A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karol II. | |
neapolský kráľ | |
Narodenie | 1254 |
---|---|
Úmrtie | 6. máj 1309 Neapol, Taliansko |
Odkazy | |
Commons | Karol II. |
Karol II. (franc. Charles le Boîteux, tal. Carlo II d'Angiò; * 1254 – † 6. máj 1309, Neapol) bol neapolský kráľ.
Životopis
Karol bol druhorodený syn grófa Karola z Anjou a jeho prvej manželky Beatrix, dcéry provensalského grófa Raimonda Bérengera IV. Jeho otec získal vďaka pápežskej ponuke, vlastnej ctižiadostivosti a dávky vojenského šťastia sicílske kráľovstvo. Korunovaný bol v januári 1266.
Ako princ mal Karol, svojimi súčasníkmi pre telesný handicap prezývaný Chromý, od roku 1268 titul vojvodu zo Salerna. V máji či júni 1270[1] sa oženil s uhorskou princeznou Máriou, dcérou uhorského kráľa Štefana V. a Alžbety, dcéry kumánskeho chána Kuthana.
„ | Kráľ Štefan V... mal okrem ďalších dcér jednu, ktorá sa menovala Mária. Tú dal za manželku Karolovi Chromému, synovi Karola Veľkého... | “ |
– Dubnická kronika[2] |
Izabela Neapolská bola naopak vydatá za mladého uhorského kráľa Ladislava IV.
Aragónske väzenie
V roku 1282 sa Sicília vzbúrila proti anjouovskej nadvláde. Karol vtedy žil v provensalskom grófstve a otec ho poslal na parížsky dvor, kde mal získať prísľub vojenskej pomoci. Kráľovský bratanec Filip III. ochotne strýkovi poslal posily. V roku 1284 Karol v bitke pri Neapole padol do zajatia aragónskeho admirála Rogera z Laurie a svojho otca tým veľmi nahneval. Roger z Laurie prisľúbil Karolove prepustenie na oplátku za prepustenie Beatrix, dcéry kráľa Manfréda, ale klamal a Karola odviezol do Katalánska.
V internácii strávil Karol celé roky.[3] O jeho prepustenie sa zaslúžila anglická kráľovná Eleonóra Kastílska, ktorá neľutovala peniaze ani čas a jej snaha bola korunovaná úspechom.[4] Karol bol po opakovaných diplomatických vyjednávaniach prepustený v októbri 1288 a donútený sľúbiť, že nebude používať titul sicílskeho kráľa a dať troch zo svojich synov ako rukojemníkov aragónskemu kráľovi. Po nútenom príjazde na francúzsky dvor dal kráľ Filip IV. jeho sprievodcov zatknúť a Karola s vojenským doprovodom a mnohými rytiermi poslal do Itálie, kde bol nadšene privítaný guelfmi a pápežom Mikulášom IV.
Vláda
S otcom sa po návrate domov už nestretol[pozn. 1] a 29. mája 1289 bol v katedrále v Rieti korunovaný za kráľa Sicílie. V júni 1295 podpísal so svojim aragónskym proťajškom zmluvu z Anagni, ktorá zaručovala prepustenie rukojemníkov. Úplné zloženie zbraní priniesla až roku 1302 zmluva z Caltabellotta, v ktorej získal Sicíliu Fridrich Aragónsky, mladší brat aragónskeho kráľa Jakuba II. a vnuk kráľa Manfréda.
Karol sa rozhodol sa ujať po otcovi zdedeného jeruzalemského trónu, čo ho donútilo k otvorenému sporu s cyperskými Lusignanovcami. Neskôr na jeruzalemskú korunu rezignoval a uprel svoje úsilie k udržaniu panstiev v Grécku a Albánsku, kde sa stretol so Štefanom Urošom a byzantským cisárom Andronikom II.[3]
Zomrel roku 1309 vo veku 55 rokov a bol pochovaný v dominikánskom kostole v Neapoli. Na sicílsky trón nastúpil jeho tretí syn Róbert.
Rodokmeň Karola II.
Karol II. | Otec: Karol I. |
Starý otec: Ľudovít VIII. |
Prastarý otec: Filip II. |
Prastará matka: Izabela Henegávska | |||
Stará matka: Blanka Kastílska |
Prastarý otec: Alfonz VIII. | ||
Prastará matka: Eleonóra Anglická | |||
Matka: Beatrix Provensalská |
Starý otec: Raimond Bérenger IV. |
Prastarý otec: Alfonz II. | |
Prastará matka: Garsinde zo Sabranuu | |||
Stará matka: Beatrix Savojská |
Prastarý otec: Tomáš I. | ||
Prastará matka: Margaréta Ženevská |
Poznámky
- ↑ Karol z Anjou zomrel v januári 1285 a nástupcom po dobu synovej neprítomnosti určil vnuka Karola Martela. Regentom mal do doby Karolovho návratu, alebo dosiahnutia vnukovej plnoletosti byť Róbert II. z Artois.
Referencie
- ↑ www.fmg.ac
- ↑ Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická. Ed. Július Sopko. Budmerice : Vydavateľstvo Rak, 2004. 239 s. ISBN 80-85501-13-9. S. 96.
- ↑ a b NICOLLE, David. Pád Akkonu 1291 : krvavý zánik křižáckých států. Praha : Grada, 2010. 96 s. ISBN 978-80-247-3414-9. S. 14.
- ↑ PERNOUDOVÁ. Žena v době katedrál. Praha : Vyšehrad, 1996. 255 s. ISBN 80-7021-544-5. S. 203.
Literatúra
- RUNCIMAN, Steven. The Sicilian vespers. : Cambridge University press, 1958. 356 s. ISBN 0521286522. (anglicky)
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Karol II. (Neapolsko)
Externé odkazy
Karol II.
| ||
Vladárske tituly | ||
---|---|---|
Predchodca Karol I. |
Kráľ Neapolska 7. január 1285 – 6. máj 1309 |
Nástupca Róbert I. |
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk