A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/61/Katyusha_launcher_rear.jpg/220px-Katyusha_launcher_rear.jpg)
Kaťuša bolo slangové pomenovanie sovietskych raketometov BM-8 kalibru 82 mm a BM-13 kalibru 132 mm (BM je skratkou ruského označenia bojevaja mašina – bojové vozidlo).
Sovietska armáda tieto raketomety používala od druhej svetovej vojny. Meno dostali podľa populárnej ruskej vojnovej piesne Kaťuša. Hovorilo sa im aj Stalinov organ (nem. „Stalinorgel“) pre kvílivý zvuk ich rakiet, ktoré boli navyše zoradené na raketomete podobne ako organové píšťaly. Nemecko nasadilo podobnú zbraň Nebelwerfer, Američania zase T40 Whisbang, montovanú na tanku M4 Sherman.
Vývoj
Kaťušu navrhli inžinieri Georgij E. Langemak, Vladimir Artemiev, Boris Petropavlovskij, Jurij Pobedonoscev a ďalší pod Langemakovým vedením. V roku 1937 bol Langemak uväznený, mučený, odsúdený v zinscenovanom procese a popravený.
V priebehu vojny došlo k vylepšovaniu rakiet aj ich odpaľovacích zariadení. Základná raketa M-13 (dolet 8 470 m) a jej subverzie boli najpoužívanejšími typmi. Žiadna z rakiet rovnakej kategórie nedosiahla taký dostrel, ani stupeň bojového nasadenia. V priebehu vojny bolo s využitím pôvodného raketového motora pripravených niekoľko ďalších variantov rakiet. V porovnaní s pôvodnými leteckými raketami RS-132 boli dlhšie a množstvo ich pohonnej látky vzrástlo na 3,5 kg, mali tiež väčší dolet a mohutnejšiu bojovú hlavicu. Zatiaľ čo porovnateľné nemecké rakety boli stabilizované rotáciou pomocou šikmých plynových dýz, sovietske, britské aj americké rakety mali výrobne menej náročné a lacnejšie šípové stabilizátory s malými krídlami. To síce uľahčovalo ich použitie, ale stabilita i presnosť týchto rakiet bola oproti nemeckým nižšia. Preto kaťuše odpaľovali strely postupne, keďže pri hromadnej salve by sa mohli zraziť a explodovať.
Súbežne s vývojom nových rakiet, pokračovalo aj zdokonaľovanie odpaľovacích zariadení a vozidiel, na ktorých sa prevážali. Prvá zmena sa uskutočnila pre nízku priechodnosť automobilu ZIS-6 už koncom leta 1941. Odpaľovacie zariadenia sa začali montovať na tanku T-40 a T-60 s označením BM-8-24 a tiež na pásový traktor STZ-5-NATI. V apríli 1943 sa začali používať najmä nákladné automobily dodané od západných Spojencov v rámci lend-lease. Od polovice roku 1944 sa začali rozširovať nové odpaľovacie zariadenia pre rakety M-30 a M-31. Nové zariadenie dostalo názov BM-31-12, keďže mohlo niesť 12 rakiet. Čas potrebný na zaujatie palebného postavenia sa znížil z priemerných 3 až 4 hodín na 7 až 13 minút.
Po skončení vojny vývoj raketového delostrelectva pokračoval. Nástupníkmi kaťuší sa stali zariadnia BM-20 a BM-21 Grad.
Bojové nasadenie
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/11/BM_13_TBiU_7.jpg/220px-BM_13_TBiU_7.jpg)
Kaťuše neboli veľmi presné, ale s obľubou sa používali pri kobercovom bombardovaní kvôli svojmu šokujúcemu psychologickému efektu a ničivým účinkom črepín rakiet na živú silu nepriateľa.
Prvýkrát boli kaťuše skúšobne nasadené v bitke o Smolensk v lete 1941, kde zaznamenali úspech. 14. júla 1941 vypálila pokusná batéria zariadení BM-13 na podvozkoch automobilov ZIS-6 salvu reaktívnych striel na jednotky nemeckej 5. pechotnej divízie v meste Rudnia. 16. júla 1941 vystrelila pokusná batéria salvu reaktívnych striel na železničný uzol a križovatku v Orši. Salva spôsobila Nemcom ťažké straty a silný požiar, ktorý horel niekoľko dní. Ich úspech sa stal čoskoro legendárny. Každé nové nasadanie kaťuší vyvolávalo medzi nemeckými vojskami veľké znepokojenie.
Hoci na začiatku bojov na východnom fronte operovala len 1 batéria týchto raketometov, za rok už na fronte bolo 216 oddielov vyzbrojených gardovými mínometmi, ako sa kaťuše oficiálne nazývali. Koncom roku 1944 už Červená armáda disponovala viac ako 10 000 raketometmi kaťuša.
Katuše boli napokom po tanku T-34 jednou z najviac používaných motorizovaných zbraní v Červenej armáde. Nemeckí vojaci sa obávali hlavne veľkého rozsahu ničivej sily ich rakiet na pechotu vo voľnom priestore. Psychologický účinok ich kvíliacich a svištiacich rakiet bol údajne obrovský. Veľa vojakov v momente, keď počulo tento zvuk, okamžite zaľahlo do úkrytov. Dopad salvy rakiet jedinej kaťuše zničil všetko v okruhu 100 metrov.
Proti tankom boli kaťuše pomerne neúčinné. Skoro dve tretiny kaťuší bolo v bitkách zničených. Bolo to najmä preto, že nemali žiadnu pasívnu ochranu, ktorá z nich robila ľahké ciele aj pre nepriateľské letectvo.
Taktika nasadenia
Batéria kaťuší pozostávala z 8 odpaľovacích zariadení, 122mm húfnice, ktorá sa zastreľovala na cieľ a palebné informácie podávala ďalej pre kaťuše. Zvyšok ich veľkého zásobovacieho chvosta tvorilo asi 100 nákladných automobilov, ktoré viezli muníciu.
8. augusta 1941 Stalin osobne nariadil vytvoriť 8 gardových mínometných jednotiek, ktoré mali spadať pod vedenie vrchného veliteľstva (STAVKA-VGK). Každý mínometný pluk sa mal skladať z troch práporov, v každom po tri batérie. Celkovo tak malo byť v jednotke 36 zariadení BM-13 alebo BM-8. Samostatné gardové mínometné prápory mali 36 kaťuší v troch z 12 batérií. Do konca roku 1941 sa na fronte nachádzalo v službe 8 samostatných plukov, 35 samostatných práporov a 2 samostatné batérie, ktoré disponovali celkovo 554 odpaľovacími zariadeniami.
V júni 1942 boli vytvorené ťažké gardové mínometné pluky vybavené novými stacionárnymi odpaľovacími zariadeniami M-30. Tieto jednotky pozostávali z 96 raketometov v troch batériách. Od roku 1943 boli statickými odpaľovacími zariadeniami vybavené gardové mínometné brigády a neskôr divízie. Od júla 1942 bol prápor raketometov BM-13 prideľovaný každému tankovému zboru. V roku 1944 už sovietske jednotky používali zariadenia BM-31 v motorizovaných ťažkých gardových mínometných práporoch po 48 raketometov.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaťuša (raketomet)
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk