A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Súradnice: 49°17′43″S 18°47′18″V / 49,295407°S 18,788242°V
Kaštieľ v Radoli je renesančná stavba v obci Radoľa, okres Kysucké Nové Mesto. Objekt bol zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
Od roku 1983 slúži ako miesto pre stále expozície Kysuckého múzea. Slúži aj ako miesto pre výstavy a prednášky.[1]
Radoľa
Obec Radoľa sa nachádza neďaleko Kysuckého Nového Mesta, na dolnom toku rieky Kysuca. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z rokov 1332 – 1337, keď na území Slovenska vyberali pápežskí legáti cirkevné desiatky. V Radoli sa v tom čase nachádzala jediná kysucká fara, za ktorú farár Peter odviedol 6 grošov. Obec v tom čase patrila do panstva Varín, v 14. storočí sa stala súčasťou budatínskeho panstva. V 15. až 18. storočí vlastnili budatínske panstvo Suňogovci z Jasenice a Budatína. Menšie majetky mali v obci aj niekoľkí zemania.
Majitelia kaštieľa
Majiteľom budatínskeho panstva sa v roku 1487 stal Gašpar I. Suňog (Szunyogh). Jeho potomkovia dali v obci postaviť renesančný kaštieľ ako sídlo miestnej správy, a tiež príležitostnú rezidenciu zemepána. Prvá zmienka o kaštieli pochádza z roku 1575, kedy Juraj Suňog zvolal svedkov in domum curialem suam nobilitariam in possessione sua Radola habitam, čiže do svojho šľachtického kuriálneho domu v Radoli. Radoľa s kúriou sa znovu spomína v roku 1580. Ďalšie kúrie vlastnili Suňogovci v Rudine a Rudinke, ktoré odkúpili od miestnych zemianskych rodov. Kysucké kúrie po rozdelení budatínskeho panstva zostali v majetku uhorskej vetvy rodu Suňog.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/d/d4/Ka%C5%A1tie%C4%BE_v_Radoli.jpg/220px-Ka%C5%A1tie%C4%BE_v_Radoli.jpg)
V 17.storočí bol kaštieľ v Radoli centrom majera a tiež prechodným sídlom Gašpara III. Suňoga, ktorý ho dal prestavať. Nechal postaviť aj kamenný pivovar, ľadovňu, rybníky, majerský dom s maštaľami a stodolami, a tiež stajne pri kaštieli. Kaštieľ mal aj obrannú funkciu, o čom svedčia dodnes zachované kľúčové strieľne. V čase veľkého nebezpečenstva sa však Suňog a niektorí okolití zemania uchyľovali na bezpečnejší Budatínsky hrad. V roku 1712 si Gašpar III. Suňog so synom Ladislavom podelili budatínske majetky, pričom kaštieľ v Radoli aj s majerom pripadol Gašparovi. Ten žil v kaštieli až do svojej smrti v roku 1727. V tomto roku zomrel aj Ladislav Suňog a jeho vdova Terézia Šimoničová-Horvátová a dcéra Eva Suňogová viedli o majetky po ňom spor s Antonom Suňogom zo sliezskej vetvy rodu. V roku 1732 im musel Anton ako náhradu vyplatiť 60 000 zlatých. Anton Suňog sa v kaštieli pravdepodobne nezdržiaval. Kaplnka bola zrušená a jej zariadenie bolo prevezené do kostola v Kysuckom Novom Meste. Na konci 18. storočia rod Suňogovcov po meči vymrel, dedičkou budatínskeho panstva aj s kaštieľom v Radoli sa stala Jozefa Suňogová, ktorá ho sobášom s Antonom II. Čákim preniesla na rod Čákiovcov.
Čákiovci v Radoli nesídlili, na bývanie využívali hrad a kaštiele v Budatíne. Po prvej svetovej vojne posledný majiteľ budatínskeho panstva, Gejza Čáki, predal pozemky aj budovy obyvateľom Radole. Od roku 1926 kaštieľ slúžil na obytné účely, a to až do 70. rokov 20. storočia, kedy bol reštaurovaný a prešiel do správy Kysuckého múzea v Čadci.
Architektonický vývoj kaštieľa
Kaštieľ vo svojej najstaršej fáze mal podobu vežovitej stavby so štvorcovým pôdorysom, s dvoma podlažiami a pivnicou. Na každom podlaží bola len jedna miestnosť, v prízemnej sa zachovala renesančná krížová klenba s lunetami a štukovou výzdobou, na poschodí bol drevený trámový strop. Prístup do miestnosti na poschodí bol cez vonkajšie schodisko a drevenú pavlač, prízemná miestnosť a pivnica mali vlastný vstup. Dolnú miestnosť osvetľovali malé štrbinové okná, zachované dodnes. Fasáda stavby bola omietnutá kvalitnou renesančnou omietkou s maľovanou výzdobou. Okná lemovali červeno maľované rámy s trojuholníkovým frontónom a motívom rozviliny, bohatú výzdobu mal aj vstupný otvor. Nárožia zdobilo iluzívne kvádrovanie v sivej farbe doplnenej červenou linkou. Časť tejto výzdoby sa zachovala dodnes, bola však sňatá pri architektonickom a umeleckohistorickom výskume v 70. rokoch 20. storočia.
V roku 1658 bol kaštieľ prestavaný – k pôvodnej vežovitej stavbe bolo pristavaná časť s veľkou sieňou na oboch podlažiach a s niekoľkými obytnými miestnosťami radenými za sebou, bočný trakt s ďalšími miestnosťami, a k najstaršej časti bol pristavaný arkier murovaný z tehál. Niektoré okná boli zväčšené, iné zamurované, maľovanú výzdobu nahradili šambrány a rímsy vymurované z tehál, celú fasádu napokon zjednotili do jedného tónu v okrovej farebnosti. Okná na prízemí boli neskôr výrazne zväčšené, vo viacerých sa zachovali pôvodné drevené rámy s kovanými prevliekanými mrežami. Zvláštnosťou sú malé kľúčové strieľne na poschodí – zvonku mierne vystupujú z hmoty múrov, zvnútra majú malý výklenok, pravdepodobne pre strelcov. Strieľne dokladajú, že si kaštieľ stále uchovával obranný charakter, ktorý pravdepodobne dopĺňalo aj vonkajšie opevnenie, ktoré sa však nezachovalo. Z čias ranobarokovej prestavby pochádzajú aj maľované slnečné hodiny na juhovýchodnom priečelí.
V urbári z roku 1710 sa kaštieľ spomína ako poschodový, s komnatami, dvoma pivnicami, kaplnkou, kuchyňou, izbou pre kuchárov, ďalšou izbou pre pekára a bola tu aj pekárenská pec. Kaplnka slúžila pre potreby zemepána, vstupovalo sa do nej zo súkromnej komnaty. Na mape z 18. storočia je kaštieľ zakreslený s dvoma vežami, nedá sa však dokázať, či to zodpovedalo skutočnosti.
Koncom 18. storočia boli v kaštieli urobené drobné úpravy (delenie niektorých miestností), ktoré pravdepodobne súviseli s jeho využívaním ako sídla pre úradníkov.
Ani ďalšie úpravy v 19. storočí nezasiahli výraznejšie do podoby kaštieľa.
Na začiatku 20. storočia zhorela strecha kaštieľa, pri obnove boli v miestnostiach horného podlažia urobené nové trámové stropy.
Zaujímavosti
Pri stavbe kaštieľa boli použité aj kamene z neskororománskeho kostola na Koscelisku v Radoli. Kostol sa nachádzal na terase nad kaštieľom, postavili ho niekedy po roku 1240 a zanikol zrejme v prvej polovici 15. storočia, pravdepodobne ho vypálili husiti. Ruiny kostola však boli viditeľné ešte v polovici 20. storočia. Je zrejmé, že po zániku kostola miestni obyvatelia využívali ruiny ako zdroj stavebného materiálu.
Referencie
- ↑ Kaštieľ Radoľa - Kysucké múzeum . kysuckemuzeum.sk, . Dostupné online.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kaštieľ v Radoli
Externé odkazy
Zdroje
- KOSTKA, J. – ŠEVČÍKOVÁ, Z.: Renesančný kaštieľ v Radole. In: ARS 2, 1982, s.73-80.
- MAJERČÍKOVÁ, Danka: Svedkovia dávnych čias. In: Kysuce č. 32, 11.august 2010, s. 12.
- PARÁČOVÁ, Andrea: Kaštieľ v Radoli. In: Pamiatky a múzeá 4, 2012, s. 29-33.
- PARÁČOVÁ, Andrea: Suňogovci z Jasenice a Budatína. In: Pindur, D. - Turoci, M.: Šľachta na Kysuciach a jej susedia. Zborník z vedeckej konferencie. Čadca 2012, 38-53.
- ŠEDO, Ondrej: Prieskum archeologických lokalít v okrese Čadca. In: AVANS v r.1980, Nitra 1981, s. 284.
- Radoľa. In: Kultúrne krásy Slovenska – kaštiele. Dajama: Bratislava 2008.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk