentálne v úrade | ||||||||
od 13. marca 2020 | ||||||||
Premiéri | Kyriakos Mitsotakis Ioannis Sarmas Kyriakos Mitsotakis | |||||||
| ||||||||
Predsedníčka Štátnej rady | ||||||||
V úrade 17. október 2018 – 11. február 2020 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 30. máj 1956 (68 rokov) Solún, Grécko | |||||||
Politická strana | nezávislá | |||||||
Alma mater | Univerzita Panthéon-Assas | |||||||
Profesia | sudkyňa | |||||||
Štátna príslušnosť | grécka | |||||||
Rodina | ||||||||
Partner |
Pavlos Kotsonis | |||||||
Odkazy | ||||||||
Katerina Sakellaropoulou (multimediálne súbory) | ||||||||
Katerina Sakellaropoulou (novogr. Κατερίνα Σακελλαροπούλου) alebo Ekateríni Sakellaropoulou (novogr. Αικατερίνη Σακελλαροπούλου; * 30. máj 1956, Solún, Grécko) je grécka sudkyňa a od volieb v roku 2020 prezidentka Gréckej republiky. V rokoch 2018 až 2020 bola predsedníčkou Štátnej rady. Je prvou gréckou ženou-prezidentkou.
Život
Súkromný život
Katerina Sakellaropoulou sa narodila v Solúne 30. mája 1956.[1] Jej rodina pochádza zo Stavroúpoli, súčasného dema Pávlos Melás. Jej otec Nikólaos Sakellaropoulou bol najmä podpredsedom kasačného súdu.
Jej druhom je právnik Pávlos Kotsónis.[2] Katerina je matkou dcéry narodenej z predchádzajúceho manželstva.[3]
Štúdium a právnická kariéra
Katerina vyštudovala ústavné právo na Národnej a Kapodistrijskej univerzite v Aténach[4] a postgraduálne štúdium práva životného prostredia ukončila na Univerzite Panthéon-Assas vo Francúzsku.[5] V polovici 80. rokov bola prijatá do Štátnej rady Grécka a v roku 2000 bola povýšená na štátnu radkyňu.[6]
V októbri 2015 bola Katerina vymenovaná za podpredsedníčku Štátnej rady a od októbra 2018 za jej predsedníčku.[7][8] Špecializovala sa na ústavné a environmentálne právo.[9]
Predsedníčka Štátnej rady
Dodatočnú známosť získala tým, že sa stala prvou ženou, ktorá sa stala predsedníčkou najvyššieho súdu. Jej citlivosť na otázky občianskej slobody, ekológie a práv menšín a utečencov podnietila vládu SYRIZA Alexisa Tsíprasa, aby podporila jej kandidatúru na túto funkciu. Sakellaropoulouvej vymenovanie do predsedníctva Gréckej štátnej rady niektorí vnímajú ako túžbu tejto vlády prejaviť úctu k tejto inštitúcii.[10][11][12]
Katerina pravidelne publikuje v odborných časopisoch. Prispela aj do publikácie Finančná kríza a ochrana životného prostredia v judikatúre Štátnej rady (novogr. Οικονομική κρίση και προστασία του περιβάλλοντος στη νομολογία του Συμβουλίου της Επικρατείας).[13][14]
Prezidentské voľby 2020
Keďže funkčné obdobie úradujúceho prezidenta Prokopisa Pavlopulosa sa chýlilo ku koncu, konzervatívny premiér Kyriakos Mitsotakis navrhol do parlamentnej voľby ako prezidentského nástupcu Katerinu Sakellaropoulou, pričom zdôraznil, že nie je členkou žiadnej politickej strany.[9] Vyhlásenie sa uskutočnilo počas prejavu, iba niekoľko dní pred prezidentskými voľbami.
Katerina Sakellaropoulou, ktorá bola považovaná za progresívnu, ale nezávislú osobnosť, rýchlo získala podporu Novej demokracie, na čele ktorej stál premiér, ako aj koalície SYRIZA a strany Hnutia za zmenu (KINAL).[15]
Podľa lídra parlamentnej opozície Alexisa " vždy energicky slúžila spravodlivosti, ochrane individuálnych práv a náboženskej neutralite štátu." Podľa neho jej zvolenie "odmení progresívne hodnoty, ktoré ako sudkyňa zastávala."[16][17][18]
Ako jediná kandidátka získala v hlasovaní 261 hlasov z možných 300 a stala sa tak prvou ženou zvolenou za prezidenta republiky.[19][9] Jej víťazstvo sa považuje za veľkú udalosť, keďže grécka spoločnosť je stále dosť patriarchálna a diskriminačná voči ženám.[20]
Prezidentka Grécka
Katerina zložila prísahu 13. marca 2020 pred gréckym parlamentom. Vzhľadom na zdravotné obmedzenia počas boja proti vírusu COVID-19 sa jeho slávnostného nástupu do funkcie zúčastnilo len niekoľko osobností.[21] V septembri 2022 sa s ňou v Aténach stretla prezidentka Zuzana Čaputová.[22]
Po smrti posledného gréckeho kráľa Konštantína II. v januári 2023 sa Sakellaropoulou odmietla zúčastniť na jeho pohrebe.[23]
Po parlamentných voľbách v máji 2023 Katerina poverila Kyriakosa Mitsotakisa a potom Alexisa Tsiprasa zostavením vlády. Obaja však nevedeli zostaviť väčšinovú koalíciu, preto Sakellaropooulou vymenovala sudcu Ioannisa Sarmasa za predsedu vlády až do nových volieb, ktoré sa uskutočnili 25. júna 2023.[24][25][26]
Referencie
- ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου . Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, . Dostupné online. (po grécky)
- ↑ STAR.GR, Συντακτική Ομάδα. Το προφίλ της Σακελλαροπούλου: Λάτρης της φύσης, των ταξιδιών και των γατών | Star.gr . www.star.gr, 2023-07-18, . Dostupné online. (po grécky)
- ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online . ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου . Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, . Dostupné online. (po grécky)
- ↑ En Grèce, une femme élue pour la première fois à la présidence de la République. Le Monde.fr, 2020-01-22. Dostupné online . (po francúzsky)
- ↑ Ποια είναι η πρώτη γυναίκα πρόεδρος του ΣτΕ, Αικατερίνη Σακελλαροπούλου . 2018-10-16, . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου . Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, . Dostupné online. (po grécky)
- ↑ Ολα τα ονόματα προέδρων-αντιπροέδρων των Ανωτάτων Δικαστηρίων . iefimerida.gr, 2015-10-22, . Dostupné online. (po grécky)
- ↑ a b c Grécky parlament zvolil sudkyňu Sakellaropuluovú za prezidentku . Pravda.sk, 2020-01-22, . Dostupné online.
- ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online cit. 2023-07-24. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ ΤΣΙΝΤΣΊΝΗΣ, Μιχάλης. Αικατερίνη Σακελλαροπούλου: Εμπόδια online. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2018-10-17, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po grécky)
- ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online cit. 2023-07-24. (po francúzsky)
- ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου online. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po grécky)
- ↑ ΠΡΟΣΩΠΟ – Βιβλιοnet online. Cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online cit. 2023-07-24. (po francúzsky)
- ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online cit. 2023-07-24. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
- ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online cit. 2023-07-24. (po francúzsky)
- ↑ FORGAR, Ségolène. Ekaterini Sakellaropoulou devient la première femme présidente de la Grèce online. Madame Figaro, 2020-01-22, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ En Grèce, une femme élue pour la première fois à la présidence de la République. Le Monde.fr, 2020-01-22. Dostupné online cit. 2023-07-24. (po francúzsky)
- ↑ VERDIER, Marie. Ekaterini Sakellaropoulou, la première présidente de Grèce. La Croix, 2020-01-22. Dostupné online cit. 2023-07-24. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
- ↑ BECATOROS, Elena. Greece's first female president is sworn in online. AP News, 2020-03-13, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Prezidentka sa stretla s gréckou prezidentkou a premiérom online. Prezidentka Slovenskej republiky, 2022-09-06, cit. 2023-07-24. Dostupné online.
- ↑ BERN, Stéphane. Aux obsèques de Constantin II : l’Europe du sang bleu, comme une seule famille online. parismatch.com, 2023-01-16, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Elections en Grèce: un haut magistrat chargé de former un gouvernement intérimaire online. Le Soir, 2023-05-24, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ Grèce : un gouvernement intérimaire avant de nouvelles élections online. euronews, 2023-05-24, cit. 2023-07-24. Dostupné online. (po francúzsky)
- ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol. Nové parlamentné voľby budú v Grécku 25. júna online. Správy RTVS, 2023-05-29, cit. 2023-07-24. Dostupné online.
Iné projektyupraviť | upraviť zdroj
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Katerina Sakellaropoulou
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ekateríni Sakellaropoúlou na francúzskej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk