A | B | C | D | E | F | G | H | CH | I | J | K | L | M | N | O | P | Q | R | S | T | U | V | W | X | Y | Z | 0 | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9
Johannes Gutenberg | |
nemecký kovorytec a vynálezca | |
Gutenberg na posmrtnom portréte. Autentické portréty sa nezachovali | |
Rod. meno | Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg |
---|---|
Narodenie | asi 1400 Mainz, Rímsko-nemecká ríša (dnešné Nemecko) |
Úmrtie | pred 26. februárom 1468 tamtiež |
Zamestnanie | kovorytec a vynálezca |
Známy vďaka | vynálezom a inováciám v oblasti mechanickej kníhtlače |
Odkazy | |
Commons | Johann Gutenberg |
Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg (* asi 1400, Mainz, Rímsko-nemecká ríša – † pred 26. februárom 1468, tamtiež[1]) bol nemecký kovorytec a vynálezca. Preslávili ho najmä vynálezy a inovácie v oblasti mechanickej kníhtlače.
Johannes Gensfleisch zur Laden zum Gutenberg zaviedol v Európe tlačiarenský stroj s pohyblivým typom písma. Hoci sa pohyblivé písmo používalo už vo východnej Ázii, Gutenberg vynašiel tlačiarenský lis,[2] ktorý sa neskôr rozšíril po celom svete.[3] Jeho práca viedla k informačnej revolúcii a k bezprecedentnému masovému rozšíreniu literatúry v celej Európe. Mal veľký vplyv na rozvoj renesancie, reformácie a humanistického hnutia.
Medzi jeho mnohé príspevky k tlači patrí vynález procesu na masovú výrobu pohyblivého písma, používanie atramentu na báze oleja na tlač kníh,[4] nastaviteľné formy,[5] mechanické pohyblivé písmo a vynález dreveného tlačiarenského lisu podobného poľnohospodárskym skrutkovacím lisom z tohto obdobia.[6] Za Gutenbergovu metódu na výrobu písma sa tradične považuje zliatina typového kovu a ručná forma na odlievanie písma. Zliatina bola zmesou olova, cínu a antimónu, ktorá sa tavila pri relatívne nízkej teplote na rýchlejšie a úspornejšie odlievanie, dobre sa odlievala a vytvárala trvanlivé písmo.[7] Jeho hlavné dielo, Gutenbergova Biblia, bola prvou tlačenou verziou Biblie a bola oceňovaná pre svoju vysokú estetickú a technickú kvalitu.
Gutenberg sa často uvádza medzi najvplyvnejšími osobnosťami v dejinách ľudstva a jeho pamiatka sa pripomína na celom svete. Pri príležitosti 500. výročia jeho narodenia bolo v roku 1900 v jeho rodnom meste Mainz založené Gutenbergovo múzeum. V roku 1997 vybral časopis Time Life Gutenbergov vynález ako najdôležitejší vynález druhého tisícročia.[8]
Životopis
Narodil sa ako syn kupca Friela Gensfleischa zur Ladena (ďalšie meno zum Gutenberg jeho otec prijal podľa miesta, kde neskoršie žil).
Gutenbergov hlavný vynález nebola kníhtlač (ako sa niekedy chybne uvádza), tá bola vynájdená už pred ním. Zatiaľ čo predtým sa praktizovala bloková tlač, keď sa každá stránka kompletne odliala, či vyrezala z dreva a potom vytlačila (a mohla sa vyhodiť, na novú stranu musela byť vytvorená nová), Gutenberg prišiel s myšlienkou zostaviť stranu z jednotlivých znakov (písmen), ktoré sa dali preskupiť a znova použiť na inú stranu, čo celú tlač podstatne zlacnilo a urýchlilo. Gutenbergov vynález umožnil tlačiť obrovské množstvá celých kníh (predtým boli tlačené iba časti kníh) a spôsobil tak v Európe informačnú explóziu.
23. februára 1455 začal Gutenberg hromadnú tlač tzv. Gutenbergovej Biblie, prvá Biblia, ktorá sa na svete objavila vo väčšom množstve. Gutenberg sa však dostal do problémov – nebol dobrý obchodník a jeho finančné problémy ho doviedli až k zhabaniu strojov a do problémov so zákonom. Zomrel v roku 1468 v chudobe.
Prínos
Aj keď Gutenberg sám so svojím objavom neprerazil, avšak jeho objav sa ukázal byť veľmi dôležitý, lebo odštartoval sériovú výrobu kníh a v súvislosti s tým informačnú a vedeckú revolúciu a rozšírenie vzdelanosti medzi širšie vrstvy.
V súčasnosti na svete stále existuje 49 Gutenbergových Biblií, ide zrejme o najstaršie knihy vytlačené Gutenbergovou metódou.
Referencie
- ↑ F. W. E. Roth (1853-1924) hat auch Johannes Gutenbergs Todestag gefälscht . archivalia.hypotheses.org, . Dostupné online.
- ↑ Duchesne 2006, s. 83; Man 2002, s. 112–115
- ↑ Füssel 2019, S. 7.
- ↑ Sivulka 1998, S. 5.
- ↑ Gutenberg's Invention - Fonts.com". Fonts.com.
- ↑ Whipps, Heather (26 May 2008). How Gutenberg Changed the World. Live Science.
- ↑ Lyons 2011, S. 56.
- ↑ Die Gutenbergstadt Mainz. Gutenberg.de.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Johann Gutenberg
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Johannes Gutenberg na anglickej Wikipédii.
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.
Antény
Chemické zdroje elektriny
Chladenie v elektrotechnike
Elektrická sústava automobilu
Elektrická trakcia
Elektrické prístroje
Elektrické súčiastky
Elektrické spotrebiče
Elektrické stroje
Čítanie (elektrotechnika)
Činný výkon
Štatistická dynamika
Živý vodič
Admitancia
Antiparalelné zapojenie
Asynchrónny motor
Blúdivý prúd
Bočník (elektrotechnika)
Diak (polovodičový prvok)
Displej s kvapalnými kryštálmi
Elektrická inštalácia
Elektrická rezonancia
Elektrická sila
Elektrická vodivosť
Elektrické zariadenie
Elektrický obvod
Elektrický zvonec
Elektroenergetika
Elektromer
Elektrometer
Elektromobil
Elektromotor
Elektromotorické napätie
Elektrotechnický náučný slovník
Elektrotechnika
Elektrotechnológia
Fázor
Faradayova klietka
Frekvencia (fyzika)
Graetzov mostík
Impedancia
Indukčnosť
Induktancia
Istič
Izolácia (elektrotechnika)
Izolant
Jadro vodiča
Jednobran
Jednosmerný prúd
Joulovo teplo
Katóda
Koaxiálny kábel
Kompenzácia účinníka
Konduktometria
Konektor (elektrotechnika)
Korónový výboj
Lanko (elektrotechnika)
Leptanie
Logické hradlo
Magnetická susceptibilita
Magnetizácia (veličina)
Merný elektrický odpor
Mobilné zariadenie
Napájací zdroj
Napäťový chránič
Napäťový násobič
Nortonova veta
Odpínač
Odpojovač
OLED
Olovený akumulátor
Paralelné zapojenie
Peltierov článok
Plošná hustota elektrického prúdu
Poistka (elektrotechnika)
Posuvný prúd
Prúdový chránič
Prenosové médium
Prieletový klystrón
Primárny elektrochemický článok
Reaktancia
Rekuperácia (dopravný prostriedok)
Relé
Reproduktorová výhybka
Rezistancia
Rozhranie (interface)
Sériové zapojenie
Seebeckov jav
Sekundárny elektrochemický článok
Settopbox
Skrat
Sonar
Spínač
Spínaný zdroj
Straty v mikropásikových vedeniach
Striedavý prúd
Stupeň ochrany krytom
Svetelná výbojka
Symetrizačný člen
Technická normalizácia
Tepelné relé
Tepelne vodivostný detektor
Termočlánok
Théveninova veta
Transformátor
Transformátor s fázovou reguláciou
Trojfázová sústava
Tuhá fáza (elektronika)
Tyratrón
Usmerňovač (elektrotechnika)
Uzemnenie
Uzol (vodiče)
Vírivý prúd
Výbojka
Varistor
Ventilátor
Vodič (elektrotechnika)
Voltov stĺp
Vstavaný systém
Zásuvka (elektrotechnika)
Zdroj (elektrotechnika)
Zisk antény
Text je dostupný za podmienok Creative
Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších
podmienok.
Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky
použitia.
www.astronomia.sk | www.biologia.sk | www.botanika.sk | www.dejiny.sk | www.economy.sk | www.elektrotechnika.sk | www.estetika.sk | www.farmakologia.sk | www.filozofia.sk | Fyzika | www.futurologia.sk | www.genetika.sk | www.chemia.sk | www.lingvistika.sk | www.politologia.sk | www.psychologia.sk | www.sexuologia.sk | www.sociologia.sk | www.veda.sk I www.zoologia.sk