A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Karel Urbánek | ||||||||
7. generálny tajomník ÚV KSČ | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 24. november 1989 – 20. december 1989 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 22. marec 1941 (83 rokov) Bojkovice, Protektorát Čechy a Morava | |||||||
Politická strana | KSČ (do 1990) KSČM (od 1990) | |||||||
Alma mater | Vysoká škola politická ÚV KSČ v Prahe | |||||||
Profesia | politik | |||||||
Národnosť | česká | |||||||
Karel Urbánek (* 22. marec 1941, Bojkovice) je bývalý český komunistický politik, ktorý bol v období nežnej revolúcie v novembri 1989 zvolený za posledného generálneho tajomníka Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
Politická kariéra
Stranícky rast
Po ukončení štúdia na Železničnej priemyslovke vo Valticiach bol v rokoch 1962 až 1973 zamestnaný na železnici ako výpravca a prednosta železničných staníc. Následne už pracoval v straníckych funkciách KSČ. Od roku 1974 pôsobil v rôznych straníckych funkciách na Juhomoravskom krajskom výbore KSČ na oddelení priemyslu aj ako vedúci oddelenia, potom bol tajomníkom Mestského výboru KSČ v Brne.[1] Pri zamestnaní vyštudoval vtedajšiu Vysokú školu politickú ÚV KSČ (titul RSDr.) a postgraduál na Vysokej škole ekonomickej v Prahe.[1]
Od roku 1984 stál na čele Mestského výboru KSČ v Brne,[2] o dva roky neskôr sa dostal do Ústredného výboru KSČ.[3] Zastával funkciu vedúceho politicko-organizačného oddelenia a predsedu Výboru pre riadenie straníckej práce v českých krajinách.[1]
20. apríla 1989 bol zvolený za volebný obvod Brno-město-východ poslancom Českej národnej rady ako náhradník za bývalého predsedu vlády Českej socialistickej republiky Jozefa Korčáka.[4]
Obdobie nežnej revolúcie
24. novembra 1989 bol po odstúpení Milouša Jakeša zvolený za jeho nástupcu vo funkcii generálneho tajomníka ÚV KSČ. Značnú podporu vtedy mal aj bývalý predseda československej vlády Lubomír Štrougal (podporoval ho aj sám Urbánek ako „skúseného a rozumného politika“),[5] k Urbánkovmu zvoleniu viedla intervencia prezidenta Gustáva Husáka.[6]
O deň neskôr vystúpil v Československej televízii, kde pripustil chyby komunistického vedenia, vyzval k dialógu so všetkými stranami, ale trval na udržaní socializmu a varoval pred vyhrotením situácie.[7] 28. novembra ale na vystúpení na pražskom aktíve funkcionárov KSČ znovu varoval pred skupinami, ktoré sa zmocnili revolúcie a chcú obrátiť krajinu od socializmu.[8] Aktív sa postavil na Urbánkovu stranu a vyzval k tomu, aby protestujúci občania neúčasťou v chystanom generálnom štrajku tiež podporili Urbánka a jeho smerovanie vo vedení KSČ.[9] O dva dni neskôr ale Urbánka ako člena bývalého Jakešovho vedenia odmietli napr. študenti vo Výzve všetkým poctivým komunistom.[10] Pri rôznych príležitostiach Urbánek vyjadroval, že KSČ pod jeho vedením chce nadväzovať na myšlienky Pražskej jari 1968. Pod vedením Urbánka, predsedníctvo UV KSČ mimo iné rozhodlo o rekonštrukcii zákonodárných orgánú, zrušenie Ľudových milícií a zrušenie vedúcej úlohy KSČ. Dohodol s prezidentom Husákom menovanie Čalfovej vlády a jeho odchod z funkcie prezidenta.
Od 3. do 5. decembra bol Urbánek s ďalšími komunistami v Moskve na stretnutí zástupcov členských krajín Varšavskej zmluvy, kde rokoval aj s Michailom Gorbačovom. O Gorbačovovej reakcii médiá informovali v Rudom práve 5. decembra 1989.[11]
6. decembra komunisti iniciovali prvé bilaterálne rokovania so zástupcami Občianskeho fóra a Verejnosti proti násiliu, zastúpenými Václavom Havlom, Petrom Millerom, Petrom Pithart, Jánom Budajom a Milanom Kňažkom.[12] Urbánek sprevádzaný Vasilom Mohoritom a hovorcom ÚV Jozefom Horom sa postavil ústretovo k ich požiadavkám a ponúkol im, aby navrhli kandidátov na miesta vo vláde. Na protistranu tak ale zapôsobil slabo, Havel ho označil za „nastrčeného blúznivca, ktorého zrejme mieni Mohorita nahradiť“,[13] a tá vzápätí začala zvyšovať svoje požiadavky.[14]
Aktívnejšie vo vyjednávaní s nekomunistickou opozíciou vystupoval predseda federálnej vlády Ladislav Adamec, čo sa neskôr prejavilo aj tým, že keď došlo na mimoriadnom zjazde KSČ k reorganizácii vedúcich funkcií a post generálneho tajomníka ÚV KSČ bol nahradený predsedom strany, zvolili do tejto role delegáti 20. decembra práve Adamca.[15]
Po nežnej revolúcii
Urbánek ešte do júna 1990 vykonával funkciu v čele Ústrednej a revíznej komisie KSČ, potom politickú kariéru ukončil.
Referencie
- ↑ a b c JANIŠ, Karel. Blahopřání : . Echo – Brněnský levicový občasník (Brno: Městský výbor KSČM v Brně), 2016, roč. 25, čís. 3, s. 12. Dostupné online .
- ↑ KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století: Urbánek, Karel . . Dostupné online. Archivované 2023-01-11 z originálu.
- ↑ Karel Urbánek . . Dostupné online.
- ↑ Digitální parlamentní knihovna: Stenoprotokol 15. společné schůze ČNR 1986–1990
- ↑ Fejeton poslední generální tajemník - stream video na webe ČT24, 17. 11. 2009
- ↑ Sametová revoluce 1989 : pátek 24. listopadu 1989 . TOTALITA.cz. Dostupné online. (po česky)
- ↑ K. Urbánek vystoupil v Čs.televizi . Strana demokratického socialismu, . Dostupné online. Archivované 2018-07-16 z originálu.
- ↑ Demokratická revoluce 1989 . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
- ↑ Sametová revoluce 1989 : pondělí 26. listopadu 1989 . TOTALITA.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Sametová revoluce 1989 : listopad 1989 - některé události . TOTALITA.cz, . Dostupné online. (po česky)
- ↑ Demokratická revoluce 1989 : 5. prosinec . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
- ↑ Demokratická revoluce 1989 . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
- ↑ Představitelé krizového štábu Koordinačního centra Občanského fóra a zástupci Verejnosti proti násiliu přesvědčují Valtra Komárka před zahájením závěrečné části jednání takzvaných rozhodujících politických sil, aby přijal ve federální vládě funkci prvního místopředsedy odpovědného za ekonomiku. . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Cesta k vládě národního porozumění . Vláda ČR, 2009-11-16. Dostupné online.
- ↑ Demokratická revoluce 1989 . Ústav pro soudobé dějiny AV ČR. Dostupné online.
Ďalšia literatúra
- BÍLÝ, Matěj. URBÁNEK Karel. In: Biografický slovník vedoucích funkcionářů KSČ (1921 – 1989). Ed. Petr Anev, Matěj Bílý. Vyd. 1. Zväzok L – Z. Praha : Academia; Ústav pro studium totalitních režimů, 2018. 658 s. ISBN 978-80-200-2973-7, 978-80-88292-15-9. S. 482 – 485.
Zdrojupraviť | upraviť zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Urbánek (politik) na českej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk